TERRORDROME

Jeden z tých filmov ktoré sa po pozretí samy úctivo vymažú z pamäti človeka aby nezaberali miesto. Ono si ani niet čo pamätať, silno rutinná, akoby nasilu natočená záležitosť bez jediného nápadu a tiež chute a zápachu. Námetom to Pripomenie klasických Hráčov so Smrťou, ale na rozdiel od nich je tento Lazar príliš prostoduchý a polopatistický béčkový patok . Hrdinovia sú rádoby vedci čo majú akési oživovacie sérum, na začiatok hodia nejaké kvázi odborné blablabla a potom oživia nešťastnou náhodou usmrtenú kolegyňu. Ona po zmŕtvychvstaní začne čoskoro blýskať čiernymi očami a telepatokineticky zabíjať, ale žiaden démon tam nie je, to sa iba distribútor snaží zaujať nekomplikovaným hororovým názvom ktorý by každý pochopil. Ale to je tiež fuk, máme tu pár nadprirodzene prevedených o ničom vrážd doprevádzaných typickým riešením traumy z detstva a záver čo si asi robí priestor pre pokračovanie, ktoré snáď nevznikne lebo by to bola nabetón krutá sračka.

Po nábore Vesmírnych Ľudí a spopolnenom Nicolasovi v stupídnom Štvrtom proroctve si to u mňa Proyas žehlí prostoduchou púštnou omaľovánkou s obrovskými hadmi, slnkom na reťazi a socialistickými frontami na súd v podsvetí. Zápletku so zlým mocichtivým bratom a následnou pomstou jednookého vyvrheľa by už poslepiačky vyprdol priemerný grizly, ale ono sa to tam všetko krásne blyští a roztodivné postavičky sa zarputilo márujú ako naozaj. Spojenie živých hercov s dokresleným pozadím dosť kričalo, akoby sa jedno od druhého oddeliť chcelo a dojem videohry bol občas silnejší než bizón na Redbule. Proste Hollywoodska megavtákovina plnená tisícom digitrikov a osolená vtipom. Už len chýbalo aby Butler zakričal - "TOTO JE EGYPT!". Že ten plán na ovládnutie sveta skrz jeho kompletné zničenie gigantickou miliónzubou dážďovkou nedáva moc zmysel sa nerieši, lebo škrob v pukancoch zaleptáva neuróny a tie sa potom nestíhajúc vlečú. Ja som sa bavil, o iné tu asi nešlo.

Keď práve Vin Diesel nie je Rýchly ani Zbesilý točí len samé vtákoviny, dementných Cumlikátorov, Riddickov a chaotické Babylóny ktoré by ho už dávno kariérne pochovali nebyť toho že sa vždy môže zasa vrátiť práve k sérii FF. Ani tento Lovec nie je výnimka, ambiciózne fantasy čo by chcelo odštartovať novú ságu a je údajne Dieselovým vysneným projektom, ale nemá nič extra v ponuke. Jeho fiktívny svet je prepracovaný len do tej miery že na svete žijú medzi ľudmi čarodejnice a akýsi stupídny cirkevný spolok starých bambulov dohliada na dodržiavanie čarovacieho poriadku. Opäť raz musím konštatovať, že vymyslieť takú story muselo byť hrozne náročné a menej než traja scenáristi by to nezvládli, he-he-he. Úvodná scéna kde má hrudonos Diesel ešte ako Viking bradu a číro je fajn, o 800 rokov neskôr už je ale plešatý a poučuje v lietadle mladú čarodejnicu o vplyve kryštálov na počasie. Vtedy mi už tak nejak došlo že to bude kravina. Búchač váľa machra a záporák v podobe čierneho snehuliaka Olafa chce tradične vzkriesiť starú čarodejnicu čo by na svet vypustila muchy. Človek by čakal že taká blbina bude aspoň akčnejšia a tá akcia aspoň nápaditejšia, efektov tu síce celkom je, ale je to len rutinná smršť často zbytočnej digitality ktorá nikomu gule neodtrhne. Pár kladov to má, hlavne zábery na ten čarodejnícky strom, bosorácke väzenie a pavúčieho strážcu s prúteným košom miesto tlamy. Ale Michael Caine v milióntej roli mentora už začína byť otravný.

Na začiatku som si hovoril že nech je to teda rýchlo za mnou, ale hneď po prvom masakri ma to až takmer do konca naozaj bavilo. Seagal je tu za šialeného snipera čo kydlí nekalé živly v meste s takou rezanciou že chudáci policajti ani nestíhajú odťahovať mŕtvoly z ulíc. V scéne kde brutálne ostreľuje feťákov a socky sa zdá že mu definitívne jeblo a zároveň začalo byť otázne ako to asi môže skončiť. Oproti Stevenovej obvyklej rutine je takýto náznak nevypočítateľnosti celkom spestrenie. Jeho protipólom je somrácky agent Craig Sheffer, po ktorom je zasa treba odpratávať prázdne flašky. Bavila ma tá groteskná vyhrotenosť a samozrejme množstvo krvi striekajúcej z dier po guľkách, aj keď v pomerne hnusnom digitálnom prevedení. Taktiež bola zábavná prestrelka v bare kde Sheffer nemohol vstať zo stoličky lebo si myslel že má pod ňou bombu. Po celý čas som tak mal za to že to budú jasné tri hviezdičky za poctivý béčkový výplach, ale potom prišlo finále ktoré film dosť krutým spôsobom spláchlo. Záverečný twist kto je kto a kto nie sa snaží všetko postaviť na hlavu a nedáva žiadny zmysel, rovnako ako konanie postáv v záverečnom dueli. To sa pochytia na nože a keď Seagal zbadá policajný vrtulník ( ten záber z kabíny s otrasne dorobeným pozadím tomu dával grády! ) skočí hlavičku do strešného okna, pokojne si vytiahne sklo čo mu prebodlo ruku a potom sa odpáli bombou... Pánovi režisérovi/scenáristovi už žiadne drogy!

Takže tu máme nejakú neónovú budúcnosť ovládanú všemocným "riaditeľom". V tomto svete sa pohybuje istá plešatá guma, alias náš hrdina ktorý najprv pracuje pre štát, ale potom sa kvôli ženskej otočí na stranu "dobra". Je to v úvodzovkách, lebo film sa snaží s týmto pojmom a zvrat(ka)mi v deji čachrovať aby vytvoril dojem filozofického sci-fi. Scenár dávali dohromady štyria ľudia, z ktorých buď nikto nevedel čo píšu tí ostatný, alebo boli proste všetci vymastený ako plech na bábovku. Všetko čo sa tu udeje je vylúhované z iných filmov, naviac v ďaleko horšom prevedení a z dialógov postáv o láske, osude a tvrdej stolici dostáva divák zápal stredného ucha a následne gangrénu do mozgu. Hlavný hrdina je drevený trotl, jeho drsňácka buchta je proste buchta a záporácky fuhrer Seagal tomu svojim "majte ma radi" prístupom a priletovanými oranžovými okuliarmi nasadzuje parohy. Plusom je uchádzajúca akcia s porciou komiksovej brutality, vrátane vybuchujúcej hlavy. No a ten koniec keď príde druhý Seagal a zabije prvého ma dosť rozosmial. Len Seagal zabije Seagala! Lacná sračka.

Hlavne treba povedať že som až na nejaké útržky žiaden predchádzajúci diel Hier o Život nevidel, neviem teda čo a prečo sa stalo a kto to tam pobehuje...a vôbec ma to nesralo. Stačí vedieť že hlavná hrdinka je nejaká lučištníčka čo vyburcovala povstanie akýchsi krajov proti sadistickému náckovodcovi Sutherlandovi. Takže druhá Drozdajka je finále ságy, kde rebeli pochodujú na prezidentský palác aby víťazne defenestrovali jeho osadenstvo. Alebo tak nejak. Zvláštne je že hrdinovia ani divák nie sú v prvej línii ako to tradične býva, ale šmotkajú sa niekde ďaleko vzadu. Popravde ma to celkom bavilo ako tam ňuchali okolo prázdnych šedivých panelákov socialistického strihu snažiac sa prejsť cez rôzne pasce. Hlavne scéna s "potopou" sídliska do nejakej čiernej sračky. Pravda trochu tomu haprovala logika, lebo v jednom zábere hrdinovia utekali pred obrovskou vlnou čo im doslova lízala chrbáty a v druhom sa im zrazu ten maglajz len plazil pri nohách a mali dosť času sa medzi tým ešte aj pobiť. V oddychových sekvenciách samozrejme musia riešiť záležitosti že kto má akú obľúbenú farbu, ale nebolo to také zlé ako som čakal. Horšie je že jednotka hrdinov na čele so samotnou burcujúcou Drozdajkou je nielen mimo hlavného diania, ale ich dôležitosť v celej akcii je naozaj nulová. Ak by ich aj zabila hneď prvá pasca, vôbec nič by sa nestalo, lebo dobytie Kapitolu a ukončenie revolúcie sa udeje komplet bez nich a oni sa na to maximálne prizerajú z davu. Tak či tak je hotovo, ale film pokračuje niekoľkonásobným finále. Scéna s popravou ktorá sa zvrhne v šialený rehot zvrhnutého diktátora ma tiež slušne prekvapila aj keď to čo sa stane som čakal. Nakoniec film konečne veľmi neochotne skutočne skončí a ja som videl celkom pozerateľnú vtákovinu so zrejme najnedôležitejšou hrdinkou všetkých čias.

Nemŕtvy Robertko sa snaží a snaží, ale výsledok je vždy len taký nejaký polovičný. Ten námet o ľudkoch donútených bojovať o život s bandou psychopatických klaunov sľuboval špinavo bizarnú gore záležitosť, ktorá by konečne mohla úspešne zhmotniť Zombieho pesničky. Tridsaťjednotka všeličo sľubuje, ale nakoniec sa nijak zvlášť nevytiahne. Úvodný monológ je ako z nejakej Tarantinovky, zato následné predstavenie "hrdinov" je čisto Zombiovské. Všetci sú bez okolkov maximálne nechutne oplzlý a pokiaľ v rámci jednej vety nepovedia aspoň päť nadávok začne ich zrejme dusiť. Sympaťáci ako pohlavná choroba. Našťastie to netrvá dlho a sú unesený do nejakej továrne kde tomu šéfuje napudrovaný malcolm McDowell s rokokovou parochňou. Tam sa to celkom rozbehne, klauni sú riadne vyšinuté kreatúry, aj keď trebárs ten nacistický trpaslík čo furt vykrikoval PUTA! bol riadne otravný a toho nebezpečného zabijáka som mu teda neveril. Bratia s motorovkami boli lepší, ale ani oni sa nevyhli zbytočnému prívalu dementných hlášok o mrdaní do oka. Inak napriek istej cenzúre celkom slušná drsnosť, nejaká tá odrezaná hlava a dobrá bol aj scéna s mŕtvolou na večeru. Celá tá klauniáda však nemá vôbec žiadne pozadie a hlavne ( a opäť ) vyvrcholenie. Všetci sa tam proste len naháňajú po chodbách a nakoniec je to zahrané do stratena bez poriadnej záverečnej nakladačky. Áno, podobne submisívnym spôsobom končili aj Lords of Salem a dúfal som že to tentoraz vygraduje trochu agresívnejšie. Z obsadenia sa vylúpne iba ukážkovo odporný hnusák Doomhead, ktorý bol jediný čosi viac než len kvákajúci kretén. To že Rob obsadzuje svoju Sheri Moon do každého filmu ma nejako neserie, nevadí mi, ale tak ako zbytok jej spoluhráčov nemá šancu zahrať čokoľvek okrem bezmyšlienkovitého fuckovania. Konečný dojem je že Vyvrženci pekla aj naďalej a po tomto už možno natrvalo ostávajú Zombieho vrcholom.

Tretí Hobit sa už definitívne posral a brutálne si narazil kostrč. Pre Cthulhu živého veď toto nemalo ďaleko k Bollovmu Dungeon Siege! Ono je na hovno že hneď na úvod sa dorieši situácia od minula, teda urgentne zlikviduje drak a zbytok filmu je jedna postkoitálna depresia, mrzutá a nedôsledná, kde hromada nervóznych ľudí-elfov-trpaslíkov-škratov-trolov-obrov rieši že čo v čul ďalej. Prvé dva diely boli road movie kde hrdinovia aspoň niekam išli a striedali atrakcie, teraz sú tu a hovno z toho, lebo tá trocha zostávajúceho deja musí fičať na drogách aby vôbec došla nejakého konca. Chvíľu ma bavilo aspoň to Thorinovo počínajúce šialenstvo, ale ani z toho nič nebolo a on bol v jednej chvíli proste opäť zdravý. A tak je to tu so všetkým. Samotná bitka neviemkoľkých armád veľkú satisfakciu tiež neprinesie, lebo je to iba rutinná zmäť poskakujúcich digitálnych postavičiek, naviac zarážajúco pochybnej kvality. Tie jazdecké svine a muflóny boli teda animačne značne hnusné a ja som si opäť spomenul na Uwe Bolla. Ani by ma nešokovalo ak by vyšlo najavo že to Boll napokon celé dokončoval miesto Jacksona, ktorý sa psychicky zrútil a odišiel rekreovať s vedierkom, lopatkou a slinou kvapkajúcou z úst. Prečo bol ten ryšavý trpasličí kápo vlastne animovaný a hlavičkami pobil polovicu nepriateľskej armády? A vôbec ako je možné že hrdinovia zabíjajú škratov v ťažkých brneniach jednou ranou len tak sviští. A nakoniec prečo je tu Gandalf úplne zbytočný, nevyčaruje ani prd a miesto neho a Bilba dostávajú priestor postavy ako Tauriel, Legolas a ten riťoliz z mastnými vlasmi, ktoré by tu ani nemali byť? Ak sledujem obrovskú epickú režbu a myslím len na také kokotiny, asi sa nudím. Finále trochu zlepšujú komornejšie osobné súboje hlavnej party, podporené sychravou atmosférou rozvalín a kúdolmi plaziacej sa hmly, ktoré narušuje zasa len to nesmrteľné jojo Legolas, čo kľudne skáče nahor po padajúcich kameňoch. Na realistické stvárnenie jeho výčinov ešte skrátka nie je dosť výkonná technika a preto počas nich stále vyzerá maximálne ako umelohmotná figúrka. Nesmiem zabudnúť ani na scénu keď sa Azog prepadol pod ľad a bolo pod ním vidieť jeho nehybné telo. Hovoril som im nech to nechajú tak, ale on proste musel otvoriť oči a len tak vyskočiť dva metre cez zamrznutú hladinu aby bola pomyselná guma v deji vytiahnutá na maximum! A ako vlastne skončili tie škratie armády? Zleteli orly z Tatry, zhodili na nepriateľa medveďa a Radagast na saniach to dorazil. Vo svete stredozeme Petera Jacksona jednoducho neexistuje problém čo by nevyriešili zasrané orly!

Pubertálny mutanti musia spojiť svoje sily aby dokázali zahnať späť do hrobu modrého pandrláka s božským komplexom. Ako, egyptský začiatok ma bavil, takisto ako scéna kde Cyclops objaví na záchode svoje schopnosti a dokonca aj motivácia šmolka ničiteľa ktorý je proste nasratý že ho otroci takto potupne zvrhli je pochopiteľná. Potom ale začne kecať toľko sračiek až by sa mu viac hodilo meno kaleráb X a verbuje nohsledov ktorých odieva do buzerantských kostýmov z lacnej travesty show. Magneto so svojou nekonečnou traumou bol otravný už v minulej budúcnosti a tu zasa raz nevymyslia nič iné než mu nechať vyzabíjať ďalšiu rodinu a ako bonus ho ešte vziať kam inam než do jeho obľúbeného koncentráku, len aby si ho Singer mohol vyhoniť nad jeho utrpením. Najhoršia bola ale dementná scéna s jadrovým odzbrojením ktorá asi zostala po štvrtom Supermanovi. Vlastne medzi úvodom a finále boli len dve zaujímavé scény, uprostred vážneho deja znenazdajky druhé vtipné číslo noblesne šaškujúceho Quicksilvera a Naopak Wolverinov rezancový masaker v bunkri. No a potom to obecne nenávidené záverečné digirošambo ktoré mňa zas nesralo, možno teda bolo stupídne, ale dosť rozšupnuto efektné a ja predsa len radšej akciu než kidy. Každopádne kombinácia zmutovanej eskadry emo trotlov a mindrákovitého záporáka ktorý využíva či nevyužíva svoje božské superschopnosti podľa nedopečených príkazov poloprázdneho scenára dáva dohromady takú divnú kašu z ktorej sa dajú zapamätať len tie vymenované čriepky.

Písať komentáre k Seagalovkám je ľahké, stačí sa posťažovať že je to furt a furt to isté, že Steven je vyžratý, nedokáže sa už skoro sám ani hýbať takže používa dabléra aj na zdolanie schodov a jeho "herectvo" pripomína námesačnosť. No a tým by to haslo. Ani toto nie je o moc iné, Seagalov hrdina opäť zachráni ženštinu v srabe a dostane sa tak do konfliktu s mafiou. Vymýšľať stále dookola po stý krát ten istý scenár musí dať Waxmanovi neskutočnú námahu, priam vidím ako mu pulzuje celá hlava. No, tentoraz je tu dosť málo akcie ktorá by to kryla, ale niečo dokáže zakamuflovať fajn ležérno salámistický záporák, až to miestami vyzerá ako jeho vlastná show. Hlavne pasáž kde vyfasuje na výpomoc toho ázijského bratranca ( "daj si dolu ten zasraný klobúk!" ) je celkom humoristická. Muž so znakom smrti od cholesterolu mi tu inak nepripadal taký tučný, tak sa mi to buď zdalo, alebo na neho použili nejaký druh úzkouhlej kamery. Akurát mu je stále obtiažnejšie rozumieť, jeho hlasový prejav už je takmer len sipenie umierajúceho astmatika a pri dialógoch som mal pocit že sa bije o každý nádych. Pár ľudí ale predsa solídne rozláme, vrátane obstarožnej imitácie Riddicka a dôjde aj na jeden decentný, ale pekný výbuch tašky. Film sa akože odohráva v Paríži a bavil ma ten policajt čo sa s polovičným úspechom snažil o francúzsky prízvuk miesto rumunského. P.S. sex oblečeného Seagala ( ale pozor, tentoraz má vyhrnuté rukávy! ) s nahou sexicou nechýba, akurát ju nakoniec zabije ( sorry za spojler ).