Ten Druhy

Hrdinovia ako zo starých sovietskych filmov, ktorí čelia mnohonásobnej presile. 4 proti 200. Aj po 5-6 ranách a nespočetných zraneniach ešte likvidujú nepriateľov. Drsní, nesmierne zdatní a hlboko ľudskí. Celé je to hyperbolizované. Konflikt iniciuje absurdná situácia. Neviem koľko pastierov v 3 svete si berie na pašu s kozami aj vojenskú vysielačku, ale viem, že prepustiť len tak niekoho natoľko podozrivého, je totálny amaterizmus. Nafúknutá, naivná rozprávka o víťazstve dobra nad zlom od tých, ktorí sa nerozpakujú za sebou nechávať aj civilné obete. Keby sa neuvádzalo v podtitule: "podľa skutočnej udalosti", prijal by som to a odpustil si tento komentár.

Je to také dobrodružstvo myslenia, nevypočítateľné, nepredvídateľné, ktoré ponúka logické vysvetlenia aj absurdné hádanky. Rozpamätávanie postáv na minulosť je napínavé, navyše sa po lesoch trmácajú nemŕtvi. Nebál som sa, ale ani nenudil.

Po niekoľkých pokusoch, tentoraz v televízií, sa mi podarilo Wind Chill dopozerať. Prečo? Najprv má peknú predvianočnú atmosféru, peknú Emily Blunt v hlavnej úlohe a zachytáva študentov, ktorí sa vracajú do nejakej prdele, čomu zodpovedá nízky počet stretnutých áut na ceste. Naviac si vysvetľujú rozdiel medzi reinkarnáciou a Nietzscheho večným návratom. Problém nastáva, keď sa im auto pokazí a príde noc, potom je vidno úplné h... Skrátka, obraz je tmavý, a nebolo to oveľa lepšie ani v TV. Študenti pobehujú nelogicky po lese za niekým, kto život iba predstiera, v nádeji, že im pomôže. Nasleduje zopár flashbackov a je koniec. Pochopil som, že zmyslom filmu mal byť večný návrat, ale nefungovalo to.

Girl Next Door spracováva rovnaký námet ako American Crime, čo prirodzene zvádza k porovnávaniu. Wilsonov film pritvrdzuje, ale aj tak zaostáva. Nie je natoľko smutný a emotívny, ani postavy nie sú natoľko typovo, či dokonca vekovo (Meg) podobné skutočným aktérom zločinu. To považujem za základ autenticity a presvedčivosti, nie za kritérium hodnotenia... Bolo to tak trochu samoúčelné, bez etického odkazu.

Scény prestreliek boli výborne podané. Noomi Rapace som uveril, že je Francúzska. Colin Farrell nosí stále tú istú kamennú tvár, je to naozaj pomstiteľ, ale prvoplánový! Jeho postava je málo dôveryhodná. V Amerike žijúci Maďar, Ing., ktorý vyplieni albánsku, jamajskú a ešte neviem akú mafiu atď. Tých absurdných informácii o ňom bolo až priveľa. Chýbal mi tam aj dynamický vývoj príbehu.

Presne takéto filmy sa mi zarezávajú pod kožu. Vystavané na princípe kontrastov. Mrazivá tragédia presiaknutá atmosférou detstva.

Po niekoľkých minútach som to chcel vzdať, ale herecké obsadenie, najmä S. Sarandon v roli výstrednej babky, ma prinútilo vydržať. Nielenže sa tu prelínajú rôzne žánre, ale má to aj zvláštny intermediálny rozmer.Aj preto pevné puto nesadne každému... Film má možnosť využiť vlastní vyjadrovacie prostriedky pri adaptácii knihy, tento zostáva príliš literárny, ale neublíži mu to. príbehom nás sprevádza postmortálny rozprávač, vlastne rozprávačka - mŕtve, asi 14 ročné dievča. To, že vie, kto je jej vrah a nedokáže odkryť jeho identity vytvára napätie. Súčasne rastie zlosť k sériovému vrahovi, žijúcemu v blízkosti pozostalých. Rastie aj túžba po objavení tela zavraždenej. Sú však aj dôležitejšie veci, ktoré môžeme chápať ako odkaz filmu.

Áno, presne takto by mala vyzerať nenáročná zábava na voľný čas. Je to dynamické, napínavé, pútavé a priamočiare. Kdesi v pozadí za únoscom sa znášal šialenec z Mlčania jahniat ako jeho predobraz. V závere sa pracovníčka tiesňovej linky tak trochu nešťastne angažuje. Mohla radšej ostať na telefóne, takáto nadpráca sa často ani v živote nevypláca.

V tomto prípade som bol milo prekvapený. Vcelku dobre investované peniaze, vcelku inteligentné. Zábava vo veľkom štýle. Epidémia zasahuje celý svet, a predsa jej dopad vnímame cez jednu konkrétnu rodinu. Hrôzu nenaháňajú iba zombi, ale preciťujeme ju cez postavy, vidno, že ich nestvárňujú ochotníci.

Šikovne skomponovaný a vygradovaný táborový slasher so šialeným vrahom bažiacim po pomste, dobrý aj vďaka efektom T. Saviniho. Spočiatku ponúkne niekoľko vtipných situácií, ale v okamihu, keď zvážnie, teda zomrie prvá obeť, začína byť zaujímavý. The Burning obsahuje všetko to, čo robí tieto filmy príťažlivé: tajomstvo, kvalitne vytvorené napätie, erotiku, gore aj desivú atmosféru. Podobnosť s Piatkom 13 nepovažujem za handicap, nakoľko slashery 80. rokov sú si celkovo veľmi podobné. Remeselné zvládnutie, nasadenie a rôzne originálne detaily, ktorými aj The Burning disponuje považujem za rozhodujúce.