Waldir

Timo Thajnato veru nie je Gareth Evans, čo fanúšici rozhodne pocítia, behom sledovania. Timo nestačí Evansovi pri budovaní gradácie príbehu a všeobecnom budovaní napätia - mimo akčných scén. Čo sa týka samotnej akcie, tak tu zvláda imitovať s prehľadom, avšak aj k tej mám určité výhrady (veľakrát scény pôsobia príliš “umelohmotne”, herci, respektíve kaskadéri v určitých sekvenciách len bezducho postávajú v pozadí scény a čakajú na svoj moment pred kmerou). Aby som nebol len kritický, tak stále sa jedná o žánrovi nadštandart, plný brutality a násilia, bez akýchkoľvek limitov. Taktiež je evidentný posun režiséra od jeho posledného filmu. V konečnom dôsledku by som to pocitovo ohodnotil tromi hviezdičkami, no ak prihliadnem na fakt že podobných výtvorov je skutočne v súčasnosti čoraz pomenej a odmyslím si moju obľubu v tvorbe Evansa, tak musím ísť s hodnotením o level vyššie.

Spočiatku som mal problém "ponoriť sa" do príbehu a celkového štýlu výpravy deja. Veľa scén a dialógov mi pripadalo zbytočných a dokonca na mňa pôsobili samoúčelným dojmom. To všetko sa zhruba v polovici seriálu zlomilo a následne som pochopil, že The Haunting of Hill House je výnimočným, dojímavým a perfektne spracovaným kúskom. Treba si v prvom rade uvedomiť, že je to prioritne dráma, ktorá sa zaoberá rodinnými traumami, problémami a v nie poslednom rade láskou. Až v druhom rade je to horor - a to špičkový! Najväčším pozitívom, ktorý bezpochýb posúva seriál na nadštandardný level, je vynikajúca kamera, ktorá mi svojimi dlhými a širokými zábermi, pripomínala prácu kameramana v legendárnom The Shining (tuším je to v poslednej dobe, už druhýkrát čo mi nejaký film alebo seriál pripomenul tento kultový snímok). Spomínané Osvietenie mi tu pripomínalo viacero aspektov - či už záhadná "red room", skákanie z reality do snových sekvencií alebo samotná atmosféra obrovského prázdneho domu. Obsadenie hlavných hrdinov je taktiež nanajvýš výborné, rovnako tak aj vykreslenie charakterov postáv, tvoriace podstatnú časť pre odkrývanie mozaiky príbehu. Ten paradoxne nie je námetovo nijako zvlášť originálny, avšak jeho podanie vo Vás bude určite rezonovať ešte nejaký ten čas. A to je to čo robí z The Haunting of Hill House taký neobvyklý zážitok - príbeh, ktorý Vás vo svojom závere emocionálne vyžmýka a zasiahne, či to chcete alebo nechcete. Osobne ma záver pohltil natoľko, že na pôvodné vecí z úvodných dielov, ktoré som mal chuť seriálu vytýkať, som okamžite zabudol a nechal som sa pohltiť skvelou prácou Mikea Flanagana.

To, že je Gareth Evans režisér, ktorý rozhodne stojí za pozornosť, nám dokázal už v The Raid. V Apostle len opäť potvrdzuje svoje kvality a jeho náramný cit pre obraz. Skvelý vizuál interiérov a exteriérov, spojený so skvelou kamerovou prácou, vytvára nie jeden “eye-candy” moment, ktorý sa divákovi zaryje do pamäte. Veľkým kladom je aj nervydrádajúca hudba, ktorá mi z nejakého dôvodu miestami pripomínala kultový The Shining. Samozrejme opäť to nie je dokonalý film, dokázal by som si to celé predstaviť s o niečo lepšou hereckou zostavou a väčšou produkciou, avšak v dnešnej dobe kedy podobné tipy hororov už nie sú v móde, môžme byť vďačný spoločnoati Netflix, že nám takéto filmové zážitky umožňuje.

Málokto dokáže priblížiť situáciu viac civilne, povedal by som až dokumentárne, ako práve Greengrass. Dobre natočená a herecky obsadená “sonda” do jendeho z najhorších dní histórie Nórska a následného dopadu na obete útoku. Celkový výdledok hodnotím veľmi pozitívne, aj keď sa nejedná o žiaden prevratný film, no v rámci vyobrazenia reality, ktorá sa roku 2011 skutočne stala, to je podané nadštandartne.

"Bladerunnerovská" verzia minuloročného Wind River, ktorej chýba silnejší "motor", nakoľko už po úvodnej polhodine začne bežného diváka nudiť. Namiesto zbytočne dlhých, samoúčelných, záberov na (krásnu) prírodu Aljašky, by som uvítal, ak by sa vytvoril väčší priestor pre priblíženie a prehĺbenie charakterov hlavných hrdinov. Rozumiem, že to bol zámer tvorcov, pre účel samotného príbehu, avšak minimálne postava Jeffreyho Wrighta by si zaslúžila prepracovanejšie vyobrazenie. Symbolika spojená s indiánskou kultúrou a svorkami vlkov je rozhodne zaujímavá. No v takomto prevedení, kedy väčšina podstatných informácii je poskytovaná len v "otáznikoch" a scenár ponecháva voľnosť pre interpretáciu, mi neprišiel zrovna vhodný, keďže sa divák mnohokrát nemá ani o čo oprieť. Nehovoriac o fakte, že mnoho sekvencií nedáva žiaden zmysel. Aby som len príliš nekritizoval, tak okrem skvelej atmosféry, musím taktiež vyzdvihnúť aj akčné scény, ktoré Saulnier zvládol bravúrne. Záver je taký, že "prekliatie" netflixových filmov, z môjho pohľadu, ďalej pretrváva - opäť raz skvelý námet, skvelý audiovizuál, skvelé herecké obsadenie, no v nie príliš dobre zvládnutej forme.

Už dlho som nemal tak protichodné pocity, ako práve pri sledovaní tohto seriálu. Miestami som bol nadšený nad pútavo vykonštruovaným svetom (akýsi alternatívny future 80’s svet) a následne sa vyskytli momenty, kedy som to mal chuť nekompromisne označiť za odpad. Práve tá nekonzistentnosť Maniaca je to na čom paradoxne stojí a zároveň aj “padá”. V určitom bode je to hotová komédia (na aké sme s Jonahom Hillom zvyknutí), inokedy srdcervúca psychologická dráma. Fakt že by sa “skákalo” zo žánru do žánru by mi absolútne nevadil, keby tvorcovia zvolili trochu odlišný prístup, takýmto štýlom to mne osobne príde ako, jeden veľký, psychedelický guláš, čo chápem, že to môže sedieť určitej skupine divákov. Rozhodne to však nie je seriál pre masy a myslím si, že má svoje kvality, avšak mne by viac vyhovovalo ak by tvorcovia zvolili k danému námetu viac konvenčný prístup.

Generický horor súčasnosti, so všetkými klišé, ktoré nepotešia žiadneho fanúšika žánru. Napriek dobrej atmosfére a skvelej lokácii rumunského hradu ten film prakticky nemá NIČ, čím by zaujal, dokonca ani samotnou Mníškou, ktorá v Conjuring pôsobila omnoho, omnoho, omnoho desivejšie. Očakával som rozvinutie samotného "univerza", no na niečo také ako budovanie akéhosi komplexnejšieho príbehu, ktorý nadväzuje na celú sériu môžete rovno zabudnúť. Bežný divák, ktorý navštevuje kinosálu sporadicky to môže zhodnotiť ako fajn horor - ja ako obdivovateľ práce Jamesa Wana tomu dávam takéto hodnotenie len s prižmúrenými očami a radím The Nun na úroveň prvej Annabelle.

Taká ta slabšia verzia Stranger Things či It, ktorá sa snaží zviesť na vlne trendu s 80’s štylizáciou. Okrem skutočne zaujímavého záveru, ktorý je najväčším kladom a celý film ťahá kvalitatívne nahor, Summer of ‘84 nemá čím zaujať. Prvá polovica je príliš pomalá a nudná a pre diváka je to doslova “boj so spánkom”. Ak hľadáte podobne retro ladený kúsok myslím si, že v súčastnosti existujú omnoho lepšie voľby ako táto.

Ďalší očakávaný kúsok zo stajne Netflixu, ktorý je však vo výsledku opäť raz nevýrazný a neucelený. Hlavný hrdinovia mi prišli maximálne nesympatický, s výnimkou Foresta Whitakera, ktorý je štandartne skvelý. Celkový audiovizuál je taktiež (logicky) kvôli nie príliš veľkému rozpočtu dosť slabý. Za pochvalu akurát tak stojí snaha o budovanie hlbšieho vzťahu medzi postavami a fajn minimalistický nápad s apokalyptickým road tripom, inak je to ako som už spomínal nevýrazné - "nijaké", nemá to absolútne čím prekvapiť a o niekoľko dní to vyšumí z diváckeho povedomia.

Veľmi fajn letná, blockbusterová jednohúbka, ktorá je podstatne slabšia ako predchadzajúci diel a pochopiteľne na pôvodný Jurský Park od Spielberga nemá ani z ďaleka. Hardcore fanúšici budú pravdepodobne odchádzať z kina sklamaný, aj napriek faktu že sa tu nachádza pomerne veľa odkazov na pôvodné filmy, avšak ak sa k tomu nastavíte podobne ako ja - bez nejakých veľkých očakávaní, tak si to pomerne užijete a nejako zvlášť vám pravdepodobne nebudú vadiť občasné stupídne sekvencie (celý záver v rezidencii), ktoré sú naozaj zlé aj na film kde sa objavujú geneticky upravení dinosauri.