Waldir

Delirium malo z môjho prvotného dojmu všetky predpoklady na to, aby z neho mohol byť nadpriemerný psychologický thriller. Izolované prostredie, psychicky labilná hlavná postava a štipka tajomna. Bohužiaľ tvorcovia nedokážu pracovať s minimalistickým konceptom dostatočne kvalitne či kreatívne. Na to by sme v totmto prípade potrebovali zručnejšieho režiséra a predovšetkým lepšie herecké obsadenie. Námet fajn, výsledok je však taký “nijaký”, zameniteľný s akýmkoľvek iným podobným filmom.

Fajn remake Tomb Raidera, so skvele obsadenou Larou Croft, z ktorého sa paradoxne vykľula zjavne najlepšia herná adaptácia súčastnosti.

James Franco bol očividne pod vplyvom extrémne silných psychedelických drôg, nakoľko natočil a sám zahral jednu z hlavných úlohy v tejto treťotriednej stupidite. Snaží sa to vyvolať dojem béčkovej imitácie Mad Maxa, pritom je to však to najhoršie z posledných dielov Resident Evilu, no ešte o triedu horšie (áno predsa len môže byť ešte niečo horšie). Milla Jovovich tú svoju rolu maximálne "prehráva", hlavný hrdina - princ je divákovi ukradnutý už v úvodnej scéne a Francov šialený prejav je už po chvíli otravný. Pri tom keby sa to nebralo až tak veľmi vážne mohlo to byť zábavné guilty pleasure (celá scénka so Snoop Doggom bola jediná svetlá stránka filmu).

Bohužiaľ, podobný prípad ako to s pokračovaniami býva - všetkého pridať minimálne dvakrát viac. Takže v druhom diely Deadpoola môžme očakávať viac akcie, viac vtípkov a viac postáv, avšak ako sa hovorí všetkého veľa škodí a v konečnôm dôsledku tu zvíťazila kvantita nad kvalitou. Viem je to naozaj klišé to opäť raz pri pokračovaní úspešného filmu spomínať a naozaj som v tomto prípade nerád v pozícii diváka “ktorému nie je nikdy nič dobré”, Deadpool 2 je však pre mňa sklamanie. Obzvlášť v akčných sekvenciach, ktoré sú síce fajn, no na to že to točil režisér vynikajúceho Johna Wicka, je dosť blbé že sú jedndoucho “len fajn”. Celý záverečný súboj mi prišiel slabý a tak trochu som si už želal, aby daná akčná sekvencia skončila. Taktiež humorná stránka mi tu veľakrát príde extrémne “žmýkaná”. Mnoho scén je dlhších akoby si zaslúžili a mnoho ďalších vyšumí do prázdna. Samozrejme má to aj svoje výborné hlášky a narážky, kedy som sa schuti zasmial, no problém je vo frekventovanosti vtipov. Keď sa na vás každú chvíľu valí niečo čo sa snaží byť za každú cenu smiešne, tak to po chvíli diváka omrzí, no akceptujem, že to niekto naopak ocení. Aby som len nekritizoval, tak musím uznať že Deadpool si drží stále svojú tvár, disponuje so skvelými postavami, niektorými skvelými novými a chápem ak je niekto z pokračovania nadšený. Bohužiaľ ja som očakával väčší prínos oproti jednotke a vo výsledku tu dostávame opäť to isté, no v neprimerane veľkej miere čo je v závere kontraproduktívne.

Ukážkový príklad toho, že nie každý námet je hodný celovečernej minutáže. Tam kde pôvodný krátkometrážny Cargo exceloval, tak tu celovečerný Cargo nefunguje v dôsledku spomínanej dĺžky, ktorá tvorí spolu s nenapaditým scenárom hlavný problém. Väčšina scén a postáv je vo filme len do počtu a preto aby tam jednoducho bola, neprispievajú pre vývoj príbehu žiadnym zásadným spôsobom. Dve hviezdičky dávam za atraktívny výber lokality a Martina Freemana. Netflix je čo sa týka produkcie filmov prekliatý, ale pevne verím že ma raz niečím tvorcovia prekvapia.

Zručne natočená žánrovka, pri ktorej sa musíte pripraviť na to, že ju nejde brať (od určitého okamihu) vážne. Kamera je tu naozaj najvýraznejším prvkom, nachádza sa tu totiž niekoľko zapamätateľných záberov, ktoré definujú a tak trochu odlišujú Revenge od podobných survival filmov. Samotný výsledok nenadchne ani neurazí, no ako zábavný krvák na jedno pozretie funguje dostatočne.

Ku knižnej predlohe som sa snažil dostať už dlhší čas, avšak, bohužiaľ, nedopracoval som sa k tomu, tým pádom nemôžem porovnávať film s knihou, no na druhej strane som si asi práve z toho dôvodu užil Ready Player One o niečo viac. Je to totiž sen každého filmového či herného fanúšika. Neúrekom popkultúrnych narážok a easter eggov (v rámci možností) tu nepôsobia samoúčelne a jednotlivé pasáže si nezakladajú len na "priživovaní" z odkazov na iné kultové scény či hlášky. Ready Player One totiž skvelo zvláda vytvoriť vlastný fungujúci svet a odprezentovať vynikajúci príbeh, ktorý sa dotkne každej vekovej kategórie. Samozrejme na tom má najväčší podiel autor knihy - Ernest Cline, no rovnako tak musí každý uznať, že Spielberg je ohromný frajer čo sa týka réžie. Opäť si potvrdil svoje miesto medzi najlepšími režisérmi, pretože nám opäť vyprodukoval ideálny rodinný popcornový film, ktorý ma presne to jedinečné "spielbergovské" kúzlo, ako väčšina jeho výtvorov. Samozrejme nájdu sa ľudia, ktorým zrovna tá "rozprávkovosť" nesadne a s danou tématikou sa mohlo pracovať úplne iným spôsobom, poprípade ísť viac do hĺbky, no mne osobne to poňatie filmu vyhovovalo maximálne a Ready Player One je pre mňa jedným z najlepších kúskov tohto roku. P.S: Scéna kde hlavní protagonisti získavajú druhú nápovedu mi vyrazila dych a naozaj som nečakal, že podobný typ scény uvidím v takomto type filmu, následne som si potreboval dvakrát overiť či to má skutočne rating PG-13 :).

Zaujímavá utopická sonda do sveta, kde anonymita neexistuje a ani existovať nemôže. Najstrašidelnejší je fakt, že to vo svojej podstate nie je až taká príliš veľká sci-fi myšlienka. Najväčší klad na Anon je samotná chladná až bez-emočná atmosféra, pútavý futuristický audiovizuál a rovnako tak aj námet, ktorý si však až príliš okato preberá aspekty z podobne ladiacich kúskov a vy si pri sledovaní spomeniete či už na videohru Watch Dogs (POV zábermi), miestami Minority Report (vyšetrovanie vrážd) či dokonca minulý výtvor tvorcu Andrewa Noccola, In Time s Timberlakeom (celková štylizácia sveta). Koniec koncov je to opäť "ten film" od Netflixu, ktorý funguje fajn na jedno pozretie a tam to aj končí, na to aby z toho mohla byť žánrová pecka, by to muselo mať omnoho lepší scenár a zručnejšieho režiséra, podobne ako už v spomínanom In Time.

Takto to vyzerá, ak je film brilantne zvládnutý po režisérskej, scenáristickej a audiovizuálnej stránke, kedy doslova a dopísmena celá sála tŕpne a v najväčšej tichosti sleduje dianie na plátne. Naozaj extrémna pochvala najmä za prácu so zvukom, ktorá by si bez pochýb zaslúžila akademické uznanie. Herecká zostava, bez výnimky, maximálne presvedčivá a uveriteľná, v prípadoch kedy sa dostanú do nepríjemných situácii (čo je v tomto prípade hojne) vám na ich osude bude skutočne záležať. A to je to čo robí z Quiet Place tak super horor (ak sa to tak vôbec dá označiť?). Tiché miesto si v prvom rade zakladá na tom, že je to dráma o rodine, ktorá sa snaží prežiť a udržať pokope, za daných podmienok, a až v druhom rade je to akýsi post-apokalyptický film. V konečnom dôsledku, to nie je nič prelomové, čo by človek už nemohol vidieť, avšak fanúšika sci-fi hororov z minulého storočia to náramne poteší, obzvlášť v súčastnosti, kedy sa točia horory aké sa točia. Našťastie sa to v poslednej dobe dosť mení a vyvíja a Quiet Place jednoznačne kúsok, ktorý k tomu dopomáha a určite sa radí medzi to najlepšie tohto roka, nie len vo svojom hororovom žánri.

Hneď na úvod musím podotknúť, že som z počiatku nepatril medzi najväčších nadšencov MCU a viem takmer každému filmu z univerza čo to vytknúť, avšak Avengers: Infinity War, aj bez všetkého hypeu naokolo, je regulárne jeden z najväčších blockbusterov všetkých čias, s kopou epických výjavov a kopou dejových liniek, spojených do jedného filmu, ktoré komplexne držia ako jeden ucelený celok s hlavou a pätou. Naozaj veľkolepý kino-zážitok, ktorý je stvorený pre obrovské sály. Prečo to teraz teda funguje lepšie ako v predchádzajúcich častiach? Pretože záporak. Tentokrát našim hlavným hrdinom hrozí, že Thanosa neporazia a okrem toho, konečne v MCU vnímame záporného hrdinu ako osobu s vlastnou logikou, motiváciou a cieľom, ktorý nie je len tak náhodne "niekto zlý". Nešetrí sa ani s emóciami nabitými scénami (ktorých je tu omnoho viac ako by niekto od Avengerov očakával), ktorým napomáha fakt, že s danými postavami sme si už prešli jednú celú dekádu, za ktorou robí Infinity War jednu obrovskú bodku (alebo otáznik? :). Klobúk dole bratom Russovcom za skvelú prácu.