Waldir

Skvelý prípad toho, že najväčším strachom je strach z neznáma. Od okamihu kedy sa v príbehu viac priblíži celé to záhadné dianie, môj celkový pozitívny dojem z filmu rapídne klesol (niektoré scény následne pôsobia vyslovene smiešne). Určite to patrí medzi tie viac fajn horory na aké môžete natrafiť, avšak neočakávajte “horor roku”, ako to tu miestni užívatelia “hajpujú”.

Ako fanúšik žánru a fanúšik “cloverfield universe” obrovské sklamanie. The Cloverfield Paradox neprináša absolútne nič inovatívne, či zaujímavé, čo by ste v rámci sci-fi žánru nemohli vidieť. Naopak nachádzajú sa tu všetky klišé aspekty, ktoré ste už v podobných filmoch zaregistrovali xkrát. Nehovoriac, že to samotný universe žiadnym spôsobom neobohacuje a celý príbeh nedáva zmysel ani ako samostatný celok. Jednu jedinú hviezdičku tomu dávam za neuveriteľne trápnu až (nechcene) vtipnú scénu s rukou, za čo som tvorcom veľmi vďačný, že to nevystrihli z finálnej podoby snímku, pretože je to asi jediné čo je na tomto kúsku dobré, čo je dosť smutné...

"Coenovka", ktorej chýba cit pre réžiu. Papierovo to zjavne vyzeralo skvelo, v rukách zručného a lepšieho režiséra by to mohla byť pecka, takto je to celé nemastné, neslané a predovšetkým hrozne povrchné, kde sa vlastne jednotlivé príbehové línie žiadnym spôsobom nevysvetlia alebo sú jednoducho pre samotný príbeh samoúčelné a zbytočné.

Chladné, depresívne, no predovšetkým reálne odzrkadlenie dnešnej "nemilovanej" doby, kde postavenie rodiča je nechcená záležitosť, vzťahy sú vytvárané so skrytými úmyslami a samotná výchova dieťaťa je odsúvaná na druhú koľaj. Výborne natočený film, ktorý svojim námetom, v kontraste s ruským panelákovým prostredím, zanechá u diváka tú správnu emóciu, no zároveň sa nedokážem zbaviť pocitu, že to v konečnom dôsledku mohlo byť, s ohľadom na samotnú zápletku, omnoho údernejšie. Avšak je to rozhodne jeden z najlepších "cudzojazyčných" filmov minulého roka, so zaujímavým posolstvom a skvelou, až civilnou atmosférou.

Guillerma del Tora mám ako režiséra veľmi rád. Ako jeden z mála dokáže sfilmovať pútavé a nápadité fantasy, svojsky a jedinečne. To sa mu podarilo aj v tomto prípade, kde je dobová atmosféra a celkový audiovizuál výborný, pre režiséra už tradične - kúzelný, so skvelo zakomponovanými rozprávkovými prvkami v spojitosti s na prvý pohľad neladiacimi brutálnymi "Rkovými" záležitosťami. No bohužiaľ unikátny zážitok typu Faunov Labyrint sa nekoná. Hlavný problém mám s romantickou premisou medzi našou ústrednou dvojkou, nakoľko na mňa pôsobí maximálne absurdne a predovšetkým to podľa môjho názoru vôbec, ale vôbec nefunguje tak ako to bolo tvorcami zamýšľané. Tým pádom je celé druhé dejstvo príliš naťahované a naopak samotne zavŕšenie príliš urýchlené a bez emócii. Každopádne je to rozhodne zaujímavý film s "kráska a zviera" tématikou, ktorý stojí za zhliadnutie, no neočakávajte príliš veľa, pretože ostanete sklamaný (ako ja).

Film, ktorý by fungoval aspoň ako priemerný ak by to bol krátkometražný snímok. Takto je to ubijajúce a neuveriteľne nudné. Skutočne tu je každá scéna nadmerne dlhá a prakticky každá sekvencia je samoúčelná, bezvýznamná, slúžiaca len na vyplnenie či natiahnutie minutáže. Pridajte si k tomu neopísateľne otravnú, v určitých pasážach neprimerane hlasnú, no predovšetkým tuctovú hudbu, všetky klišé súčasného hororu (“bubu” jumpscare, ktorý vlastne ani nie je “bubu” a ktorý vlastne vo svojej podstate ani nie je jumpscare), extrémne nesympatického hlavného hrdinu v podaní Dylana Minnettea (13 Reasons Why) a vo výsledku tu máme jeden obrovský krok mimo v rámci filmlvej produckie od Netflixu.

Rozporuplné. Na jednej strane to nie je ani dostatočne zábavná komédia a zároveň to na druhej strane nie je ani dostatočne fungujúca dráma. James Franco nám prináša nevýrazné, až sterilné spracovanie, ktoré je zjavne spojené so snahou vyjsť v ústrety každému (originálnym tvorcom, fanúšikom aj “nefanúšikom”). V podstate možno povedať to, že celý film zakladá “len” na bizárnosti osoby Tommyho Wiseaua. Avšak po hereckej stránke nám Franco predvádza skutočne výborne imitujúci výkon, hodný uznania. The Disaster Artist má všetky predpoklady na to aby to bolo výborné dielo s vlastnou výpovednou hodnotou (posolstvo priateľstva), avšak v konečnom dôsledku nadchne skôr fanúšikov The Room kultu a na zvyšné divácke publikum pôsobí skôr priemerným dojmom.

V prvom rade veľké plus za to, že spoločnosť Netflix dáva priestor pre realizáciu aj iným ako anglicky hovoriacim štátom a v druhom rade veľké plus tvorcom za to, že to nie je len prvoplánový výtvor na základe "hajpu" okolo Stranger Things. Pre mňa je to jedno z najväčších seriálových prekvapení roku 2017. Atmosféra mestečka Winden je tu uchopená a podaná výborne. Gradujúci príbeh, ktorý sa pomalým tempom odkrýva a vyjasňuje čoraz viac a viac, záhadná zápletka, no hlavne vynikajúci audiovizuál, to všetko tvorí Dark tak výborným seriálom. Samozrejme možno tomu vytýkať všeličo či už v niektorých momentoch príliš okatú inšpiráciu podobných snímkov, určité príbehové otázniky či pre niekoho až príliš pomalé tempo. Avšak podobne ladených seriálov či filmov, rovnakých kvalít, je skutočne málo a námet o ktorý sa Dark opiera je pre mňa tak pútavým, že si pokojne dovolím tvrdiť, že je to najlepší seriál minulého roka (spoločne s Mindhunter)

Štúdio Pixar opät raz nesklamalo a znovu potvrdilo to, že má v súčastnosti pod svojou záštitou tím kvalitných a kreatívnych tvorcov, ktorí dokážu vyprodukovať fungujúci film, ktorému je možné vytýkať skutočne len máločo. Výborný príbeh, animácia, hudba a hlavne emóciami nabitý (predovšetkým) záver. Coco sa s hrdosťou môže radiť medzi to najlepšie čo Pixar kedy vytvorilo.

Výnimka potvrdzujúca pravidlo (ďakujeme ti Deadpool), že aj v súčasnom svete plnom farebne prepálených, tuctových a bez-emočných super-hrdinských filmoch to ide natočiť menej farebne, originálne a hlavne s kopou,kopou, kopou emócii. Depresívna, ťažobná a brutálna cesta, ktorá Vás vo finále vyžmýka do poslednej kvapky. Pre mňa dokonalé dielo s výborným soundtrackom, atmosférou a hlavne Hughom Jackmanom vrátane celého hereckého obsadenia.