ricci.s

Príbeh o zanietenom novinárovi, ktorý rád podpláca policajtov, aby bol na mieste činu ako prvý, a veľmi rád fotografuje mŕtvoly, ktoré sa ocitnú na titulných stránkach, čím si očividne narobí dosť nepriateľov. Celé sa to zvrtne, keď zistí, že je prekliaty, začína totiž postupne prichádzať o všetky zmysly. Čarodejnícky horor z Mexika potešil veľmi zaujímavým príbehom, pričom stratu zmyslov divák prežíva s hlavným hrdinom, čo pokladám za najväčšie plus. Technická stránka výborná. Hororová už žiaľ trochu pokrivkáva. Občas sa síce objaví nejaká krvavá či obživlá mŕtvola, nočná mora či vízia, ale to sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Keby sa režisér častejšie pokúšal poriadne vydesiť, hodnotenie by som dal určite vyššie.

Otec je alkoholik a zapríčiní dopravnú nehodu, pri ktorej umiera matka. Spolu so svojím škaredým hrdzavým pankhartom sa rozhodne začať nový život, a tak kúpi skladiskový priestor,  kam sa aj ihneď nasťahujú. Správanie synátora sa však začne čoskoro meniť a už zo samotného názvu je jasné, o čo pôjde. Do filmu som vkladal isté nádeje, ale stal sa pravý opak, nie je tu veľmi o čo stáť. Tempo je spomalené, hodinu film viac nudí ako baví, napokon dôjde na nejaké vraždy, ale tie za nič nestoja. Ani žiadneho poriadneho vymietania démona sa nedočkáme. To si režisér myslel, že keď sa celý "horor" o nič nepokúsi, môže s takouto zbytočnosťou uspieť?

Zábavná vybíjaná medzi dvomi rodinami v izolovanom dome, jedná je tá "dobrá", tá druhá kanibalská. Ktorá zvíťazí? Kto má rád gore, môže do toho kľudne ísť, o nič iné totiž nepôjde. Vidlička do oka, oko následne von a ham, mňam, to je sranda. Nakrútené skôr v odľahčenom, až komediálnom štýle. Potešil jeden zvrat na úvod (pokračovanie už bolo jasné), menej už potešila predvídateľná koncovka, ale Kanaďania viac ako na scenár či inteligenciu stavili len na krvavosť, čo mňa osobne nikdy nemôže uraziť.

Manžel sa snaží zachrániť svoju ženu, ktorá trpí rakovinou, pomocou rituálu, pričom naleje jej krv do záhadného vreca, a odvtedy začne trpieť halucináciami. Či niečo roztomilé z toho vreca vylezie, sa dočkáme až v samotnom závere, no zvyšná časť veľmi zaujímavá nie je. Na papieri nemusel samotný námet vyznieť najhoršie, avšak obmedzený rozpočet a neschopnosť tvorcov vytvoriť poriadnu hororovú atmosféru to ťahajú dole. Film nie je vôbec desivý a minimálne dve tretiny stopáže tvoria dookola sa opakujúce scény, takže ma to už po chvíli začalo otravovať a nevedel som sa dočkať konca.

Indonézska verzia na Kruh. V hoteli je prekliata izba obývaná zlým duchom a každý, kto do nej vojde, zomrie o 3 dni. Rozdiel je len v tom, že tento duch má namiesto čiernych vlasov biele, a nevychádza zo studne, ale zo zrkadla, navyše rád sťahuje ľudí z kože. Hlavní hrdinovia, ktorí samozrejme do tej izby vstúpili, musia pátrať po minulosti. Vyložene prepadák to nie je, ale príbeh ma už nijako nezaujal. Po toľkých remakoch a napodobeninách vznikla len ďalšia do počtu. Okrem občasného solídneho gore nie je veľmi o čo stáť. Indonézia by už mohla tú pásovú výrobu pozastaviť a snažiť sa aspoň o trochu originality, lebo všetky ich horory splývajú do jedného.

Otecko uzavrie zmluvu s diablom a celá jeho rodina sa ocitne v ohrození života. Najmä ich deti čakajú ťažké časy, akonáhle sa im totiž začnú zjavovať duchovia, je to predzvesťou, že démon si po nich čoskoro príde. Slušný horor, dokonca lepší, ako som čakal. Najviac som bol príjemne prekvapený v prvej polovici, pretože duchovia vyzerali naozaj desivo, párkrát som sa solídne zľakol a nechýbali krvavé scény - ako najväčšie pozitívum vnímam to, že režisér sa s hlavnými postavami proste nesral. Preto ma miestami lákalo dať aj štvrtú hviezdu. Lenže žiaľ, v záverečnej tretine namiesto toho, aby nastalo očakávané hororové peklo a poriadne vyhrotenie, film sa začal motať v kruhu a celé sa to zbytočne spomalilo. Radšej mohli tvorcovia tých 20 minút nudného naháňania šamanov a starých bylinkárok vystrihnúť, urobili by lepšie.

Vyšinutá matka a vyšinutá pubertálna dcéra žijú na okraji lesa v úplnej izolácii. Majú na to samozrejme dôvod – otecko je totiž tak trochu mŕtvy a ony veria, že keď budú strašne chcieť, tak sa im jedného dňa vráti, zatiaľ čo on sa pochopiteľne pomaličky rozkladá. Trochu morbídnosti nezaškodí, hoci sa jedná o čisto psychologický horor. Ústredné hrdinky hrajú presvedčivo, atmosféra funguje, sú tam aj nejaké krátke a funkčné hororové vízie, takže celkom fajn. Skôr pre milovníkov pomalších snímkov.

Otras. Síce milujem púštne levie survivaly, ale toto bol snáď jeden z najhorších, ak nie najhorší. Takému Beast to nesiaha ani po členky a ešte aj starší nedocenený Prey, ktorý tu má mizerných 43%, je oproti tomuto filmu megahit. Pokiaľ v tom filme vôbec boli nejaké znesiteľné postavy, väčšinou umreli ako prvé. Ich správanie bolo hlúpe, ale nad tým by som sa ešte povzniesol, keby to nebola taká neskutočná nuda. Africká divočina a levy síce vyzerajú pekne, lenže čo z toho, keď neukážu ani jeden jediný útok. Všetko je mimo kameru a krv sa objaví len vtedy, keď schytá niektorá z postáv guľku do hlavy. Väčšinou je tu len slaboduché motkanie sa po púšti, pridali tam aj nejakého hada či škorpióna, aby sa nepovedalo, no napriek tomu, problém dopozerať. Zvláštne, že ten film vôbec vydali, lebo tvorcovia ním dokázali len vlastnú neschopnosť.

Dvaja súrodenci sa po smrti otca vydávajú pátrať po jeho minulosti, až skončia v odľahlej osade, na ktorej visí  starodávna kliatba, takže im pôjde o život. Som rád, že Indonézia aspoň občas dokáže odbočiť od moslimských duchárin. Síce aj v tomto prípade máme k dispozícii nejakého démona, ale skôr sa bude jednať o tému temných kultov, podivných osadníkov, deformovaných detí  či obetovania. Potešil drobný masakrík na konci a treba dávať pozor na to, aby ste film nevypli skôr, ako naozaj končí. Režisérova inšpirácia celkom známym hororom Joka Anwara Impetigore je tu viac ako zrejmá, podľa mňa to však žiadna veľká pecka nebola, takže sa jej táto variácia určite minimálne vyrovnáva.

Ohrdnutá ženská prišla o dieťa, pretože jej milenec je ženatý a má rodinu, takže ju poslal do prdele a ona sa rozhodla jeho manželke pomstiť pomocou čiernej mágie. Akurát sa to trochu vymklo spod kontroly. Džinovia, islam, posadnutosť, exorcizmus – pre žáner indonézskych hororov nič nezvyčajné ani originálne. Nakrútené je to pekne, masky a triky sú na úrovni, film potešili niekoľkými krvavými úmrtiami. Až na ten vyložene odfláknutý záver sa nemám na čo sťažovať. Režisér doteraz nakrútil niekoľko podpriemerných duchárskych snímkov, takže v porovnaní s nimi je to určite krok vpred.