Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 793)

plagát

The Bridge Curse: Ritual (2023) 

Skupina študentov skúša rituály na vyvolávanie duchov, podľa očakávania sa im to vypomstí a následne pobehujú po škole a skrývajú sa, pretože sa nemôžu dostať von. Klasika, všetko na to isté kopyto, jedna šikmooká duchárina ako druhá, mne to už všetko splýva dokopy. Kvantum duchov, efektov, CGI, bordel všetkého možného, akurát príbeh žiadny, atmosféra žiadna, strach žiadny. Jednotku si už samozrejme nevybavujem a o 2-3 dni vyšumí aj táto dvojka.

plagát

The Beehive (2023) 

Neškodné scifíčko, v ktorom sledujeme pokojný život hlavných hrdinov na farme a bežné vzťahové či pracovné konflikty. Keď im tam začnú padať meteority a všade naokolo sa odrazu vyskytujú podivné hniezda, je jasné, že sa blíži mimozemská invázia. Samotní votrelci pripomínajúci veľké slizké chrobáky síce nevyzerajú zle, ale veľmi sme si ich teda neužili. Všetko podstatné sa totiž udeje až 10-15 minút pred koncom. Zvyšok je v podstate nezaujímavý rodinný film, v ktorom len čakáme... a väčšinu času sa prenudíme.

plagát

Gueules noires (2023) 

Režisér skvelého Méandre sa pustil do podzemného hororu v štýle The Descent a odviedol dobrú prácu. Skupina baníkov s jedným zanieteným profesorom oživia starodávne monštrum, ktoré síce vyzerá viac roztomilo ako desivo, no zľutovanie s nimi rozhodne mať nebude. Trochu ma len mrzelo, že tá príšerka bola neskutočne spomalená. Radšej by som bol, keby na nich útočila v nečakaných momentoch, pretože nezľakol som sa ani raz. Na druhej strane, kto by odmietol naháňačku v tmavých tuneloch plných kostier s kvalitným gore vo francúzskom podaní? Ja rozhodne nie.

plagát

No Way Up (2024) 

Žraločí survival v potopenom lietadle. Technická stránka fajn, úvodná havária lietadla na pohľad pekná. Problém spočíva najmä v tom, že väčšinu filmu trčia všetky postavy na relatívne bezpečnom mieste a vedú nezaujímavé dialógy, ako z toho von. Koncovka je podľa očakávania akčnejšia, hoci znova strašne predvídateľná. Samotné žraloky žiaľ nedostali toľko priestoru, koľko by som chcel. Niekoľko napínavých momentov tam je, hoci ani nude sme sa žiaľ nevyhli. Inteligencia taktiež sem tam pokrivkáva, najmä keď žraloky útočia iba na tých, ktorí tvorcom v danej chvíli vyhovujú. Celkovo nenadchlo ani neurazilo, pri tom chabom scenári by som film ešte aspoň o 15-20 minút osekal.

plagát

Double Blind (2023) 

Priemerný horor, ale je to u mňa lepší priemer. Je jasné, že keď tí chudáci nemohli spať, začne im z toho postupne viac a viac zadrbávať, a čakal som desivé halucinácie či poriadny psychologický teror. A to sa nestalo. Boli tam síce nejaké hlasy a vízie, ale ani to so mnou nepohlo. Ďalším problémom je celková predvídateľnosť, kde bolo jasné, ako to skončí a tvorcovia sa o žiadne zvraty či zaujímavé rozuzlenie ani len nepokúsili, takže všetko prebieha presne podľa očakávania. Potešia celkom krvavé úmrtia, a keď to už nebolo strašidelné, tak aspoň sem tam napínavé a s postavami sa dalo celkom súcitiť.

plagát

Feťáci (2022) 

S hororom to veľa spoločného nemá a ako thriller je to len priemer. Takého filmy, kde je skupinka ľudí niekde zavretá a musia sa spovedať zo svojich hriechov, už nepredstavujú nič originálne, takže sa to dá pozerať najmä zo zvedavosti, kto napokon prežije a kto ten záhadný zabijak vlastne je. Pointa asi sotva niekoho prekvapí, vraždy sú chabé, ale aspoň postavy hrajú celkom uveriteľne k danej situácii. Celkovo nevýrazný a ľahko zabudnuteľný film, ktorý je našťastie krátky, takže nestihne diváka otráviť.

plagát

Blades in the Darkness (2022) 

Ďalší horor z bunkra. Tentokrát dôjde k stretu hlavných postáv s ozbrojenými zabijakmi, čo však podstatné nebude. V bunkri totiž žije zjazvený a zmagorený nožnicovoruký Tarzan, ktorý sa rozhodne s každým porátať. Navyše má pre každého pripravené smrtiace pasce. Alex nakrútil už aj omnoho väčšie extrémy, hoci úplne márne to nebolo. Ako je u tohto režiséra zvykom, treba sa zmieriť s amatérskou kamerou, divadelnými hereckými výkonmi a úplne stupídnym príbehom, dokonca so zbytočným politickým pozadím. Sila režiséra však spočíva v gore, ktoré je aj v tomto horore viac ako vydarené. Plusom je aj množstvo postáv, čiže množstvo obetí. Dokonca sa pripravuje už aj dvojka. Kto má rád Visaniho tvorbu, môže to skúsiť, no film bude najskôr baviť len jeho skalných fanúšikov.

plagát

Here for Blood (2022) 

Splatterová komédia o zápasníkovi, ktorý sa musí postaviť skupinke okultistov, aby zabránil otvoreniu brány do inej dimenzie pomocou rituálu... Pokiaľ to divák nebude brať vážne, tak si to celkom užije. Je to tradične prehnané, takže budú sa sekať hlavy a striekať hektolitre krvi presne tak, ako to máme radi. O nič iné tu nejde. Prekvapivo však chýbala erotika, na ktorú som v podobných hororoch už akosi zvyknutý, a záver mi prišiel nezvládnutý. Bol som zvedavý, čo z tej inej dimenzie vyskočí, ale napokon nič moc, tvorcovia mali očividne obmedzený rozpočet, ktorý im veľmi nedovolil experimentovať. Spokojnosť celkom áno, na jedno pozretie pobavilo.

plagát

Gods of the Deep (2023) 

Podmorský horor o posádke, ktorá sa vyberie na expedíciu s cieľom preskúmať hlbiny oceánu a priniesť vzorky zabudnutých organizmov, čo sa opäť ukáže ako veľmi zlý nápad. Je to jeden z tých lepších Charlieho filmov. Tento režisér síce prachy nemá, ale aspoň sú jeho horory celkom zábavné. Už vystriedal kanibalov, mutantov, upírov, vlkolakov, duchov... naposledy sa chytil Lovecrafta vo svojom debilnom "Freeze", keďže to ale nevyšlo, tak to skúsil opäť. Výsledok je už o dosť znesiteľnejší. Sliz, chápadlá, jedno celkom pekné monštrum a zmutovaní členovia posádky. Krvi mohlo byť viac, ale aspoň to ubehlo rýchlo. Uvidíme, do akých vôd zamieri nabudúce.

plagát

Braek (2023) 

Film síce nie je úplne na zahodenie, ale ani žiadna sláva. Jednoduchý home invasion o nevítanom návštevníkovi, ktorý sa rozhodne porátať s hlavou rodiny, tá totiž ukrýva isté temné tajomstvá, ktoré postupne vyliezajú na povrch. Pointa filmu je však tak banálna, že ju divák uhádne omnoho skôr, ako je treba. Mierou násilia film nezaujme, a podobná látka tu už bola spracovaná omnoho lepšie, napríklad v španielskom Bajo la Rosa. Pokiaľ režisér chcel, aby zvraty fungovali, musel by prepísať celú druhú polovicu scenára, kopírky totiž môžu fungovať len na divákov, ktorí majú napozerané iba minimum v tomto žánri. Aj tomto prípade som v závere pocítil istú dávku zadosťučinenia, ale to je asi jediné plus.