Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 786)

plagát

Prey (2024) 

Otras. Síce milujem púštne levie survivaly, ale toto bol snáď jeden z najhorších, ak nie najhorší. Takému Beast to nesiaha ani po členky a ešte aj starší nedocenený Prey, ktorý tu má mizerných 43%, je oproti tomuto filmu megahit. Pokiaľ v tom filme vôbec boli nejaké znesiteľné postavy, väčšinou umreli ako prvé. Ich správanie bolo hlúpe, ale nad tým by som sa ešte povzniesol, keby to nebola taká neskutočná nuda. Africká divočina a levy síce vyzerajú pekne, lenže čo z toho, keď neukážu ani jeden jediný útok. Všetko je mimo kameru a krv sa objaví len vtedy, keď schytá niektorá z postáv guľku do hlavy. Väčšinou je tu len slaboduché motkanie sa po púšti, pridali tam aj nejakého hada či škorpióna, aby sa nepovedalo, no napriek tomu, problém dopozerať. Zvláštne, že ten film vôbec vydali, lebo tvorcovia ním dokázali len vlastnú neschopnosť.

plagát

Kultus Iblis (2023) 

Dvaja súrodenci sa po smrti otca vydávajú pátrať po jeho minulosti, až skončia v odľahlej osade, na ktorej visí  starodávna kliatba, takže im pôjde o život. Som rád, že Indonézia aspoň občas dokáže odbočiť od moslimských duchárin. Síce aj v tomto prípade máme k dispozícii nejakého démona, ale skôr sa bude jednať o tému temných kultov, podivných osadníkov, deformovaných detí  či obetovania. Potešil drobný masakrík na konci a treba dávať pozor na to, aby ste film nevypli skôr, ako naozaj končí. Režisérova inšpirácia celkom známym hororom Joka Anwara Impetigore je tu viac ako zrejmá, podľa mňa to však žiadna veľká pecka nebola, takže sa jej táto variácia určite minimálne vyrovnáva.

plagát

Sijjin (2023) 

Ohrdnutá ženská prišla o dieťa, pretože jej milenec je ženatý a má rodinu, takže ju poslal do prdele a ona sa rozhodla jeho manželke pomstiť pomocou čiernej mágie. Akurát sa to trochu vymklo spod kontroly. Džinovia, islam, posadnutosť, exorcizmus – pre žáner indonézskych hororov nič nezvyčajné ani originálne. Nakrútené je to pekne, masky a triky sú na úrovni, film potešili niekoľkými krvavými úmrtiami. Až na ten vyložene odfláknutý záver sa nemám na čo sťažovať. Režisér doteraz nakrútil niekoľko podpriemerných duchárskych snímkov, takže v porovnaní s nimi je to určite krok vpred.

plagát

Stopmotion (2023) 

Robert Morgan ma už v minulosti zaujal svojimi krátkometrážnymi depresívnymi animákmi, predsa len, niečo také ako Bobby Yeah sa často nevidí, takže som bol zvedavý, ako si poradí s celovečerným filmom. Toto  nevšedné dielo o animátorke posadnutej svojim filmom je vlastne psychologický body-horor s animovanými vsuvkami, takže som rád, že sa objavilo niečo aspoň trochu nevídané a svoje momenty to rozhodne malo. Najviac som však spozornel až v záverečnej tretine, kedy konečne došlo aj k nejakým vraždám. Takže je trochu škoda, že technická či výtvarná stránka filmu jasne prevalcovala tú obsahovú – ako scenárista má totiž Morgan pred sebou ešte veľa práce. Bolo to fajn, ale čakal som väčšie zverstvo.

plagát

Imaginary: Neviditeľné zlo (2024) 

To isté čo Z, prípadne Come Play. Vražda je tam "až" jedna, a aj to mimo záber, hlavná detská hrdinka dosť otravná, ale prežil som. Spočiatku prebieha všetko podľa očakávania, v záverečnej tretine sa ocitneme vo fantazmagorickom svete a objavia sa nejakí bubáci, takže konečne to bolo aspoň trochu zaujímavé. Tých imaginárnych kamarátov je však už toľko, že ma prekvapuje, že ich to ešte baví točiť. Typický komerčný priemer pre násťročných, ale popravde som to čakal horšie.

plagát

Butchers Book Two: Raghorn (2024) 

Voľné pokračovanie slabšieho hixploitation Butchers z roku 2020, ktoré je obsahovo veľmi podobné. Akurát s tým rozdielom, že režisér konečne nabral odvahu, takže komu sa páčila jednotka, tu už bude v siedmom nebi. Hlavní hrdinovia majú autonehodu a ocitnú sa v pazúroch psychopatického vidláka a jeho mutantského sluhu. Tentokrát však nie sú až takí nevinní, uniesli totiž pipinku, za ktorú žiadajú výkupné. Bol som zvedavý, ako vyzerá, keďže mala dlho predlho vrece na hlave... a musím uznať, že režisér má zmysel pre humor. Už od úvodných minút som tušil, že sa mi to bude páčiť. Síce mi hlavný vidlák žral nervy, lebo nie a nie aby zavrel klapačku, ale gore je vynikajúce. Minimálne na 3-4 scény si budem ešte nejakú dobu pamätať – najmä týmto rapídnym zlepšením sa film odlišuje od prvej časti, kde bolo takmer všetko mimo záber. Záver je možno nedotiahnutý, ale zase chápem, že režisér si nechal otvorené dvierka pre pokračovanie. Objektívne za 3, hviezdu prihodím za prekvapivé zlepšenie a oživenie subžánru, ktorý sa tu už pár rokov neobjavil.

plagát

A Semente do Mal (2023) 

Portugalci nemajú veľa hororov, takže som sa na túto novinku už po pozretí traileru celkom tešil, no s výsledkom spokojný byť nemôžem. O čo ide – hlavný hrdina bol ako dieťa unesený a po rokoch nájde svoju matku a brata dvojča, a tak ich navštívi vo veľkom rodinnom sídle. Tí dvaja však úplne normálni nie sú a ich vzťah je omnoho hlbší ako vzťah medzi matkou a synom. Síce to má istú čarodejnícku históriu, ale tento námet využitý nebol vôbec. Potom sú tu pokusy o vydesenie starou škaredou matkou, lenže tie úplne zlyhávajú – veď tá striga so svojím nafúknutým pyskom vyzerá úplne komicky a nie desivo. Nedávna španielska La abuela v porovnaní s týmto vyhráva na plnej čiare už len po stránke atmosféry. K vraždeniu takmer ani nedôjde, trištvrte filmu sa len odhaľujú rodinné tajomstvá (ktoré nie sú práve zaujímavé) a tá jedna mierne nechutná erotická scéna na konci to z biedy nevytiahne.

plagát

Nattevagten - Dæmoner går i arv (2023) 

Znesiteľný priemer - pozrieť sa dalo, ale nič viac. Zabijak z prvej časti je slepý a zavretý v ústave, takže v podstate neškodný. S hlavnými hrdinami, ktorí prežili jeho vyčíňanie, to však taktiež nedopadlo najlepšie - paranoidná matka spáchala samovraždu, z otca je troska a dcéra nastúpi do rovnakej práce ako jej otec pred rokmi. Dokonca sa rozhodne navštíviť toho psychopata, aby sa dozvedela viac o minulosti, čím však vraždenie rozpúta opäť. Ako horor slabota (samotné vraždenie za veľa nestojí), skôr sa jedná o kriminálny thriller. Celé je to postavené na jednom zvrate a koncovka je napínavá, no takmer dve hodiny mi pripadali na tento film až príliš. Pred pozretím by som odporúčal vrátiť sa k jednotke, lebo som si ju už vôbec nepamätal a tak som mal miestami trochu problém sa v tom zorientovať.

plagát

Departing Seniors (2023) 

Mexického študenta Javiera, ktorý je ešte aj bukvičák, šikanuje trojica jeho spolužiakov. Pri jednom incidente spadne zo schodov a v nemocnici zistí, že má telepatické schopnosti. V tom čase sa objaví zabijak, ktorý vraždí jeho spolužiakov, ale všetko vyzerá ako samovražda, a tak musí Javier odhaliť, kto je za tým. Takže teenagerský LGBT slasher, ktorý sa snaží zaujať viac tým, že je LGBT ako tým, že je slasher. Síce mám rád študentské horory, ale toto bola hlúposť. Napätie žiadne, zabijak nezaujímavý, vraždy mizerné, a to, či hispánec Javier chrápal s belochom Bradom, alebo sa dá dokopy s negríkom Williamom, naozaj nikoho zaujímať nebude.

plagát

Tell Me a Creepy Story (2023) 

Prvý segment o chlapcovi, ktorý len žral a žral, bol jednoznačne najlepší a najnechutnejší. Potom nasleduje príbeh o farmárovi, ktorý zabil svoju ženu a zakopal ju na svojej farme, čo sa neukázalo ako dobrý nápad. Atmosféra celkom funguje, koncovka taktiež ujde, len je to dosť spomalené. Tretí je home invasion, ktorý vôbec nedáva zmysel, a ten posledný o misionárovi je totálna sračka, ktorá nestojí za rozpitvávanie. Takže žiaľ, každý jeden príbeh tejto antológie je minimálne o triedu slabší ako ten predchádzajúci. Kvôli "Hladnému Joeovi" sa to oplatí "kúpiť".