BOURQUE

Bohužiaľ žiadny veľký, ale ani stredný bum! Príliš obecný príbeh, ktorý sme už videli niekoľkokrát – no skratka chýba v tom nový vietor. Ani veľká mená hercov a herečiek na tom nič nezmenili, už len kvôli tomu, že ich výkony sú bez farby. Osobné hodnotenie: 61% (**)

U Thomasa Vinterberga sme už videli, že nebojí zvoliť si takú tému pre svoj film, ktorú je ťažké spracovať tak, aby sme sa vyhli klišé momentom a riešením (z tohto pohľadu je dobrým príkladom film Hon, ktorý režíroval práve on). Nie je to inak ani teraz. Film Chlast už v samotnom názvu nesie to, že okolo čoho sa bude točiť príbeh filmu. Skupina dospelých mužov sa pokúsi experimentom overiť „teóriu“ (mimochodom už veľmi známu) jedného psychiatra, podľa ktorého každodenný pití veľmi malého množstva alkoholu má priaznivé účinky na osobnosť človeka (bude sebaistejší, uvoľnenejší, atď.). Najviac šokujúcim na celom experimente je, že skupina účastníkov sú školský učitelia. Zo začiatku všetko ide „podľa plánu“ a prídu aj „očakávané pozitívne skúsenosti“. Potom však chlapi začnú zvyšovať svoje denné dávky a celý ich experiment pomaličky začne zničiť nie len experimentátorov ale aj ich okolie, nehovoriac o rodine. __ Režisér sa snaží obidve strany (pozitíva versus negatíva) ukázať vyváženým spôsobom (nechýba ani kritika Dánska – „Pije celá krajina.“, prípadne moment, keď učiteľ odporúča pre študenta pred maturitou upevniť jeho sebaistotu malým pohárikom tvrdého), ale pochopiteľne po istom čase začnú prevládať scény s negatívnym tónom. Príbeh má dobrý vývoj a vďaka veľmi dobrý hereckým výkonom (pochopiteľne vedený M. Mikkelsenom) sa postupne blíži ku vyvrcholeniu. Strata krehkého rodinného života, následne priateľa sú najvýraznejšími následkami experimentu. Záver filmu však vo mne necháva spíš zmiešané pocity. Čakal som akési trochu presvedčivejšie a viac jednoznačnejšie vyvodenie zodpovednosti z experimentu (motiváciu a jasné snahy napraviť veci a snažiť sa žiť svoj život lepšie). Film skončí v dobrom nálade a Martin predvedie svoj slávny tanec tak uvoľnene, akoby sa nič nestalo – óda pre „Chlast“. Tento alegorický čin na jednej strane reflektuje tú náladu, ktorá vo filme prevláda. Na druhej strane „trochu“ maskuje ten účel, ktorý Chlast ako film by mal skutočne splniť. Mimochodom, Mads Mikkelsen je pánom hercom aj v tomto filme, ale to o ňom už vieme dávno. P.S.: Zábery o („kedysi“) mocných politikov, ktoré ich (nelichotivo) „preslávili“, slúžia ako ilustračný doplnok. Osobné hodnotenie: 79% (***)

Bohužiaľ podpriemerná vec z Kanady, a to jak zo strany scenáru tak aj zo strany výsledného animáku. Takmer bez vtipných scén a ani tie dialógy nie sú na dobrej úrovni. Animák pre mladších. Osobné hodnotenie: 60% (**)

Tvorcovia „Chlupáčcov“ nemali veľké ambície a do animáku vložili len minimum porcia zábavnejších scén. Čo je trochu nelogické, pretože scény („cestovanie časom“) a vedľajšie postavy („vyhnuté zvieratá“) ponúkali jednu možnosť za druhou. Nehovorím, že niektoré neboli využité („Mozart hrá na gitare“), ale celkovo je to menej, čo by bolo potrebné. P.S.: Možno už môj reflex nie je rýchly, ale postava nepriateľa bola pre mňa menším prekvapením. Osobné hodnotenie: 69% (**)

Stále (viac) aktuálny príbeh, tentoraz však z Ruska, aj o tom, že akým hrôzam („výzvam“) je vystavená mládež na sociálnych sieťach. Film Zajcevovej pre inšpiráciu si vybrala také filmy ako napríklad Searching alebo Cyberbully. Aj keď sa časom dá odhaliť, že kto sa skrýva za maskou hrôzy, príbeh je vedený kontinuálnou dynamikou a nestráca pozornosť diváka. To, že po skončení budete mať o čom premýšľať, je už o takýchto filmoch zvykom. Osobné hodnotenie: 74% (***)

„Go for It“ je predovšetkým zakrivené zrkadlo pre špiónske a (čiastočne) pre Bondovské filmy na spôsob dvojici B. Spencera a T. Hilla. Hlášky, vtipné situácie a hudba nemajú chybu. Choreografia „bojových“ scén a faciek však zaostáva voči klasickým dielam. Ten príbeh miestami obsahuje fakt nonsens prvky (z baru sa dostaneme na loď – len tak – a potom naspäť, šialený plán zloducha, ktorý chce získať moc nad Svetom vymazaním čísiel, atď.) , ale neberte to vážne – ako som spomínal, išlo o vyfigurovanie podobných (vážnejších) filmov v tomto žánre. Každopádne známa a naša milovaná dvojica tu ešte bola stále v pohode – tá fyzická kondička však už bola trošku hrošia. Z mojej strany silnejšia trojka „a to nemusíte vynechať zo záverečnej správy“. Osobné hodnotenie: 77% (***)

Jednoduchá a jasná koncepcia, ale príliš pomalý a záver príliš jednoducho a náhle ukončený. Tvár M. Espinosi vám nepripomína niekoho? Osobné hodnotenie: 60% (**)

Jednoduché a nekomplikované sfilmovanie príbehu kone Dream Alliance (to meno ma vždy pobaví). Connection Toni Collette / Damian Lewis nie je tak výrazná, aká by mala byť. P.S.: PF 2022. Osobné hodnotenie: 71% (***)

Novodobý „Disney štúdio“ opäť siahol na kultový príbeh, z ktorého chcel natočiť celovečerný film pre malých a (hlavne) pre tých trošku dospelejších. Výsledok? Napoviem, že katastrofa to v žiadnom prípade nie je. Ale výsledok sa nedá nazvať ani bravúrnym. Príbeh dospelého „Robina“ je klasika a neobsahuje žiadne také „ingrediencie“, čo by sme nepoznali. Je to vlastne príbeh o človekovi, ktorý vďaka každodenným starostiam začína zabúdať na jednu z najdôležitejších vecí. Priatelia z minulosti (hlavne ten „naj“ priateľ) však mu ukážu cestu naspäť. A práve ich zakomponovanie do daného príbehu sa mi zdá trošku nekompletný. Pozornosť je tu hlavne venovaná pre vzťah Robina s medveďom Pú, ale čo ostatný? Tí akoby viac zostali v pozadí. A posledné, čo by som rád spomenul, je spojenie dvoch svetov (svet rozprávkových postáv a svet ľudí). To by taktiež potrebovalo trochu viac fantázii. Stručne: Príbeh Robina je spíš pripomenutí toho, na čo by otcovia (ale tak obecne rodičia) nemali zabudnúť a na čo by mali (vždy) nájsť čas. Za plus považujem to, že film vo mne dokázal aspoň trošku vzbudiť staré dobré spomienky z detstva, kedy som sledoval príbehy macka Pú. Osobné hodnotenie: 74% (***)

Klasický príbeh, ktorá je však natočený nezáživne, bez väčších emócií a lepších, pozoruhodných momentov. Chcel by som vedieť, že čo motivoval režiséra a „pre koho“ sa to točilo. Osobné hodnotenie: 55% (*)