BOURQUE

Režisérsky debut Emeral Fennell (plus je autorkou scenáru) prináša taký film, ktorý sa dostane do vašej hlavy bez väčšej sily. V príbehu, ktorý bez akýchkoľvek pochybností je inšpirovaný skutočnými udalosťami, je vidieť prvky #metoo, ktoré sú vyrovnane miešané prvkami thrilleru a drámy. To, čo sa stalo mladej nádejnej slečny, je veľmi smutné a odsúdeniu hodné. Jej počin a snaha pomstiť sa („všetkým podobným“) vinníkovi a komplicov je do určitej mieri pochopiteľné. Emeral Fennell v scenári však netočí sa len okolo tejto myšlienky a snaží sa svoju hlavnú postavu zobraziť ako viacrozmernú. Hĺbku, nie vždy vypočítateľné chovanie a predovšetkým ráznosť však jej podáva Carey Mulligan (nomináciu na Oscara vítam, ale dúfam, že je založená čisto len na hereckom výkone tejto skvelej herečky). Svoju postavu osvojila a jej hereckej „hry“ budete veriť. (Viackrát sa som sa stretol názorom, že Carey Mulligan miestami možno vypadá trochu staršie ako jej postava. Ja si myslím, že Carey Mulligan vo filme „žiari“, vypadá skvele (aj s rozmazaným makeup) bez ohľadu na to, že aké šaty má na sebe.) Z vedľajších postáv sa tu zviditeľní hlavne Bo Burnham (jeho herecký výkon však má rezervy) a Alfred Molina (ktorý svojich pár minút využil dobre). Režisérka sa snaží variovať aj emocionálnou dráhou hlavnej postavy (z tohto pohľadu scéna u právnika je dosť vydarená, ukazujúca to, že je tu možnosť na zmenu). Chlapsky sa priznám, že vyvrcholenie celého príbehu ma šokovalo a bolo ťažké sa na to pozrieť. Cassandra (hlavná postava) však bola pripravená na všetko, keď vstúpila do vlčieho hniezda. Je to dráma na vyššej úrovni. Film má veľmi pomalú dynamiku a napriek tomu tých 114 minút ubehne tak, že si to ani nevšimnete. Hudba citom vybraná a štýlovo napasovaná na jednotlivé scény. Je možné konštatovať, že prvý režisérsky kúsok Emerald Fennell sa vydaril, ale musí sa veľmi poďakovať za skvelý výkon Carey Mulligan. P.S. „Teraz mi ublížite?“ „Chcete aby som Vám ublížila?“ „Myslím, že chcem.“ Osobné hodnotenie: 83% (****)

Spracovanie veľkej rodinnej tragédii pomocou milej študentky, ktorá Svet (pochopiteľne) vidí inak ako dospelý. Film vyvážene mixuje prvky tragédie a komédie. Líniu „Multidimenzií“ by však mohli trochu obmedziť, pretože viac-menej vedie do slepej uličky. Dvojica Daisy Axon  / Wesley Patten je celkom sympatická (karaoke je cool), ale skutočným ťahúňom filmu je milá a nevinná Daisy. Osobné hodnotenie: 73% (***)

Film podľa učebnice od Hallmarku, obsahujúci idealizované postavy a romantický príbeh. Plus jedna hviezda za to prekrásne prostredie, ktoré sa nachádza v Summerside. Osobné hodnotenie: 60% (**)

Druhý celovečerný film italského režiséra F. C. Filomarina sa snaží umiestniť prvky americkej filmovej drámy, thrilleru a akcie do Európskeho, predovšetkým do Gréckeho, prostredia. S tým by ani nebol problém, pretože „experimenty“ dokážu prinášať aj zaujímavé a príjemné prekvapenie. V tomto prípade sa to však nestalo. Scenár je B-čkový a okrem nešťastnej tragickej udalosti, ktorá nepriamo vyvolá sériu následných naháňačiek, vás tu takmer nič nezasiahne – všetko je predvídateľné (na človeku, pracujúci na americkej ambasáde, je vidieť, že má niečo za ušami). Záver filmu skončí v momente, keď ešte čakáte ďalšie 2-3 scény, ktoré príbeh ukončia korektnejšie. V prípade Johna Davida Washingtona sa nejedná o „one-man show“, ale spíš o rutinnú záležitosť. Vo filme, nielen vďaka hereckej obsadenosti a prostrediu, bolo viac možností. Tie však zostali nevyužité. Osobné hodnotenie: 66% (**)

„Escape Room: Niet úniku“ šikovne nadväzuje na svoje prvé dielo a tým prakticky nejde o nejaké samostatné nové dielo. V pokračovaní režisér Adam Robitel však ukazuje, že sa mu podarilo spraviť zopár krokov dopredu. Film je jednak kratší a dynamickejší, na nejaké dlhšie trvajúce statické scény takmer nie je čas. Napätie je udržané a postupne zvyšované počas celého „úniku“. Záver filmu priamo žiada ešte jedno „záverečné“ dielo, aby sa to celé „korektne“ uzatvorilo. Osobné hodnotenie: 76% (***)

Jednohubka, ktorá sa snaží dať krivé zrkadlo pre súčasný svet online video hier a aj pre tých, ktorý sú na obidvoch stranách tohto sveta. Problém je však to, že sám nevie vyraziť z toho priestoru, z ktorého by chcel. Režisér Shawn Levy sa hodne inšpiroval filmom Truman Show a jeho „interpretácia“, prípadne jeho „preloženie“ do moderného sveta, nie je zlou myšlienkou. Avšak dalo by sa to robiť aj sofistikovanejšie. Ryan Reynolds hrá sám seba, žiadne prekvapenie z jeho strany. Jeho solídne dopĺňa Jodie Comer. Taika Waititi sa snaží byť „asshole“, čo sa mu miestami darí. Film obsahuje niekoľko „vtipných“ odkazov na iné filmy (napríklad na Captian America, prípadne Hulka, z Avengers), avšak celkovo operuje spíš priemernými klišé vtipmi. Zo zavretými ušami trojka hviezdičiek. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Veľký crossover rôznych historických osobností (a tak trochu udalostí) USA, „paródia americkej demokracie“, mnoho (nie vždy) nezmyslov (a nie vždy vydarených vtipných momentov) v zaujímavom servírovaní. Jak to, že v produkcii nefiguruje Seth Rogen? Mimochodom, obrazová kvalita animáku je solídna (je to v poriadku). P.S.: Pesnička Freebird od skupiny Lynyrd Skynyrd dokáže očariť za každých okolností. Osobné hodnotenie: 75% (***)

Prvý film režisérky Corinna Faith postupne buduje svoj príbeh. Zvolené prostredie a okolnosti, ktoré by ho mohli spraviť ešte strašidelnejším, boli dané, avšak zostali nevyužité. Jednotlivé prvky na „strašenie diváka“ nefungujú tak, ako by mali. Rose Williams vo svojej roli je presvedčivá, ale Bohužiaľ sama nedokáže „napraviť“ všetky nedostatky filmu. Záver nie je dostatočne „epický“. Osobné hodnotenie: 68% (**)

Záverečné dielo trilógie „The Kissing Booth“ je „paradoxne“ najslabším článkom celého príbehu. Posledné dielo sa snaží byť naraz vážny a udržať tú ľahkú a fajn náladu, ktoré boli charakteristické pre predchádzajúce časti príbehu. Táto koexistencia však nie vždy funguje, mnohokrát dominujú práve zábavné a priateľské momenty. Tie vážnejšie, napríklad rozchody alebo Ellenina nenávisť voči novej priateľky jej otca, sú na jednoduchej úrovni a bez hĺbky. Pokusy o zobrazenie toho, že hlavní aktéri filmu sa postupne posúvajú do dospelej kategórii, sa vydarili len čiastočne. Každopádne, neviem ako je to v knihe, tvorcovia mali odvahu aplikovať taký scenár, kde nie úplne všetko končí s „happy endem“ (alebo podľa predstáv). Samotné postavy a chémia medzi nimi však stále funguje – trojica Joey King / Joel Courtney / Jacob Elordi si užívajú každú spoločnú minútu a vedľajšie postavy ich dopĺňajú na akceptovateľnej úrovni. Samotné post-ukončenie filmu, aka „Six Years Later“, je snaha o akési „korektné“ ukončenie celého príbehu. Z určitého hľadiska dobrá vec, ale v danej forme možno by sa to malo spraviť inak (ale „The Kissing Booth“ tam proste nesmel chýbať). P.S.: Scéna „Mario Kart“ takmer nemal chybu. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Totálne fiasko na plnej čiare! Slabý a deravý scenár, zlé herecké výkony. Výsledkom je film „pre deti“, ktorý v danej forme by sa nemal spúšťať deťom. Jeden „zlý ahoj“ z Holandska. Osobné hodnotenie: 30% (odpad!)