desade

Nemyslím si, že sa Clint na staré kolená zbláznil. Myslím, že chcel týmto filmom len vzdať hold tým trom chalanom. A tým, že ich nechal hrať ich vlastné role, posunul to o stupeň bližšie od ilúzie k reálii. Myslím, že tí traja si to vážia viacej, ako vyznamenania od Hollanda.Škoda len, že tam nebola aspoň načrtnutá motivácia onoho Maročana (napr. namiesto trip travel story). Ale Clint si to môže bez výčitiek dovoliť a každý mu môže fúkať.

Príbeh celebrít, ktoré vo viere vo svoju jedinečnosť a nenahraditeľnosť odchádzajú z tohto sveta predčasne nie je fenoménom len tejto doby. Je to aj príbeh Glorii Grahame, ktorá začala hereckú kariéru v 50-tych rokoch. Väčšinou bola obsadzovaná do vedľajších rolí, údajne kvôli jej tvrdohlavosti a ťažkej spolupráci s ňou. Ale zahrala si aj zopár hlavných postáv, napr. vo filme In a Lonely Place s Humphrey Bogartom z r. 1950, kde mu bola herecky rovnocennou partnerkou. Talent nepochybne mala. Zaujímal by ma bližšie jej dovtedajší súkromný a rodinný (ak niečo také vôbec existovalo) život. Tiež by to asi nebola veselá story. Dík za titulky eleintron.

"Nejneuvěřitelnější na celém tomto příběhu je... že se skutečně odehrál." Aj keď zopár faktických nepresností tu je (v ktorom filme nie?), môžeme ho za skutočný považovať. Vychádza jednak zo samotnej správy "12-eho muža" a tiež z výpovedí preživších svedkov. Je obdivuhodné, akým spôsobom sa nórskym filmárom podarilo zachytiť v podstate neúspešnú vojenskú operáciu "Martin", ktorá mala za úlohu diverznú činnosť (hlavne proti letiskám), ale skončila hneď v počiatku (preto nebolo až tak podstatné, čo obsahovala výsledná operačná správa). Bolo to spôsobené jednak neochotou (strachom) miestnych rybárov poskytnúť im pomoc (potrebovali náhradné diely na pokazenú loď) a tiež zlyhaniu miestnej "spojky", ktorá dostala za svoje služby predom zaplatené, ale aj "nahlásením" nórskym a nemeckým úradom. V tom čase tam už totiž bolo platné "Nariadenie proti anglickej špionáži" a "Nariadenie proti činnosti nepriateľského štátu" (neskôr "Nariadenie o ochrane obsadených nórskych území"), kde prvý odsek znie: "Ten, kto poskytne útočisko, alebo akýmkoľvek iným spôsobom napomôže osobám pracujúcim pre nepriateľský štát " može byť odsúdený na smrť. Brilantné herecké výkony Nórskeho herca Thomasa Gullestada a Írskeho herca Jonathana Rhys Meyersa. Nóri majú nepochybne pozitívnejší vzťah k svojej vojnovej histórii, ako Slováci. Málokto z mladšej generácie vie, čo to bolo SNP, o velebení Tisa a predstaviteľov ľudáckeho režimu ani nehovorím. Vďaka za titulky jethro.

Idem niekde splašiť orig. The room, na tom sa snáď zasmejem. Toto tu by som zaradil do žánru "trapošina". Jedna hviezdička, že to na seba zarobilo. Ale niekedy čím väčšia blbina...

Figyelem, figyelem!!! Tento komentár môže obsahovať spoilery! Okrem hereckých výkonov (keď Whiskey zdrhol z vyšetrovačky, bol som presvedčený, že hlavného vyšetrovateľa na mieste picne... taký bol presvedčivý) by som chcel pri tomto doku-thrilleri oceniť snahu (aj keď samozrejme úplne dokonale to možné nie je) o čo najvernejšie zobrazenie prostredia a reálií tej doby. Hneď prvý nestrihnutý záber - päť Ikarusov! Bomba. Ale povedzme si - kto už by si to mohol dovoliť, ak nie Maďari... Neskôr sa tam blysol aj hist. trolejbus. O autách ani nehovorím - trabanty, wartburgy, lady, motorky z toho obdobia. To isté sa týka aj interiérov. Jedno fopá som si však všimol... Keby ste utekali s lupom pred políciou a cestou šlohnete auto, pričom vám ide o sekundy, zdržovali by ste sa zapínaním bezpečnostného pásu? Ale tu si myslím, že asi zaúradoval bezpečnostný technik, tí majú vždy posledné slovo. Inak tá naháňačka prekvapila. Super. A komu to nedalo a nedbal na moje upozornenie (čím sa zriekol zopár momentov prekvapení), všimnite si taxikára. Ako uvádza autorka titulkov evulienka3 (díky), je to totiž skutočný Whiskey!

Výborne zahraté, dobre zrežírované aj natočené, dobrá hudba, skvostná myšlienka. Čo viac si fanúšik tohto žánru môže želať? Námet akoby bol oprášený (čo nieje na škodu, skôr naopak) z tiež (na tú dobu) výborného staršieho (viac komorného, taktiež "neštandardného") westernu z 53. roku The Naked Spur (u nás voľne prekladaného ako "Odhalená stopa" /malo byť "Odhalená ostroha"/), s hviezdnym Jamesom Stewartom. Nemám výhrady.

Niečo medzi tureckou telenovelou a nepodarenou inscenáciou. Jedna hviezda za exteriéry.

Rusi sa s titulkovaním zahraničných filmov moc nebabrú. Im stačí kuchynský dabing (jeden človek nadabuje všetko, alebo /vyšší level/ muž - mužské hlasy, žena - ženské hlasy, v pozadí počuť o polovicu stíšený originál). Pri vedomí, že v Rusku je úžívanie pirátskych kopií filmov cca 3x rozšírenejšie (v pomere k počtu obyvateľov) ako v našich končinách, ma prekvapila informácia, že ruské ministerstvo kultúry tento film zakázalo, čím nepriamo dopomohlo k jeho rozšíreniu medzi pospolitý ľud Ruský. Reklama ako lusk. Ozaj, čo ak štátna verchuška zistí, že niekto už film videl? Postaví ho k múru, ako by sa to stalo za Stalina? Hlavný dôvod zákazu filmu bol "prznenie dejín". Myslím, že tam ani tak nešlo o dejiny, ako o spôsob ich tvorenia. Ten sa totiž v Rusku zachoval do dnešných (večných) časov (a nikdy inak...).

Som prekvapený prevážne nízkym hodnotením. Mne sa to civilné podanie, zachytenie doby, pohľad na svet detskými očami páčili. Asi platí, že doma nie je nikto prorokom...

Perfetto. A koniec filmu je jednoznačný. Stačí si dať dokopy dva a dva... (dík za titulky num71)