desade

Gerhard Gundermann, alias Gundi (vo filme ho presvedčivo stvárnil Alexander Scheer) bol vnímaný ako kontroverzná osoba ešte predtým, ako sa prevalilo, že spolupracoval so Stazi. Ale vďaka svojej hudobnej tvorbe sa stal pre východných Nemcov legendou. Paradoxne pre Nemcov na západ od berlínskeho múru ostal takmer neznámy. Pozrite si záznam koncertu jeho piesne Linda ___________________ Životný príbeh Gundiho ma zaujal nie len preto, že som bol fanúšik alternatívnej hudby (vtedy sa jej hovorilo zakázaná). Okrem toho, že som za ňou dosť precestoval, nechával som si posielať rôzne amatérske nahrávky, samizdaty, "západné" platne a pod. Samozrejme, ústrižky z pošty putovali rovno do šuplíka Štb, takže som si užil dosť predvolaní, zopár sledovačiek, domové prehliadky, kopec vecí mi pobrali... ešte že prišiel 89-ty. Pre takých, čo neboli v lajne a príliš vystrkovali hlavu, to nebol žiadny "starý dobrý socík", ako ešte stále často počúvam. Odporúčam nielen pamätníkom tej doby.

Tak som to konečne na tretí raz dopozeral. Obdivujem odvahu obetí postaviť sa pred kameru. Jedna z obetí to tam presne pomenovala. Celá tá cirkevná verchuška (a nie len poľská)... jedna veľká dvojitá morálka. Nepochybujem, že aj u nás je takýchto obetí hodne. Ale mám dojem, že tá naša (teda... moja nie) cirkevná verchuška má ešte dvojitejšiu morálku (viď napr. jalové reči o odluke cirkvi od štátu, kšefty s pozemkami, nedávno hrkútanie si so Šefčovičom, výzva nevoliť Čaputovú, atď, atď...), ale "bohužiaľ" aj obete u nás majú menšiu odvahu. Za tie reči a posmech by im to asi nestálo. A cirkevné súdy? Čo to je? Prežitok zo 17. storočia, ako vyšitý. Len sa do toho každý bojí pichnúť. Vieme prečo. Cirkevné ovečky sú u nás kategória najdisciplinovanejších voličov. P.S.: Film Klér sa mi videl mierne pritiahnutý za vlasy. Po tomto dokumente sa mi už nevidí...

Prekvapila ma obrazová kvalita záberov. V čase, keď sme u nás čumeli na ČB TV značky Aurora...

Nemôžem si pomôcť, ale na tieto maďarské westerny mám slabosť...

Fauve vo francúzštine znamená divé zviera, šelmu, predátora, ale označuje sa ním aj "okrová" farba. K snímku sa názov hodí, ale v iných jazykoch sa tento dvojzmysel asi nevyskytuje, preto je aj ťažko preložiteľný.

Slovo džez /jez, jazz/ v súvislosti s označením spôsobu hrania hudby sa začalo používať v roku 1917. No 15 rokov predtým kraľoval hudobnej scéne New Orleansu čierny kornetista Buddy Bolden so svojou skupinou. Hrali zmes ragtimu, blues, cirkevnej hudby, pochodových piesní, ktoré Buddy obohacoval svojou improvizáciou a inovátorskými štýlmi hrania, ktoré sa v džeze používajú dodnes. Jeho rozlet trval len šesť rokov, ale svojou hrou infikoval viacerých hudobníkov, ktorí prišli po ňom, mimo iných aj Louisa Armstronga (1901 – 1971), ktorý taktiež začínal hrou na kornet (neskôr ho vymenil za trúbku). Rozlet "kráľa Boldena" násilne ukončila psychická porucha (schyzofrénia) a bol umiestnený v ústave pre psychicky chorých, kde žil až do svojej smrti, ďalších 25 rokov. Pochovaný bol v neznámom hrobe. Režisér Dan Pritzker zveril hudobnú stránku filmu New Orleanskému trumpetistovi a umeleckému riaditeľovi "Jazz at Lincoln Center" Wyntonovi Marsalisovi, ovenčenému mnohými medzinárodnými hudobnými oceneniami (Grammy, Pulitzer, ...) a myslím, že urobil dobre. Hudobná stránka filmu je excelentná. Odporúčam nielen hudobným nadšencom.

Dúfal som, že sa budú snažiť aspoň priblížiť atmosfére "Pat Garrett & Billy the Kid", ale ani ju to neštrajchlo. Ani tá titulková "dylanovka" to už nevytrhla. Škoda, Ethana Hawkeho mám celkom rád a tieto role mu sedia jak ušité. No hral už aj v horšom kváziwesterne - "In a Valley of Violence". Ono asi človek dopredu nevie, ako to nakoniec "vypáli".

Jedna hviezda za historické kulisy. Nepochybujem, že Hopkins hrať vie, ale toto bolo sprznenie Shakespeara. Taký mačkopes... ani ryba, ani rak.

Presne takého šedého kocúra máme doma. Po tom, čo sa naučil otvárať dvere (od seba, aj k sebe) sme sa museli doma začať zamykať. Sviečky na torte zatiaľ sfukovať nevie, ale to len preto, že ešte k narodkám žiadnu nedostal. Uvažoval som o bielej myši, ale som si to rozmyslel, čo keby si ju potom pýtal aj na meniny, 1. mája a Deň mačiek? Aj keď s nami všetky filmy nepozerá, táto komédia sa mu celkom páčila a tuším sa aj usmieval. Samozrejme pod fúzy. Dík za titulky Yusek.

Majstrovsky zachytená a zahraná zúfalosť rodičov nad zmiznutím dieťaťa. Oceňujem tiež civilné dialógy. V tom sú Rumuni majstri. Napr. veta: "Ak by sa to stalo tebe, tak v tom parku už okusuješ kôru zo stromov!". V americkom filme by začínala na "Fuck..."