desade

Neskutočné. Sú koncerty a koncerty s veľkým K. Toto bol jeden z nich. Fanúšikovia museli plakať...

Ten dedulo sa tam celý film neskutočne šuchtal. Moc tam toho nenahovorili, takže sa to dalo pozerať na dvojnásobnú rýchlosť. A aj tak sa šuchtal...

Vlakom cestujem vcelku rád. A nie je nad to, keď sa máte s kým porozprávať, aby vám cesta rýchlejšie ubehla...

Hastroš - "dobré" slovo, povedala dcéra. Zaujímavé, mne prišlo normálne...

Ale áno, prečo nie? Tá amatérsko - dokumentárna kamera tomu dodáva šmrnc autenticity. Keď si človek uvedomí, koľkým v podstate "nehercom" táto séria (a téma) zabezpečila celkom slušnú životnú kariéru, neprestáva sa diviť.

O Islande som už čo to počul, že je to drsná a surová krajina, ale tá rozprávka, (či historka, či čo to bolo) vyrozprávaná malej vnučke pred spaním ma dorazila. Ešte aj dcéra poznamenala, že sa bude v noci budiť zo sna. A to už má tridsať preč.

Názov filmu je odkazom na úryvok z denníka Danielovej matky. Počas jeho zajatia sa upokojovala pohľadom na nočnú oblohu s vedomím, že jej syn sa nachádza kdesi pod rovnakým nebom, ako ona. Počas týchto úvah si zapísala myšlienku: "Dúfam, že vidíš mesiac, Daniel." A ešte jedna zaujímavosť: Vo filme majú všetky postavy svoje pravé mená.

Občas až do najmenších detailov vykreslený obraz doby. Sloboda národa sa odvíja od slobody jednotlivcov (aj keď "Die Freiheit eines Volkes braucht die Freiheit seiner Herzen" znie krajšie). Bravo! Dík za titule tkimitkiy.

E. T. bol lepší, ale dá sa zabaviť aj na tomto...

Chudákovi aj z hrnca vykypí... Ale herecké výkony slušné.