desade

Paradoxne uveriteľný príbeh o pomste, ale aj životnom postoji, pravde a odpustení. Autentický výkon hl. postavy. Príjemne ma prekvapil koniec. Niektoré veci sa naplánovať nedajú.

Tento film je o sile charakteru, odvahe stáť si za svojou pravdou, aj napriek silnejšiemu protivníkovi a nepriazni okolia. Kto má rád klasické westerny, tento film mu ulahodí. Dejovo niečo na spôsob van-damoviek, alebo Števa Sekala, až na to, že hl. hrdina je civil, neovláda bojové umenie bengálskych mníchov a jeho hlavnou zbraňou je tvrdá gebula a presvedčenie o svojej pravde.

Na prvý raz som v polovici zaspal (je to dosť dlhé). Bol som upozornený, že sa to neoplatí dopozerávať, že je to strata času, ale keďže to malo slušné predoskarové ohlasy a tiež ma zaujímalo, čo z toho vylezie, tak som nedal na rady a zariskoval som. Vyústenie filmu ma síce prekvapilo, ale nie z každého prekvapenia musí byť človek nadšený. Minule ma napr. prekvapilo, že som stúpil do hovna. Po skončení filmu som zrazu nevedel, k akému žánru mám tento "kúsok" zaradiť. Nepasovalo mi to na "temný thriller", ani "mysteriózne krimi", ani "rodinná dráma". A potom mi to došlo! Je to "ještě větší blbost, než jsme doufali".

Celkom fain oddychovka, ktorú som si naordinoval po stresovitej 12 hod. prac. smene. Môžete pri nej aj trochu porozmýšlať, nie však moc (zavarenie mozgových závitov rozhodne nehrozí). Ako to sympaticky začalo, tak to aj skončilo a aj keď je tam vystrielaných cca pol vlečky nábojov a odpálených 3 kg TNT, tak nemusíte mať strach, že by ste sa v noci strhávali zo spánku. Ani nebude potrebné prácne vyhľadávať recenzie k filmu, aby ste zistili o čom to bolo. Takže na účel, za akým to bolo natočené - ok.

Presvedčivý príbeh deda s vnučkou, ktorým neľahkú starosť o obživu sťažujú ešte aj agresorskí rusko-abcházski vojaci, keďže dej sa odohráva priamo na rieke, ktorá oddeľuje rusmi ovládané Abcházsko od Gruzínska. Po filme sme sa priamo od režiséra (málovravný, skoro ako hl. hrdina v jeho filme) dozvedeli, že napr. hlavnú predstaviteľku do filmu hľadal niekoľko rokov (ku koncu až detektívnym spôsobom), je to neherečka, alebo akým spôsobom dosiahol zaplavenie ostrova (vykopanie kanála napájaného riekou s hrádzami a stavadlami, kde postavil ďalšiu repliku ostrova). Je jasné, že film sa točil dlhšie (myslím, že dva roky), keďže sa tam (pri pestovaní kukurice) vystriedal celý vegetačný cyklus. Mimochodom kukurica je tam hlavná poľnohosp. plodina, ako napr. u nás obilie. Zarezonovala tiež odpoveď na otázku, aký má názor na udalosti na Ukrajine. Povedal, že keď to porovná napr. s Abcházskom, alebo Južným Osetskom, je to ako cez kopirák. Rusi najprv udelia zdarma pasy obyvateľom prihraničného štátu, alebo len blízkej časti (čo má pre nich určité výhody), neskoršie "zistia", že "naši ľudia" sú tam utláčaní, a po čase si ich zoberú pod svoje ochranné krídla (samozrejme aj s územím). Za túto odpoveď by som dal ďalšiu hviezdičku.

Na mňa film nepôsobil ako dráma, ani ako komédia (a už vôbec nie čierna). Len ako trapný (nie tragikomický) príbeh v istom čase "slávneho" herca, ktorý po natočení nejakého "betmena" podľahol presvedčeniu o nesmrteľnej sláve, z čoho má nevyliečiteľný komplex, celý život hodil za hlavu a žije v oblakoch. Prelínanie reality so snovými predstavami hl. hrdinu je tiež trochu nešťastné, človek zo začiatku nevie, na aký žáner sa má naladiť. Keď po čase pochopí, že sci-fi to asi nebude, dá vám na konci facku "koniec". Nechápem ten "boom" okolo tohoto filmu. A keby sa tam nemihol E. Norton, dám asi za 1.

Tak toto bol môj prvý film , čo som videl v kine. Nepamätal som si už názov, ale spoznal som ho podľa obrázku na ikone. Do kina sa ma podarilo prepašovať starším chalanom, lebo bola slušná tlačenica. Inak by som neunikol prísnemu oku biletára, pokladníka a premietača v jednom, ktorý púšťal do vnútra podľa výšky (malý - nie je to pre teba, odchod). V natrieskanom malom dedinskom kine sa nám už drevené rozvŕzgané radovky neušli, tak sme stáli vzadu. Bol tam ruch a starší chalani (čo už pili pivo) si zapálili. Aj keď mi v tej atmosfére musela tretina filmu ujsť, aj tak na mňa zanechal taký dojem, že sa mi ešte dlho (nie menej, ako 10 rokov) niektoré pasáže objavovali v snoch. Ak sa mladí ľudia teraz o tomto filme vyjadria, ako o naivnej rozprávke, nemám im to za zlé, ale pre nás, vtedy sopliakov to bola špica, bomba. Bol to pre nás taký filmový zážitok, ktorý neskoršie neprebili ani E.T., alebo Jurský park. S očakávaním si pozriem tento film takmer po polstoročí znova, aby sa mi v hlave obnovili uložené sekvencie a doplnili tie, čo som nevidel cez vyšších chalanov a cez cigaretový dym, ostro rezaný svetlom premietačky. Aj keď viem, že z dnešného pohľadu budem film hodnotiť úplne inak , ako vtedy ... čo je vlastne dobre - je to znak toho, že filmové umenie napreduje. A naše vnímanie tiež.