majo25

Film je zaujímavý kvôli zasadeniu do exotickej pieskovej púšte. Jednalo sa o Karakum - púšť vo vtedajšej Turkménskej ASSR, ktorá pripomínala Saharu a aj po rokoch má púštne prostredie silnú atmosféru. Pekelné teploty cítiť aj cez obrazovku a nezávidím hercom, ktorí museli v tomto pekle natačať. Škoda, že príbeh sa vlečie a zápletku tvorí vlastne iba zistenie, že voda v púšti má väčšiu hodnotu ako znepriatelené strany, čo je málo. Aj ten záver je akoby ustrihnutý. Sranda, ako dlho si zahral Krampol.

Solidne natočená menej známa dráma z prostredia súdu, hlavne po príbehovej stránke. Aj keď jej hodnotenie je nadhodnotené, a to iba kvôli tomu, že bol film v ČSR daný do trezoru. V hlavnej úlohe je obsadedný už v tejto dobe známy herec Vlado Müller, ako nesprávne vypovedá ofic. text distribútora, ktorý svojou charizmou strháva všetko na svoju stranu. Naopak, do role ostatných postáv sú obsadení menej známi českí herci - okrem Menzela a Somra som poznal iba málo aspoň trochu známejších tvárí, ktorých mená sú ale mne neznáme. Známejší herci, ktorí by príbeh ťahali, tu jednoducho chýbajú. Minimálne do rolí prokurátora a obhajcu mohlo byť obsadenie určite lepšie. Film sa väčšinou odohráva v súdnej sieni, ale je prerušovaný flešbekmi, ktoré sú jednak zbytočné, a za druhé aj menej vhodne spravené a len odvádzajú pozornosť od hlavnej línie príbehu. Škoda, že kritika socializmu, ktorá je vo filme prítomná, nie je ktovieako pálčivá, tancuje iba po povrchu a je to skôr iba taká poznámka pod čiarou. Ale na druhej strane je sympatická.

Taký predchodza trilerov, v ktorom hlavný hrdina zavíta do málo zaludneného stredozápadu obývanom "priateľskými" buranmi. Akurát, že je menej akčný a viac ukecaný. Už postarší Tracy sa napriek svojmu veku činí - charakter jeho postavy je trochu netradične, ale dobre napísaný a práve to vytáča miestnych domorodcov. Zaujímavé je tiež obsadenie takých hercov ako Borgnine či Marvin do menších záporných rolí. Škoda, že ich jednanie nie je priamočiarejšie, ale to by sme asi od filmu z 50. rokov chceli trochu veľa. Jediná bitka je málo a aj jej spracovanie vyznieva z dnešného pohľadu smiešne. Ani záver nejako extra negraduje. Film však aj tak rýchlo ubehne hlavne kvôli svojskej a trochu tajomnej atmosfére.

Jednoduchý príbeh, ktorý silne vtiahne do deja svojím civilným spracovaním a zasadením do každodenného života. Silná dramatizácia, ktorá spolu s hlasitou orchestrálnou hudbou pripomína, kedy bol film natočený, je v pohode. Menej už moralizujúci odkaz, ktorý je až naivne blbý. Nedokázal som pobrať, keď sa 10-ročný chlapec rozreval, že jeho otec zrazil dieťa a nechce sa priznať či vlastne udať sa na polícii. Aj keď je záver dosť predvídateľný, aj tak jeho vyznenie je až príliš čiernobiele a naivné.

Jedna z lepších hitchcockoviek. Hlavne svojou pútavou zápletkou a slušným tempom na to, že sa takmer celý dej odohráva iba v jednom byte. Milland je v roli uveriteľný. Akurát je konanie páchateľa trochu prekombinované a občas domýšľavé. Nejaké detaily okolo logiky mi mohli uniknúť, zato detaily spracovania určite nie, a tie si pochvaľujem a tam vidím majstrovstvo Hitchcocka. K záveru dejová linka stráca grády, ale celkovo film na tom až tak netratí.

Veľmi zidealizované a zmystifikované "životopisné" dielo o známom podkarpatskoruskom zbojníkovi. Nie je síce ovplyvnené komunistickou propagandou, ale určité podobné prvky sa v ňom nachádzajú - "spravodlivá" odveta za krivdy "pánom". Tí páni sú veľmi zjednodušené charakterizovaní Židom, Maďarom a žandárom. Ale film rozhodne nenudí, má väčšinou slušné tempo a dramatizáciu. Vadili mi akurát silné melodramatické prvky, hlasitá hudba a ten rozprávkový začiatok o babe Yage.

Revolučné časy a dvaja kamaráti, ktorí sa musia rozhodnúť na strane koho budú stáť. Jeden toho veľa nevie, ale má jasno, ten druhý zasa zvedavý a s filipom hlave je na rázcestí. A nejako tak stál v týchto revolučných časoch i náš národ. Na inscenáciu fajn spracovanie a zaujímavé obsadenie - hlavne duo z formácie Kopytovcov - vtedy ešte veľmi mladé, veď Henrich Plátek mal ešte veľké háro a Marcel Nemec štíhly a vlasatý. Kratšia stopáž a slušné tempo vtiahnu silno do deja a divák preto odpustí čiernobiely pohľad a charaktery.

Táto historická hra patrí do malého okruhu televíznych inscénacií o jednych z našich najstarších dejín. Už to samo o sebe ju predurčuje k tomu, aby bola zaujímavá. Kulisy sú však slabé aj na inscenáciu - vyzerajú akoby interiér hradu tvorila ponurá a tmavá jaskyňa. Do toho na kráľovstvo komorne poňaté scény s minimom postáv v jednom obraze a iba textovo pojednávajúce o historických okolnostiach. Škoda toho iba priemerneho spracovania, aj keď s veľmi schopnými hercami, z ktorých vyniká Ďuso Pántik v roli kronikára. Nie zlé, ale takáto téma by si zaslúžila niečo pompéznejšie.

Remake vlastného diela dopadol Hitchcockovi rozhodne lepšie. Začiatok v Maroku síce ešte prešľapuje na mieste, občas nudí, ale s presunutím deja do Londýna naberie správne trilerové obrátky a v záverečných 40 minútách ide od neho odtrhnúť oči iba ťažko. A to napriek tomu, že záporáci sú poslabší, hudobno-spevácke etudy sú príliš dlhé a že aj stopáž mohla byť kratšia (hlavne v tom začiatku). Stewart je vo svojom hereckom živle a odráža sa to aj na jeho postave. Skvelá hláška pred záverom: To neviete, že Američania nemajú radi, keď im unášajú deti?

Taká nadľahčená detektívka, možno s kúskom mystérie, ktorá neurazí, ale ani nenadchne. Cary Grant v roli noblesného zlodeja šperkov je fajn, silná romantická linka však nudí. Záverečné akčne ladené odhalenie zlodeja zlepšuje celkové hodnotenie, ale aj tak je na Hitchcocka trochu málo.