majo25

Táto historická hra patrí do malého okruhu televíznych inscénacií o jednych z našich najstarších dejín. Už to samo o sebe ju predurčuje k tomu, aby bola zaujímavá. Kulisy sú však slabé aj na inscenáciu - vyzerajú akoby interiér hradu tvorila ponurá a tmavá jaskyňa. Do toho na kráľovstvo komorne poňaté scény s minimom postáv v jednom obraze a iba textovo pojednávajúce o historických okolnostiach. Škoda toho iba priemerneho spracovania, aj keď s veľmi schopnými hercami, z ktorých vyniká Ďuso Pántik v roli kronikára. Nie zlé, ale takáto téma by si zaslúžila niečo pompéznejšie.

Remake vlastného diela dopadol Hitchcockovi rozhodne lepšie. Začiatok v Maroku síce ešte prešľapuje na mieste, občas nudí, ale s presunutím deja do Londýna naberie správne trilerové obrátky a v záverečných 40 minútách ide od neho odtrhnúť oči iba ťažko. A to napriek tomu, že záporáci sú poslabší, hudobno-spevácke etudy sú príliš dlhé a že aj stopáž mohla byť kratšia (hlavne v tom začiatku). Stewart je vo svojom hereckom živle a odráža sa to aj na jeho postave. Skvelá hláška pred záverom: To neviete, že Američania nemajú radi, keď im unášajú deti?

Taká nadľahčená detektívka, možno s kúskom mystérie, ktorá neurazí, ale ani nenadchne. Cary Grant v roli noblesného zlodeja šperkov je fajn, silná romantická linka však nudí. Záverečné akčne ladené odhalenie zlodeja zlepšuje celkové hodnotenie, ale aj tak je na Hitchcocka trochu málo.

Inscenácia je zaujímavá hlavne z pohľadu historického zasadenia - dnes už zaniknutých polabských Slovanov - Obodritov, ktorí ako malý národ boli v zovretí Sasov a v neistom spoločenstve s Dánmi a ktorí so Slovanmi veľkomoravskými či českými nemali nič spoločné. Aj preto je zaujímavé, že sa takúto (nás sa nedotýkajúcu) tému rozhodli sfilmovať vo vtedajšej televízii. Aj keď film mala na starosť redakcia pre deti a mládež, je myslím viac určený pre starších divákov, aj keď istú atraktivitu má aj pre mladšie osadenstvo. Okrem štúdiových scén pripomínajúcich drevenice sú tu prítomné aj extériérové, a dokonca sa medzi nich dostala aj jedna akčná scéna (záchrana Gottšalkovej dcéry z područia dánskej jednotky), ktorá je vzhľadom na televízne podmienky spracovaná nadmieru dobre. Oceniť možno aj obsadenie a vhodne doprevádzajúci rozprávačský hlas Karola Machatu. Ale ako to už býva pri inscenáciách, trochu dopláca na svoju ukecanosť. Téma je však zaujímavá a vedel by som si predstaviť aj niekoľkodielny seriál.

Televízna inscenácia o menej známej historickej postave, zasadená do zaujímavej doby kniežat, grófov a uhorských kráľov. Má tiež zaujímavý príbeh o vtedajšom falzifikátorstve, ktorý má presahy pokojne aj do súčasnosti (viď kpt. Danko a jeho aktuálna kauza o rigórózke). Peťo Staník patrí medzi menej známých hercov, najviac utkvel v pamäti asi v komédii Pásla kone na betóne, a tu milo prekvapil, ako dobre zvládol svoju rolu. Ale sú tu aj ďalšie dobré výkony, hlavne hercov staršej generácie, a aj na nich môže inscenácia stavať. Ďaším pozitívom sú kulisy. Nečakaný záver a tiež postupné vyústenie príbehu nechávajú diváka v napätí, čo v incenáciách nie je celkom bežné. Akurát sa mohlo popracovať viac na dramatizácii, aj keď chápem, že išlo v prvom rade o životopisné dielo.

Téma vzniku a následného zneužitia Marseaillaisy, neskoršej francúzskej hymny, má význam pre Francúzsko, v tunajších podmienkach ani veľmi nie a teda je trochu divné siahnutie vo vtedajšej televízii práve po takejto téme. Téma revolúcie a následnej obavy z kontrarevolúcie by 30 rokov dozadu, z pochopiteľných dôvodov, určite neprešla. Samotná Marseaillaisa znie inscenáciou nespočetnekrát, v lepšom aj vo viackrát falošnom speváckom prevedení, a rýchlo začne diváka iritovať. Či to bol aj zámer tvorcov - to netuším. Každopádne herecky iba priemer a film začne byť myšlienkami zaujímavý až k záveru. A zaujímavé je vidieť aj dospelého Landla ešte bez plešiny.

Marilyn je kosť, a v tej dobe musela čo do zvodnosti vynikať ešte oveľa viac. Herecky to z jej strany tiež nie je zlé, aj keď jej rola je na rozdiel o samotnej herečky plochá. Príbeh je viac romantické krimi, než triler - ono, trilerových prvkov je tam fakt málo. Ale film je napriek tomu, keď teda odoberiem nudnejší začiatok a krivkajúci záver, pozerateľný a originálne zasadenie do Niagarských vodopádov mu dodáva fajn netradičnú atmosféru. Kvitujem tiež, že vo farbe.

Nudne pôsobiaca televízna inscenácia z historického Francúzska s chabými kulisami a nezaujímavým príbehom. Až na štandartne dobré herecké výkony našej televíznej tvorby v podobe Kňažka, Jamricha a Sarvaša v nej nič pozerateľné nevidím. Aj keď mladá Tlučková nie je na zahodenie. Škoda, že viac prietoru nedostali také herecké osobnosti ako Dibarbora, Huba či Romančík. Každopádne, tam chýbal silnejší príbeh.

V pohode spracovaný špionážny triler z trochu paranoidnej doby po zhodení vodíkových bômb na japonské mestá a začínajúcej studenej vojny. Sústreďuje sa na policajné vyšetrovanie vydieračov a únoscov a hlavne linka s únosom malého chlapca je najlepšia. V podaní chlapca je aj dobre zahraná. Záveru nechýba veľmi slušné tempo a silný trilerový nádych. V takýchto filmoch kvitujem aj to, že nie sú v nich obsiahnuté rušivé vplyvy ako romantika či medziľudské vzťahy a všetko sa sústreďuje iba na hlavnú vec.

Filmov o špiónioch studenej vojny sa v ZSSR vyrobilo požehnane, ale pár sa ich nakrútilo aj v Spojených štátoch. Toto je jeden z nich. Infiltrované skupiny spiacich sovietskych špiónov bažiacich po všetkom, čo im pomôže vo vojenskej prevahe. Z dnešného pohľadu trochu úsmevné, aj keď vo vtedajšej dobe paranoje bola téma namieste. Druhý pohľad má zasa napovedať, ako dôsledne bojuje FBI v boji za národnú bezpečnosť a aké nové prostriedky pri tom používa (tajná kamera, sledovacie dodávky s telefónom, policajné člny). Herecky nič moc, zaujal iba Finlay Currie v roli vedca. Každopádne, hodnotenie na csfd je značne podhodnotené.