winstonik

Juraj Jakubisko plný života, v kultovom filme o jeho celoživotnej téme - podivných vzťahoch v podivných trojuholníkoch. Z tohto filmu tečie šťava práve nadobudnutej múdrosti.

Súkromné životy v súkromných vojnách, ktoré sa v nich odohrávajú. Dušan Hanák točí naše Bergmanovské zápletky (v tomto prípade zo života štyridsiatnikov), ale má jeden veľký bonus navyše - darí sa mu vyhýbať švédskej nude. Film pre fajnšmekrov.

Tento film možno pôvodne mal byť komunistickou kritikou západnej spoločnosti, ale vôbec sa mu to nepodarilo - a to z neho spravilo skvelý film. Za socializmu sme tento film "žrali aj s chlpmi", pretože na pozadí "lacného" príbehu zjavoval podstatné reflexie našich krátkych dejín slobodnej spoločnosti (1918-1938). A k tomu (ešte) sladká Zdenička.

Skoro by som povedal, že Stodola nemal rád súťaž humanitných organizácií. Ideálny klient pre Sociálnu poisťovňu, ale aj napriek tomu je to pekný, presvedčivý kúsok, na ktorý rád spomínam už od 80. rokov. A krásny výrok Martina Hubu: "Ja len toľko k tomu, že fuj."

Tento impresionizmus sa na filmovom plátne naozaj vydaril. Atmosféra plná Slnka a... a... a... jasné, erotična.

Lasica a Satinský si hrajú svoje, vo svojej parádnej fazóne. Možno i preto, aby využili čas, keď nie sú zakázaní. A čo dokážu spraviť z bežného detského filmu!

Tak ešte zopár ďalších komentárov o tom, ako je to nepodarená adaptácia, a žiaden komentár prečo. A prečo vôbec? Ja neviem. Asi niekto neverí, že poblúznenie mysle môže nastať. Nekrič hop, kým ti nepreskočilo!

Ako sa starne podľa Lasicu? Najprv stratíte ilúzie o svojich rodičoch, potom o sebe a nakoniec o svojich deťoch. Tragikomický pohľad človeka, ktorého v tridsiatke neukrižovali a podnes sa s tým nezmieril. Jo!

Ďalšia zo série smutných slovenských rozprávok pre dospelých. Nič nepokazí, ale ani žiadna sláva.

Čo dodať? Príhody v zaľúbenej zemi.