winstonik

Aký milý študentský filmík! Akurát nie je jasné, kto to o pár rokov kolaboroval s nacistami a o pár ďalších s komunistami. Lebo v tejto triede - s výnimkou jedného zakomplexovaného mladíka - sú len samí počestní a láskyplní študenti. Možno náhoda, všetci kolaboranti sa učia v béčke. Alebo jeden ťažký filmový podfuk, ktorý celý patrí do béčka.

Načo nútiť naše deti, aby pozerali tie nekonečné a nudné adaptácie Starého a Nového zákona, keď nám stačí jeden film od bratov Wachowských? Toto je podobenstvo našej viery, ktorému sa už desaťročia nič nepriblížilo. TOP 10, bez mihnutia oka. Škoda dvojky a trojky, ale uznajme bračekom právo na žmýkanie peňazí. Za jednotku si to zaslúžia.

Aha, takže súdruh komunista sa nám zľakol? Súdruženko nám zrazu zistil, že jeho kamaráti nestoja ani za deravý groš? Čo bude nášmu počestnému boľševikovi chýbať najviac? Slávnostné recepcie svíň v oblekoch, laškovanie so súdružkami alebo tá pekná ukradnutá vila? Aký kamarát, také priateľstvo, aká modla, taký pád. Ale na to bolo treba prísť skôr. Tento film je Kachyňov pomník slávy.

Príbeh na dve minúty. Primitívne multi-kulti, roztiahnuté "costnerovsky" do troch hodín. Ale prečo nie, nech aj americký divák vie, že ísť do kina môže byť niekedy pekné utrpenie. Po tomto filme mi začína byť ľúto, že Oscara nezískali Růžičkovci za ich kultový kasák Trhala fialky dynamitem.

Film o tom, ako sa 19-ročné deti hrajú na pravdu a popri tom akože zabudnú na to, že tento zápal pre pravdu vydrží väčšine z nich len krátku chvíľu. Žiadne nekonfliktné vzťahy neexistujú. Tieto staré študácke filmy pokrivujú pravdu o ľuďoch a nezmení to ani séria gagov a mnoho hereckých osobností vo filme.

Rozprávka pána Zemeckisa o tom, že ku tomu, kto je poctivý a milosrdný, šťastie príde samo. Život je o inom, ako vieme, ale povzbudenie nádeje, že sa vyplatí byť sám sebou a neubližovať druhým, sa mimoriadne cení. Príbeh Forresta Gumpa nemohol byť podaný lepšie.

Obyčajný, primitívny ľavicový žvást, ktorý sa pohráva s interpretáciami tak, ako sa mu zachce. Títo boľševickí packalovia by mali absolvovať aspoň týždenný pobyt v gulagoch, aby sa im prečistili myšlienky a prestali oblbovať divákov tézami, že mladá dievčina sa musela stať prostitútkou preto, lebo "spoločnosť jej nedala šancu". A čo by robila tá ICH spoločnosť, ktorú tak obhajujú? Dievčatá z asociálnych rodín odpratať z ulice: v lepšom prípade do detského domova, liahne budúcich kriminálnikov, v tom horšom do ústavu pre mladistvých, kde ju budú znásilňovať dozorcovia a ostatné spoluväzenkyne. Skvelá budúcnosť v sovietskom raji. Tak si myslím, že boľševici neprestanú provokovať až dovtedy, kým nebudú visieť z pouličných lámp.

Tri krásne ženy. Práve ste si vypočuli posolstvo filmu. Ku cti autorovi slúži, že sa mu podarilo udržať v hre všetky krásky až do samotného záveru. Vznikla z toho pekná pozeračka, ktorá sa dá vidieť viackrát, pochopiteľne, ak nečakáte nejaké strhujúce spravodajstvo o živote. Škoda, že o tomto život nie je.

Netreba zapierať: tento film neponúka nijakú novú tému ani spôsob interpretácie. Ponúka však lásku v jej dokonale presných podobách, čo je pre dobrý film základ. Milé, naozaj veľmi milé. Navyše západný divák má pri tomto filme o niekoľko pôžitkov viac: jednak smutno-milý, neeurópsky záver, ale najmä autentické obrázky čínskeho života, o ktorých máme stále málo informácií.

Ono občas nezaškodí porozprávať príbeh o ľuďoch, ktorí sú v morálke nestáli, ale akosi ľudsky sympatickí. Horšie je, ak z týcho ľudí robíme skutočných hrdinov. Keď sa k tomu pridá nekonečná prescénkovaná nuda, ktorá varí z nápadov predchádzajúcich dielov, nemožno čakať nič iné, ako odvar. Ako Matrix v jeho dvojke a trojke.