nascendi

Jednoduchý, v mojom ponímaní eufemizmus pre výraz hlúpučký, film, ktorý už dnešnému divákovi nemá čo ponúknuť. Aj v mnohých komentároch je vyjadrené, že keď film videli v minulosti, tak ich zaujal, potešil, ale v súčasnosti už nemajú ani záujem vidieť ho opätovne. Scenáristických a logických chýb je priveľa na to, aby boli vymenované. Ani menej známi herci nedokážu pritiahnuť nenáročné publikum. Ostáva iba konštatovanie, že aj takýto film bol nakrútený.

Niekoľko komentátorov postrehlo istú paralelu s filmom Heroín. Áno aj v tomto filme stvárňuje Gabin patriarchicky založeného otca rozvetvenej rodiny. Ale zatiaľ čo v Heroíne je to patriarcha vládnuci pevnou rukou, ktorý sa nezaľakne gangstrov, ani štátnej moci, tu je to patriarcha poriadne za zenitom, ktorého zrádzajú vlastní synovia a ďalší príbuzní, takže ovláda nanajvýš spomienky na lepšiu minulosť a stádo kôz. Film ma sklamal od chvíle, keď si rodinka Angličanov ustlala na krajnici cesty a odvtedy sa neudialo nič, čo by ma primälo dať tomuto filmu aspoň tri hviezdičky. A dodatok tie dve hviezdičky iba potvrdil. Gabinova filmografia by neutrpela, ak by v nej tento film chýbal.

Neexistuje racionálny dôvod, prečo som sledoval tento film. Tento film totiž nie je iba mizerný a nepodarený s vyhoreným Brosnanom a zúfalo prehrávajúcou Russo. On je naviac škodlivý svojou falošnosťou a gýčovitosťou. Preto ma nahneval a dve hviezdičky sú výsledkom.

Vodný variant road movie je klasikou ani nie tak kvôli slávnemu Johnovi Hustonovi, ale najmä kvôli dvom vynikajúcim hercom, ktorí bezproblémovo ťahajú celý film. Majú k tomu pomerne chabý dej, ale dobre napísané dialógy a zaujímavý vývoj postáv, umožňuje zabudnúť na túto slabinu. Africká kráľovná by však nepatrila medzi klasiku, nebyť skvelých hereckých výkonov oboch predstaviteľov, pričom Humphrey Bogart ťahal za kratší koniec a Oscara získal asi preto, aby z toho nemal komplexy. Katharine Hepburn úloha staropanenskej misionárky padla ako uliata a to, s akou razanciou sa ujala kormidla (nielen lodného, ale aj dejového a vzťahového) si zaslúži obdiv aj po rokoch.

Obdivujem tvorivý tím, ktorý dokázal vykúzliť v africkej rezervácii úžasný príbeh. A tak ako sa u kúzelníkov nesnažím prísť na ich triky, nezamýšľam sa ani nad tým, akým zázrakom sa toto všetko podarilo nakrútiť a vtiahnuť tak diváka doprostred príbehu. Dokonalé zladenie aktérov, príbehu a hudby bolo nutnou podmienkou. Pridanou hodnotou bolo dokumentovanie krásy a krutosti divokej prírody. Ale ľutovať obete kolobehu života a smrti bude divák iba do chvíle, kým sa objavia vypasení kreténi na džípoch,. ktorí dokonalými zbraňami strieľajú na všetko, čo sa hýbe a nie sú pritom ani hladní.

Ďalšia Cimrmanova hra, na ktorej som sa dobre zabavil. Stačilo prehliadnuť jej menšiu originalitu, niektoré nie celkom vydarené časti a nezaoberať sa úvahami o tom, či je aj táto hra ešte dostatočne cimrmanovská alebo už nie.

Keď som asi pred troma rokmi videl Agenta bez minulosti prvýkrát, vyfasoval odo mňa 4 hviezdičky. Pri repete som jednu pridal a dnes, keď som film videl tretí raz, som u hodnotenia zotrval. Všetko vo filme malo svoje miesto a tvorilo kompaktný celok. Nehodlám na ňom vyhľadávať chybičky, ani porovnávať ho s mýtusom alebo s ultimátom a už vôbec nie s inými filmovými postavami (Bond, McClane). K spokojnosti mi stačí, že aj pri tretej projekcii som sa výborne bavil a to sa mi stáva u máloktorého filmu.

Názov filmu a čas vysielania neveštil nič dobré. Napriek tomu som pár minút vydržal a oplatilo sa, lebo som si film celkom užil. Diane Kruger bola uveriteľná, príbeh bol aktuálny a dobre napísaný, v atmosfére boli zreteľné temné tóny, takže som nemal najmenší problém so silnými tromi hviezdičkami, ktoré filmu podľa mňa patria. A mám pocit, že súčasné zaradenie filmu do šedej zóny je dôsledkom ani nie päťdesiatky hodnotiteľov.

Čoraz častejšie sledujem filmy, ktoré som nemal v úmysle sledovať.  Predpoklad, že Tykwer, Owen a Watts mi zabezpečia spokojnosť v hodnote troch hviezdičiek bol naplnený. Spokojnosť, o ktorej píšem, je dôvodom, pre ktorý sa nezamýšľam nad vierohodnosťou príbehu, nad rozstrieľaním Gugenheimovho múzea, ani nad hrami mocných. Zapol som, videl som a čo viac by som v dnešnej dobe aj chcel?

Historické filmy nepatria k mojim obľúbeným žánrom, pretože mám málo naštudované a nedokážem odlíšiť pravdu od fikcie. Ale nedávno som čítal zaujímavé pojednanie práve o období, ktorým sa zaoberá tento film a prekvapilo ma, že krátko potom, ako ustalo prenasledovanie kresťanov, sa situácia obrátila a keď nadobudli potrebnú moc začali likvidovať svojich náboženských oponentov. Takže ma to iba utvrdilo, že pravdepodobne všetky náboženstvá nie sú o bohu, či bohoch, ale len a len o moci. Film ma nechal chladným, aj keď nemôžem poprieť, že mnohé scény boli kvalitne zahrané i nakrútené. Problém vidím v proporciách, čo sa mi stáva vždy, keď mám odlišný názor oproti tvorcom v tom, čoho by som chcel vidieť viac, a čo mohlo byť bez ujmy na celkovom výsledku vynechané.