nascendi

Nie každý príbeh o významnom agentovi môže byť úspešne prerozprávaný v podobe filmu. Príbeh plk. Kuklinského je nepochybne zaujímavý a významne prispel k behu udalostí v závere studenej vojny. Na filme mi trochu prekážal akýsi neporiadok v zobrazovaní udalostí a nevýrazná hlavná postava. Ale určitý amaterizmus v plukovníkovej činnosti chápem, pretože som čítal aj o významnom agentovi, pracujúcom pre Rusov a ten napriek tomu, že bol školským príkladom amatérizmu vydržal pomerne dlho a spôsobil značné škody. Nie je každý Jamesom Bondom.

Už v komentári k Formanovmu Hair som sa vyjadril, že ma neoslovilo hnutie hippies, aj keď som k nemu mal generačne blízko. Tento film moje predchádzajúce vyjadrenie iba priklincoval. Čo už mám chápať alebo dokonca obdivovať na mase mladých ľudí, ktorí chcú silou-mocou protestovať, len nevedia proti čomu? A vyzdvihovať na filme peknú dobovú hudbu je síce možné, ale ja zvyknem dobrú hudbu počúvať bez toho, aby som si s ňou musel pustiť aj nezaujímavý film.

Úspešná komédia z autorskej dielne Smoljak-Svěrák-Lipský, vydarené herecké obsadenie, dokonca aj Luděk Sobota ešte na hranici znesiteľnosti. Zľudovené hlášky, vynikajúce epizódy. Takže prečo vlastne "iba" tri hviezdičky? Na objasnenie stačí vidieť tento film napríklad päťkrát v päťročných intervaloch. Televízie nám ho pritom ponúkajú omnoho častejšie. Po niekoľkých reprízach zistíte, že hlášky prestávajú byť bombovými a do popredia sa derú hluché miesta alebo tie epizódky, v ktorých to trochu škrípe. A nakoniec, dať štyri hviezdičky by znamenalo poškodiť iné komédie, ktoré si to určite zaslúžia viac.

Nevidel som zatiaľ žiaden film od Alessandra Blassettiho a po tomto zázraku ani nechcem. Nechal som sa zlákať slávnymi hercami a nevyšlo to. Údajne je to komédia, ale nezasmial som sa ani raz. Dôvodom môže byť, že: a) mám nezmeniteľne zlú náladu, b) na tomto filme sa nesmial ani Blassetti. B je správne! Ešte šťastie, že som už opustil zásadu, že nebudem hodnotiť ani komentovbať filmy, ktoré som nedokázal dopozerať. Prečo by som sa mal týrať ukecaným filmom nakrúteným bez scenára a bez myšlienky.

Pokiaľ si pamätám, bol tento film premietaný v rámci prvého ročníka brnenského Flmfóra v roku 1963. Zohnať lístok bol dosť problém napriek vysokej cene 50.- Kčs. Ale tieto obrázkové dejiny Ameriky premietané na širokouhlom formáte vzbudzovali úžas u divákov zvyknutých na rozorávanie celiny, odpich vysokej pece a hrdinských vojakov porážajúcich hitlerovcov. Po polstoročí už tento film nemá čím prekvapiť, nanajvýš zaujme neobvyklou koncentráciou známych hercov, z ktorých však len máloktorý dostal viac priestoru na prezentáciu svojej postavy. Ale aj to spolu s gigantickým rozpočtom stačilo na pootvorenie úst pri premietaní. Vtedy.

Od staršieho seriálu Okná vesmíru dokorán s Jiřím Grygarom som sa nedostal ku komplexnejšiemu spracovaniu vesmírnej problematiky. Netuším koľko a ktorých častí seriálu som celkom videl a nie je to ani podstatné. Podstatné je, že informácie sú podávané prijateľnou formou a aktéri ani nemusia predstierať svoje zaujatie vesmírom a poznaním. Takže jediné, čo mi trochu prekážalo bola neuveriteľnosť niektorých nepredstaviteľných dejov a objektov. Ale to nie je o seriáli, ale o mojej nedôvere k poznateľnosti vesmíru.

Už samotná hra Oscara Wildea je vynikajúca. Od Jiřího Bělku som ešte nevidel niečo priemerné alebo priam odfláknuté. Herci predstavujú to najlepšie, čo bolo v danej dobe k dispozícii. Takže sa môžeme baviť o tom, či výsledok je alebo nie je divadelnejší než mal byť, či herci v niektorých momentoch prehrávajú zámerne alebo neúmyselne, ale to je asi tak všetko čo s tým môžeme robiť. Frflať má právo ten, kto túto inscenáciu svojim výtvorom prekoná. A to si počkáme.

Televízny film, na ktorom bolo ťažké nájsť niečo, čo sa podarilo. Zaujal ma obraz fungovania sociálnej siete v Amerike v 30. rokoch, ktorý pripomínal skôr fašistické Nemecko. A zaujal ma Mark Harmon. Nie však hereckým výkonom, ale iba tým, že je v mojej hlave spojený s NCIS, kde ho vídavam, keď prechádzam v správny čas okolo televízora.

Z pohľadu do mojich hodnotení vyplýva, že José Giovanni je o čosi lepší scenárista, než režisér, i keď jeho trojka (Posledná adresa, Dvaja muži v meste a Čierny talár pre vraha) je pre mňa nezabudnuteľná. Bohužiaľ Jako bumerang ma nezaujal. Bolo tam veľa hluchých miest, falošných tónov a neoslovilo ma ani herectvo hlavných predstaviteľov. Za omyl považujem obsadenie úlohy Eddyho Batkina. Bol úplne nevýrazný a vekom mi pripomínal skôr Delonovho brata, než syna.

Vít Olmer podľa môjho názoru nie je dobrým režisérom. Napriek tomu sa mu Jako jed podaril. Dominuje mu samozrejme precízne stvárnená postava stvárnená Zdeňkom Svěrákom, ale ani ostatné postavy príliš za ním nezostávali. Problémy krízy stredného veku v podmienkach permanentne krízového socializmu boli výstižné, Ivona Krajčovičová pôsobila príjemne cudzorodo a výsledkom bol film, u ktorého možno zabudnem na detaily, ale na celkové vyznenie určite nie.