nascendi

Druhý z nahratých filmov, u ktorého som si nevšimol, že je zaradený do žánru hororov. Horory nemám rád z princípu a znesiem nanajvýš hororovú komédiu. V tomto prípade však išlo o čistú duchárinu, ku ktorej mal nedávno zosnulý rovesník Ivan Reitman dosť blízko. O tomto výtvore môžem napísať iba to, že bolo odo mňa hrdinstvom dopozerať ho do konca bez zapnutia rýchloposunu.

Aj po opakovanom zhliadnutí Nolanovej Insomnie som presvedčený o mimoriadnosti tohto filmu. Nejde o zručne nakrútenú detektívku s výborne obsadenými hercami. Skôr je to zamyslenie sa nad tým, aké sú dôsledky, keď niekto "zíde z cesty". Rozkošatený dej s viacerými motívmi, častými zvratmi, atraktívnou kulisou aljašského mestečka, kde noc signalizuje iba čas na hodinách, postavy z mäsa a kostí, z ktorých ani jedna nie je jednoznačne kladná alebo jednoznačne záporná, to všetko sú dôvody, pre ktoré sa oplatí tento mimoriadny film vidieť. O hereckých výkonoch sa netreba rozpisovať, pretože u takých mien je normálne ich predpokladať. Ešte by som chcel niekedy vidieť pôvodnú európsku verziu, aby som vnímal odlišnosti v spracovaní témy.

Príjemne plynúci filmík, pri sledovaní ktorého je vhodné sa nad ničím príliš nezamýšľať a hlavne nič neriešiť. V niektorých momentoch mi pripomenul českú "čarodejnícku" filmovú tvorbu.

Dnes bol zvláštny deň. Dopoludnia som si pozrel Pečovatela, večer Interstellar. Zatiaľ čo dominantným pocitom z dopoludňajšieho filmu bolo zhnusenie, pri Interstellare to bola veľká spokojnosť. Som dlhodobým fanúšikom sci-fi žánru a mrzelo ma, že som doteraz nevidel žiaden film, pri sledovaní ktorého by som mal zážitok, porovnateľný so zážitkom pri čítaní literárnej predlohy. Zbežne som si prečítal niekoľko desiatok komentárov a tak, ako dopoludnia, aj teraz som rád, že som si osvojil zásadu nereagovať na názory ostatných. Mne sa tento mnohovrstevný, zaujímavý film páčil do tej miery, že som nemal najmenší problém s udelením plného počtu hviezdičiek. Jeho hodnotu vôbec neznižuje, že sú v ňom podobnosti s inými filmami tohto žánru. Veď tak nejako ide vývoj, že sa zhromaždí to najlepšie z minulého a urobí sa ďalší krok. A Nolan, s hercami a Zimmerom ten krok urobili. Som spokojný a tým, čo nie sú odporúčam Werichovu radu, že sa nemá nadávať na televízny program, ale použiť vypínač. Funguje to.

Keď som zistil, že nejde o krátku upírsku vsuvku do inak "normálneho" príbehu, ani o paródiu, ostala mi v ruke už iba jedna hviezdička za snaživých a dobrých hercov.

Filmy českej novej vlny som zažíval v reálnom čase a dodnes ich mám rád. Pričom radšej Formana s Papouškom a Němcom, než Juráčka s Passerom a Chytilovou. Po desiatkach rokov od premiéry stratilo aj Intimní osvětlení pre mňa svoje pôvodné čaro a jednu hviezdičku. Má síce všetky atribúty novovlnných filmov, ale aj množstvo hluchých miest, zlej hudby a chýbajúce vyznenie. Na niekoľkých pasážach sa dá dobre zasmiať, Ondříček osvedčil svoje majstrovstvo a tri hviezdičky film nezatracujú, iba ho radia medzi vysoko nadpriemerné filmy.

Intoleranciu som videl iba raz a aj to pred 50 rokmi. Napriek tomu si pamätám, aký ohromný účinok mal na mňa tento úžasný nemý film. Nie je veľa filmov, ktorých režisér tak dôsledne dbá na architektúru príbehu, ako je tomu v Intolerancii. Žiadna architektúra však nezachráni film, pokiaľ jej prvky nie sú spojené silnou myšlienkou. Aj to je splnené. Tak potom prečo film prepadol a doviedol D.W. Griffitha k bankrotu? Pravdepodobne sa stalo to, čo sa stáva geniálnym ľuďom, ktorí predbehnú dobu a ostávajú svojimi súčasníkmi nepochopení. Divák odchovaný Pokropeným kropičom a utekajúci pred lokomotívou rútiacou sa naňho z filmového plátna nemohol byť pripravený na majstrovské prelínanie sa štyroch príbehov z rôznych dôb. Veď koľko z divákov odchovaných strieľačkami, horormi a animákmi by aj po sto rokoch ocenilo tento významný film?

Samozrejme, že hodnotenie 90 % vzbudí pozornosť, ale je to produkt 15 fanúšikov, tak to nebude mať dlhé trvanie. V každom prípade je to veľmi zručne nakrútený akčný krimithriller. Moje prekvapenie, že aj v Južnej Afrike nakrúcajú takéto filmy (i keď nie je ani zďaleka jediný) po krátkom čase ustúpilo rozhorčeniu nad titulkami, ktoré sa objavovali v úplne odlišnej frekvencii a rozsahu, ako ich audiopodklad. Nie je to síce vina tvorcov filmu, ale otrávi to dokonale. Neplánované opakované zhliadnutie mi už potvrdilo, že filmy, ktoré ma pri premiére prekvapili je dobré pozrieť si ešte raz.

Je dobré, ak o filme pred zhliadnutím neviem nič, prípadne iba percentá v ČSFD. To sa mi v prípade Invalida nenaplnilo, pretože rodinní príslušníci i známi sa rozplývali nad jeho vydarenosťou, zábavnosťou a skvelými hereckými výkonmi. Prirodzene to ovplyvnilo moje očakávania, ktoré sa, ako obvykle, nenaplnili. Invalid je určite nadpriemerný film a to nielen v porovnaní s ostatnými slovenskými filmami, osobitne komédiami, ale aj v širšom rámci. Herci hrajú ako o dušu, strih poskytuje filmu potrebný švih, neortodoxné správanie sa postáv i ich jazyk prinášajú divákovi zaujímavú nekorektnosť, takže jediné, čo filmu vyčítam je roztrieštenosť deja do mozaikovitej štruktúry, ktorá nie vždy a nie každému sa poskladá do výsledného, zrozumiteľného obrazu.

Inváziu v roku 1968 som prežil na vlastnej koži, viem teda veľmi dobre, čo jej predchádzalo, ako prebiehala, ako na mňa doľahla, čo bolo neskôr a aké sú jej dozvuky v súčasnosti. Preto mi tento veľmi stručný dokument nepriniesol nič nové. U takýchto dejinných udalostí je možné pomerne jednoducho zmanipulovať pohľad na ne vhodným výberom komentátorov a obrazových záznamov. Ako tak objektívny náhľad na udalosti roku 1968 bude možné získať až v dobe, keď nebudú nažive ich účastníci a nikto nebude pri sledovaní filmu môcť vykríknuť: "Tak to predsa vôbec nebolo!"