nascendi

Po opakovanom zhliadnutí pridávam hviezdičku na konečné štyri. Pri premiére som mal pocit, že film je idylický, takmer selankovitý v porovnaní s tým, čo sa v Rwande dialo. Dnes som si uvedomil, že milión mŕtvych je nepredstaviteľných a žiaden film nedokáže tú hrôzu priblížiť. Naopak, ocenil som, že všetko vraždenie, znásilňovanie, rabovanie a ničenie sa odohráva v pozadí a divák si ho viac predstavuje, ako sleduje. Pred pár dňami som si pri filme Zem nikoho rýpol do OSN a ich šmolkových vojakov. V Rwande sa táto impotentná organizácia predviedla ešte v horšom svetle. V Afrike bude musieť byť vybojovaných ešte mnoho konfliktov a prekreslených mnoho hraníc, než bude pokoj. Don Cheadle bol skvelý, jeho Paul by sa s korupčnými praktikami uplatnil aj na Slovensku.

Sedím na konári som spolu s Tisícročnou včelou a Perinbabou považoval za vrchol Jakubiskovej tvorby. Filmom, ktoré nakrútil predtým som príliš nerozumel, filmom ktoré nakrútil neskôr rozumie asi iba Deana. Sedím na konári som videl pred mnohými rokmi a spomínal som naň ako na vynikajúci film. Jakubisko angažoval troch českých hercov, nasadil svoje úspešné postupy a pustil sa do mapovania povojnového Slovenska. Výsledok je pomerne nevyvážený, úžasné scény a nápady, ktorých je väčšina sa striedajú s banalitami, výnimočne mi prekážal aj Bolek Polívka, v ktorom som viac videl Bolka, než Pepého.

Jeremiah Johnson nesplnil celkom moje vysoké očakávania. Mal som za to, že uvidím niečo ako bol Posledný trapper. Bol to vynikajúci film, ale tá jedna hviezdička do piatich mu objektívne chýbala. A nielen objektívne, ale aj subjektívne. Mnohé detaily a dejové zvraty ostali pre mňa záhadou nie snáď preto, že by sa moja chápavosť vekom radikálne znižovala, ale že ich Sydney Pollack nepovažoval za potrebné uviesť. Okrem toho, čo už uviedla jatamansi, ma napríklad zaujíma, čím sa živia kone na snehových pláňach, koľko prachu a guliek si so sebou vzal do divočiny a množstvo ďalších detailov, ktoré však nič nemenia na tom, že považujem Jeremiah Johnson za vynikajúci film. A vôbec nie zásluhou divokej prírody a dobre vyzerajúceho Roberta Redforda

Výborný film, ktorý na minimálnej ploche a s minimálnymi prostriedkami vypovedá o konflikte v bývalej Juhoslávii a o zmysle OSN viac, ako rozsiahle štúdie. Na príbehu dvoch vojakov znepriatelených strán v zákopoch Zeme nikoho ukazuje, že po krátkom čase sa stráca zo zorného poľa príčina konfliktu a ostáva iba konflikt samotný, ktorý už žije svojím vlastným nezávislým životom. Výstižne je ukázaná impotencia OSN, ktorej schopnosti končia pri zabezpečení starostlivosti o seba a svoju byrokratickú štruktúru. Nazývať ich šmolkovia je veľmi výstižné. Celkovo je film, o ktorom som predtým nič nevedel, príjemným prekvapením.

Príjemné prekvapenie od nesklamávajúceho Sidney Lumeta. Jeden z mála filmov, ktorý je navýsosť aktuálny, pretože problémy v ňom nastoľované sú už aj našimi problémami, ktoré vnímame, každodenne si ich uvedomujeme, nevediac čo s nimi, ani ako to všetko skončí. Film má výborne napísaný scenár, je dynamický a diváka pohltí tak, že nemá šancu pocítiť ani náznak nudy. Herecké výkony sú skvelé, čo osobitne platí o mojej obľúbenej Faye Dunaway. Scéna s ľuďmi vykrikujúcimi z okien je zatiaľ pre našinca neuveriteľná, ale ktovie o pár rokov?

S Isabel Coixet mám v pamäti spojené dva vynikajúce filmy (Môj život bezo mňa a Tajomstvo slov). Veľké očakávania pri vkladaní DVD do prehrávača boli teda prirodzené. Elegy je zaujímavý pohľad na zdanlivo bezchybné súkolie života niekoľkých postáv vo chvíli, keď sa zasekne a od toho času už nič nie je ako predtým. Láska študentky k profesorovi mohla vyznieť banálne a tuctovo, nebyť Isabel Coixet, ktorá opätovne dokázala, že v psychológii postáv je doma. Penélope Cruz ma konečne presvedčila, že nie je iba peknou bábikou a charizmatický Ben Kingsley si strihol jej uveriteľného partnera. Klavírna hudba filmu svedčala a tak moje drobné výčitky smerujú iba k epizódnym postavám, ktoré nedokázali nahradiť absenciu Consuely v druhej polovici filmu.

Tento slávny Hitchcockov film som si pozrel ešte raz a vrátil som sa k pôvodným štyrom hviezdičkám. V mladosti bol u mňa Hitchcock synonymom napätia, v súčasnosti je väčšina jeho filmov synonymom staromódnosti, zdĺhavosti a prebytku zadných projekcií. Navyše obsadzovať do svojich filmov Jamesa Stewarta nepovažujem od neho za najlepší nápad. I keď ide o herca, ktorý to so svojou nemotornosťou a toporným prejavom dotiahol najvyššie. Vo Vertigu je tej staromódnosti našťastie menej a aj Stewart je znesiteľnejší. Všetko nedostatky prebíja Hitchcockova dômyselná hra s príbehom i s divákom, ktorého udržiava v neistote a napätí. Dejové zvraty sú síce málo uveriteľné, ale podporujú celkový mimoriadny dojem z filmu. A aj keď môj rezervovaný vzťah k Hitchcockovým filmom ostáva, Vertigo môžem bez problémov zaradiť do päťky jeho najlepších.

Tešil som sa na reprízu tohto filmu a súčasne som bol zvedavý, či na mňa zapôsobí ako pri premiére. S romantickými filmami je to ťažké. Ich účinok na diváka je do značnej miery závislý od jeho spoluúčasti. A za ňu sa niektorí "chlapáci" prirodzene hanbia. Tí chlapáci, ktorí ujúkajú od nadšenia nad strieľačkami, vyvražďovačkami, filmami plnými brutality, zvráteností, úchylov a feťákov všetkého druhu. Ja pociťujem výhodu v tom, že pridaním komentára do tejto gigantickej databázy je pravdepodobnosť, že si ho niekto prečíta alebo sa dokonca s ním stotožní taká, ako keby som ho v zazátkovanej fľaši hodil do Dunaja a očakával, že ho na brehu Čierneho mora nájde dovolenkujúci Slovák. Takže. Film sa mi páčil a bez veľkého premýšľania mu pridávam ďalšiu hviezdičku. Kevin a Robin tvorili uveriteľný pár, mali k dispozícii výborné dialógy, dobrú Yaredovu hudbu a dokonca aj český dabing bol z tých lepších. O mojom najobľúbenejšom hercovi sa nemusím rozpisovať. Potvrdil, že pre neho niet malých rolí. A nepochybujem, že ak aj niekedy v budúcnosti budem menej vnímavý k takýmto filmom, aj vtedy mu ponechám súčasné hodnotenie.

Musím aj takto skoro ráno napísať komentár, aby som si to neskôr s tými štyrmi hviezdičkami nerozmyslel. Nepozvaný hosť je totiž veľmi zvláštny film. Má neskutočnú atmosféru, zaujímavý príbeh plynie dobrým tempom a znie k tomu dobrá hudba. Všetko je fajn až do chvíle, než zatknú Tareka. Potom film uviazne v jednostrannej snahe dojímať diváka nespravodlivým osudom nelegálnych imigrantov a profesorovo správanie sa stáva čoraz iracionálnejším (i keď som mu ani tú afinitu k bubnovaniu príliš neveril). Po nejakom čase oživí upadajúci príbeh Tarekova matka Mouna, ktorej postava mi pripadla z celého filmu najplastickejšia a najživotnejšia. Režisér premeškal vynikajúcu príležitosť ukončiť príbeh obrazom blednúcej americkej zástavy. Ten krátky apendix tam už vôbec nemusel byť. Zaujímavý, nevšedný film, pri ktorom je vhodné príliš nerozmýšľať, iba sa dívať a nechať sa unášať príbehom. Môj názor na imigrantov však neovplyvnil ani o piaď.

Už v komentári k Friedkinovej verzii som uviedol, že ambíciou tvorcu musí byť nakrútiť remake inak alebo lepšie, prípadne inak a lepšie. A v tomto konkrétnom prípade bolo potrebné disponovať aj určitou dávkou drzosti, pretože Lumetov film znesie aj po polstoročí tie najprísnejšie kritériá. Friedkinovi jeho snaha nevyšla, ale Michalkovovi sa nadmieru podarila. Prenos deja do ruského prostredia urobil z filmu dielo, ktoré sa na originál ponáša iba v základných rysoch. Inak je to dokonale ruský film s vynikajúco vykreslenými ruskými postavami a reáliami. Zaujímavý divácky zážitok znižuje iba nadmerná dĺžka filmu. Niekoľko scén bolo možné a vhodné vypustiť a výsledok by bol ešte lepší.