nascendi

Nepopieram, že je to film krásny, poetický, prežiarený Slnkom a precítený detským videním sveta. Možno v inom období života by mi bol bližší. Teraz si vystačím s Kachyňovými filmami a na tento láskavý film si spomeniem s pochopením, ale bez bližšej zainteresovanosti.

Nemám problém s uverením, že mnoho z toho, čo sa odohráva vo filme, Milka Zimková buď zažila alebo sa to dozvedela od dôveryhodných osôb. Je to uveriteľný film, je najmä o Východniaroch, ale pritom nie je protivýchodniarsky tak, ako Hoří má panenko nie je filmom protihasičským. Je to film o opakovaní životných osudov matky a dcéry, film o peripetiách života v nejakej dedine na Východnom Slovensku. A je to film dobre zahraný, vynikajúco a citlivo zrežírovaný a nasnímaný, film s dobrou hudbou. Čítal som kritiku použitého jazyka, ktorý nie je ani zo Šariša, ani zo Zemplína, ale je akýmsi východniarskym esperantom. To neriešim, skôr mám pocit, že tento film potrebuje titulky už pri premietaní od Popradu na západ.

Knižnú predlohu som nečítal, aj keď ju distribútor označuje za klasickú. Film ma dosť nudil. Dej by sa dal vyjadriť jednou vetou,. postavy a ich vzťahy boli narysované podľa pravítka, hudobníka si Agnieszka doviezla z domoviny a bol som blízko označiť tento film za zbytočne nakrútený. Ale s pribúdajúcimi rokmi môj radikalizmus slabne.

Považujem za prirodzené pozrieť si 68. najlepší film podľa mienky užívateľov ČSFD a za rovnako prirodzené, že sa v tomto prípade budem v jeho hodnotení rozchádzať s mienkou väčšiny. Splnil som si svoju nepísanú povinnosť, dokonca som ho dopozeral až do konca, samozrejme s mikrospánkovými vložkami, lebo jeho hypnotický účinok nemôžem poprieť. A to je asi tak všetko čo som na margo hrdinských Galov ochotný napísať.

Pri záverečných titulkoch som si mimovoľne spomenul na Čapkovu rozprávku o tom, ako pejsek a kočička piekli dortu. Tiež tam dali samé dobré veci a výsledok nebol bohvieaký. Audrey Hepburn je na vrchole môjho rebríčka najlepších herečiek, Humprey Bogart mal charizmy na pohľadanie a ani Billy Wilder nechýba v mojej Top ten najlepších režisérov. Pridajte k tomu jednoduchý a mnohokrát stvárnený dej a pozrite na výsledok. Audrey je stále očarujúca, nekonečne milá a prirodzená. Obsadenie Bogarta považujem za omyl, William Holden ma zaujal málokedy a scenár filmu nepomohol, skôr naopak. Takže som z tohto 60-ročného filmu mal pocit jednohubky. Videl som, chvíľami ma aj zaujal, dokonca aj rozosmial a po mesiaci už si nebudem vedieť bez nahliadnutia do tejto databázy vybaviť o čom vlastne bol.

Veľmi zaujímavý dokument o zdanlivo malom probléme s prístupom k pitnej vode. Už úvodné štatistické údaje sú šokujúce a nútia premýšľajúcich ľudí meniť svoj pohľad na potraviny a predmety osobnej potreby. Celým filmom však preniká poznanie, že aj problémy s vodou si spôsobujú ľudia sami, najmä exponenciálnym rastom počtu ľudí neschopných sa samostatne uživiť bez pomoci ostatných a bez devastácie prostredia, v ktorom žijú. Lebo špina, neporiadok a ľahostajnosť k okoliu nemusia byť automatickým spoločníkom chudoby.

Môj odmietavý postoj k filmovej tvorbe Woodyho Allena prezentujem prakticky pri každom jeho filme, ktorý mám príležitosť vidieť. Ani jeho údajne najlepšie diela na mňa nezapôsobili očakávaným spôsobom. A div sa svete, paradoxne Manhattan bude zaujímať v mojich impresiách popredné miesto. Nie že by som si ho nejako zvlášť obľúbil, veď pri niektorých pasážach som priam fyzicky trpel, ale v tomto filme som Woodyho nadhľad vnímal najciteľnejšie a preto mi pripadalo ako humorných oveľa viac scén, ako v iných jeho filmoch. Myslím, že týmto filmom nepriniesol do svojej tvorby nič zásadne nové, ale to dovtedajšie dokázal celkom dobre zúročiť.

Bol som mimoriadne zvedavý, ako na mňa zapôsobí film, ktorý som videl pred toľkými rokmi. Stendhal patrí medzi mojich dobových obľúbencov, lebo jeho diela nezostarli tak, ako Balzacove, Zolove, či Hugove. O to kritickejší pohľad mám na filmové adaptácie jeho diel. Červený a čierny považujem aj po 60 rokoch za vydarené dielo. Je pravda, že k tomu najviac prispel charizmatický Gérard Philippe, ale ani podiel Clauda Autanta-Laru nie je zanedbateľný. Nemám najmenší problém ponechať pôvodné štyri hviezdičky aj keď som počas sledovania viackrát udivene zdvihol obočie nad niektorými naivitami a nedokonalosťami, ktoré po tom dlhom čase trochu vystúpili do popredia.

Pred dvom rokmi som videl škandinávsky originál, teraz jeho anglosaský remake. Originálu som nadelil tri hviezdičky, u remaku nemám najmenší dôvod pridať ďalšiu, aj keď remakové tri hviezdičky stáli producentov omnoho viac, pretože výprava bola výpravnejšia, herci i režisér slávnejší a teda aj lepšie platení. Len mi okrem veľkorysosti pri míňaní peňazí a nejakých rozdielov v poňatí jednotlivých postáv chýba väčšie odlíšenie oboch verzií, ktoré by spätne odôvodnilo potrebu nakrútenia remaku. Dokonca u postavy Lisbeth bolo považujem obsadenie Rooney Mara oproti skvelej Noomi Rapace za prehru. Ale pozrieť si ktorúkoľvek z verzií pokladám za vhodne strávený čas.

Ako fanúšik sci-fi žánru som sa na Gravitáciu primerane tešil, lebo na výpočet kvalitných filmových sci-fi mi postačuje jedna ruka. Gravitácia je príťažlivá námetom i spracovaním. Nanešťastie sa v nej napínavé scény a úžasné pohľady podfarbené dobrou hudbou striedanou desivým tichom striedajú s nezmyselnými alebo prinajmenšom nereálnymi zábermi a scénami. Dosť ma vyrušovalo aj mudrovanie lekárky bez poslucháčov. Celkovo za najväčší nedostatok filmu považujem prílišné prispôsobenie sa mentálnej úrovni potenciálnych divákov. Napriek tomu považujem Gravitáciu za mimoriadny film, ktorý by som si celkom rád pozrel aj v kine, ak by tam nebola tá komunita, ktorá v súčasnosti chodí do kina predovšetkým chľastať kolu, požierať pukance a v prítmí trepať svoje nezmysly.