nascendi

Očakávaná prezentácia Stoneovho pohľadu na vojnu vo Vietname, tentoraz optikou jej žijúcej obete. V pomaly plynúcom príbehu sledujeme postupnú adaptáciu zmrzačeného Rona na nové podmienky existencie, ktoré veľa možností neponúkajú. Uvedomujeme si aj pokrytectvo a predsudky okolia, ktoré má radšej mŕtvych hrdinov, než mrzákov. Tom Cruise tu podáva neobvykle dobrý herecký výkon. Vcelku je to ale dosť nepríjemný film aj pre neameričanov, presvedčených, že im sa to v žiadnom prípade nemôže stať. A ešte poznámka na okraj: Ron išiel do Vietnamu ako dobrovoľník. Na to by sa nemalo zabúdať.

Narušenie som vnímal ako nenáročný, pozerateľný film s neprehliadnuteľnými hereckými výkonmi. Nemyslím si, že okrem prostredia, je možné tento film porovnávať s Preletom. Ten je predsa v úplne inom leveli. Netreba sa zamýšľať nad úrovňou psychiatrie v danej dobe, s diagnostikou a liečbou. Prínosné bolo, že na osudoch a správaní sa niekoľkých pacientiek boli načrtnuté nejasné hranice medzi "zdravými" a psychiatrickými pacientmi. Každý herec potvrdí, že hrať negatívne postavy je ľahšie, pretože sú plastickejšie a zaujímavejšie. Aj preto tak vynikol výkon Angeliny Jolie. Ale nielen preto. Winona Ryder popri nej vyzerala ako spiaca bábika, ktorej život prebieha v mysli a na stránkach denníčku. Neľutujem, že som si tento film pozrel, aj keď nič mimoriadne mi jeho sledovanie neprinieslo.

Po dlhšej dobe film, ktorému som mohol dať po miernom váhaní štyri hviezdičky. Problematika zvládnutia narušeného dievčaťa, s ktorým si nevie rady nielen vlastná matka, ale aj odborníci a príslušné ustanovizne je veľmi vďačná na spracovanie. A keď má režisérka k dispozícii takú presvedčivú herečku, ako je Helena Zengel, zdalo by sa, že výsledok bude impozantný. Problém je, že celkom dobre rozohraný príbeh postupne stráca dych a opakuje sa až do milosrdného konca. Škoda, dúfal som, že pri hodnotení nebudem plný rozpakov.

Budem tu za pravdovravného barbara, ktorý nechápe Bergmanove filmy. A pritom na niektoré z nich mám veľmi dobré spomienky. Nič s tým však nenarobím. Náruživosť som na dvakrát dopozeral a okrem stretnutia so známymi hercami nezanechala vo mne žiadnu stopu. Možno nabudúce. Len neviem, či sa k nejakej repríze odhodlám.

Ďalšia z českých komédií, v ktorej hodnotení sa rozchádzam s väčšinou. Nečudujem sa a ani ma to nemrzí. Na samotě u lesa je film vzniknutý z málokedy nefungujúcej spolupráce tria Menzel-Smoljak-Svěrák, témou vyhovujúci normalizačným cenzorom, oslovujúci nielen cimrmanológov, ale väčšinu Čechov, ktorí v ňom okrem zapamätateľných a v zahraničí ťažko pochopiteľných hlášok, nachádzajú i časť seba, pričom nie je rozhodujúce, či patria k Pražákom, venkovanom, šoférom, ktorých nesmie predbehnúť nikto na Trabante a pod. Film úspešný a napriek tomu chvíľami nudiaci. Film, na ktorom obdivujem iba to, že jeho popularitu nezničilo ani nekonečné reprízovanie na všetkých kanáloch.

Starý, dobrý Hitchcockov film, ktorý som prekvapujúco videl prvýkrát v živote. Po happy ende som nebol ani tak rozladený, ako majster na začiatku filmu, keď mu zavreli dvere autobusu pred nosom, ale ani extrémne nadšený, pretože párkrát to neprehliadnuteľne zavŕzgalo. A nemám pritom na mysli slávnu scénu, v ktorej sa Cary Grant hrá s práškovacím lietadlom na Jožina z Bažin. Hitchcockove filmy majú niečo spoločné s Chaplinovými. Vyzerajú na prvý pohľad iba ako priemerné, či nadpriemerné filmy, u ktorých máte často dojem, že ste to už niekde videli, že nasledujúci dejový obrat sa dal čakať atď. Navyše je to všetko také staromódne, silne poznačené dobou vzniku. Pozornejší pohľad však odhalí to cenné, zbežnému pohľadu skryté, to, čo pretrváva. A to nenájdete ani pod mikroskopom u väčšiny moderných, technicky dokonalých a dokonale prázdnych filmov.

Tretej z rozprávok o spravodlivom, nepodplatiteľnom a drsnom Harry Callaghanovi už napriek kratšej stopáži došiel dych. Clint je naďalej presvedčivý (asi tej svojej postave verí). Postava jeho partnerky však ťahala príbeh do tragikomickej polohy. Pretože nie som starosta, nemôžem dať tvorcom filmu ďakovný list, ani ich hodiť domov vrtuľníkom. Musím ostať u obligátnych, a trochu nezaslúžených, troch hviezdičiek.

Na skle maľované nie je iba televíznym záznamom preslávenej divadelnej inscenácie, ale pomníkom, oslovujúcim aj generáciu, ktorú vtedy do divadla ešte nepúšťali. Mne sa podarilo vidieť predstavenie v divadle dvakrát, i keď druhýkrát už v mierne pozmenenom obsadení. A tento záznam mnohokrát. Nepoznám ďalšie TV filmy, na vzniku ktorých by sa podieľali také zvučné mená, ako Karol L. Zachar, Štefan Nosáľ a taká plejáda vynikajúcich hercov na čele s nezabudnuteľným Miškom Dočolomanským. Aj preto patrí tento TV film na najvyššie priečky v mojom rebríčku, i keď ide "iba" o muzikál.

Film mi pripadal dosť nedotiahnutý, i keď chvíľami bol zaujímavý. Neskutočne ma však rozčuľoval Thomas, pretože takého primitívneho, vyprázdneného, neschopného a lenivého zmrda človek hneď tak nevidí. A to bol aj dôvod, prečo bol pre mňa celý príbeh málo uveriteľný. Tá základná idea, vytiahnuť manželský pár na odľahlé miesto, pridať k nim ďalšiu dvojicu a sledovať, čo to spraví so vzťahmi je síce zaujímavá, ale nie som si istý, či sa ju podarilo naplniť.

S užívateľkou mat.ildou mám dlhodobo zhodný názor na mizerné filmy. A Následky lásky považujem za mizerný film. Hrdinsky som ho dopozeral do konca a som presvedčený, že ani režisér presne nevedel, čo chce vlastne nakrútiť. Lebo ten spomalený kolobeh života hlavného hrdinu, prerušovaný nepochopiteľnými vsuvkami, rýchlymi vysvetlivkami, nelogickým správaním a nedotiahnutými sekvenciami môžem považovať iba za chaotické a nepodarené dielo a je mi zatiaľ úplne jedno, že Sorrentino sa preslávil úplne iným filmom.