nascendi

Vydarená televízna inscenácia Havlíčkovho románu s očakávaným majstrovským výkonom Rudolfa Hrušínského. Už si z nej pamätám iba hrubé obrysy, k opätovnému zhliadnutiu sa nemám ako dostať, tak aspoň táto poznámka.

Film vo mne nevyvolal žiadne veľké emócie. Na druhej strane som ocenil pokojnú atmosféru, v ktorej plynul príbeh navrátilca, ktorý musel vynaložiť veľké úsilie, aby ho miestna komunita prijala. Významnú úlohu v tom zohral tichý konflikt s miestnym farárom. Moje hodnotenie znamená spokojnosť so stvárnením drobných osudov, drobných konfliktov, drobných radostí a súčasne sklamané očakávanie, že príde k významným dejovým zlomom, ktoré by z filmu urobili lepšie zapamätateľné dielo.

Nezdieľam naplnené očakávania väčšiny. Medzi dve posledné slová názvu filmu by som vložil slovo "obyčajného". Lebo naozaj išlo o obyčajné životy členov jednej obyčajnej francúzskej rodiny. A sledovať obyčajný život obyčajnej rodiny mi pripadá ako mrhanie časom, pretože jeden obyčajný život žijem. Jeden známy divadelný režisér na otázku, či sa chodí pozerať na predstavenia režírované jeho kolegami odpovedal, že v tom nevidí žiaden zmysel, pretože by si pripadal ako výpravca vlakov, ktorý sa vo voľnom čase chodí pozerať, ako vlaky vypravuje jeho kolega.

Horolezectvu nerozumiem a dosiahnuté výkony neobdivujem, lebo na druhej miske váh býva obvykle veľmi veľa. A pri výstupe pred 80 rokmi omnoho viac, ako v súčasnosti. Je nepredstaviteľné aké vybavenie mali vtedy horolezci. S takým by dnes nešli ani na Říp. Vo filme boli niektoré pasáže a niektoré epizódy nadbytočné, takže sa na druhej strane muselo skracovať.  Tie disproporcie išli na úkor celkového vyznenia filmu, ktorému ani pri najlepšej vôli nemôžem dať viac ako tri hviezdičky.

Spomienky, spomienky, spomienky. Nedokážem odsudzovať dobrodružný film o korzároch, aj keď bol nakrútený pred viac ako polstoročím a filmy tohto typu ma nikdy príliš nebavili. Napriek tomu som mu dal priemerné hodnotenie, pretože pri pohľade na súčasnú produkciu by sa na tri hviezdičky dostali možno iba oscarové filmy.

Sladká Irma má v rodnom liste Billyho Wildera, Jacka Lemmona a Shirley McLaine, takže sa primerane hanbím, že som ju dlhé roky nechal s dvomi hviezdičkami na krku. A najhoršie je, že dnes už ani neviem, čo ma na filme rozladilo až tak, že som siahol po tvrdých sankciách. V každom prípade je každé prirovnanie k Pretty Woman absolútne nenáležité.

Výnimočne pridávam hviezdičku, pretože táto verzia je nepomerne lepšia, ako známejší remake s Leonardom DiCapriom., i keď nie až o toľko, o koľko je Zefirelliho verzia Rómea a Júlie lepšia, ako zmodernizovaný paškvil opäť s Leonardom DiCapriom.

Ani libretá opier nebývajú literárnymi skvostami, tak čo by sme chceli od hudobného filmu? Predovšetkým dobrú hudbu. A tej poskytuje Cliff Richard so Shadows dostatočné množstvo. Navyše ju poskytovali našincom v dobe, keď to ani zďaleka nebolo také samozrejmé, ako je tomu dnes. A keď som z nostalgie nadhodnotil Džezovú revue, tak nemám problém uplatniť tú výnimku aj opakovane.

V tomto poetickom filme s množstvom krásnych scenérií i nežných citových pohladení ukázal Karel Kachyňa, akým je majstrom pri prehľadávaní zákutí duše dospievajúceho dievčaťa. Prekvapilo ma, že onou herečkou je Jorga Kotrbová, ktorú si pamätám až z Boháčka. Napriek všetkým kladom nemôžem dať viac ako tri hviezdičky, aby som zachoval proporcie, i keď som bol s filmom veľmi spokojný.

Vlka radím k priemerným dielam inak vynikajúceho režiséra z mojej Top 10 - Mikea Nicholsa. Dôvodov je niekoľko. Predovšetkým neobľubujem horory ako žáner. Pocit radostného vzrušenia spojený so strachom z videného je mimo môjho chápania. Druhým dôvodom je nosnosť témy. Premena človeka na vlka neponúka dostatok variácií, ktoré by naplnili dvojhodinový film. Dokonca som ani príliš neobdivoval šikovnosť maskérov, pretože spraviť vlka z Nicholsona nevyžaduje veľké umenie. Nepopieram, že film je nadpriemerný, ale jedno jeho zhliadnutie bohato stačí.