sanikope

Abel Ferrara sa vo filme mihol asi na 40 sekúnd. A film natočil síce Joshua ale aj s bratom Benom. Veľmi zaujímavo natočený film ale akosi som postrádal akékoľvek smerovanie. Otec (Lenny), ktorý sa nevie postarať ani sám o seba sa každoročne stará o svojich 2 synov (Sage & Frey) počas 14 dní. Príbeh vo filme ukazuje v podstate priebeh týchto dní. Viac prehier ako víťazstiev. Lenny veľa krát skutočne dokazuje ako sa chovať keď chce prísť o deti. Pre tých čo film ešte nevideli drobný SPOILER ako poslať deti do nebíčka . TABLETKY--- nápad aký som ešte nevidel.

Režisérka nehodnotí, nekomentuje a nesnaží sa mi vtlačiť akýkoľvek názor. Všetko necháva iba na mne nech sa rozhodnem si nastaviť sám svoju latku odstupu. Tak ako píše uživateľ Matty- Lurdy nie su filmom ktorý vas bude baviť ale sa o ňom budete baviť. Často som si pripadal akoby som pozeral veľmi kvalitný dokument s divným osadenstvom ktoré sa chová presne tak ako by sme sa mi bežný ľudia v takých situáciach pravdepodobne správali podla našej podstaty. Jedine nastavenie hlavnej hrdinky Christine ktorá je pripútaná na vozík a trpí slerózou multiplex a jej príbehu mení i charakterové vlastnosti celého filmu. V kontexte s jej "premenou" sa nám vyplavujú na povrch mnohé vlastnosti ostatných členov zájazdu.

Oficialny text distribútora je totálny blud a klamstvo. To znie akoby som videl úplne čosi iné. Veľmi priemerný chvíľami až príliš priehladný príbeh o mladej posadnutej žene ktorá je veľmi osamelá a snaží ujsť s bežneho sveta pomocou samovraždy. V nemocnici sa psychicky labilná Anna citovo naviaže na ošetrujúceho lekára a začne ho prenasledovať... Od tohto okamžiku sa film stáva priemerným psycho-thrillerom v ktorom sa všetko opakuje dookola a žiadna inovácia sa nekoná. Škoda lebo takáto téma sa dá naozaj spracovať oveľa hlbšie. Najhoršie však je že Anna M. sa ukrutne podobá na ďalší film s francúzska Má ma rád, nemá ma rád a pôsobí ako taká intelektuálnejšia sestra.

Konečne sa Biela stuha dostala i do nášho zapadnutého kina. Veľmi som sa tešil na to čo na nás zasa našil obľúbenec Haneke. Pár minút pred filmom som si uvedomil tú dĺžku filmu a vôbec som nebol presvedčený či to zvládnem do konca bez návštevy toalety. Ešte pri začiatočných titulkoch som váhal o svojej výdrži. Prvý záber začína rozprávačom ktorým je mladý miestny učiteľ ktorý akoby len spomínal v pozadí "Nie som si istý či je pravda všetko čo vám idem rozpovedať niečo poznám iba s počutia a nezúčastnil som sa toho" v tom momente páda miestny lekár s koňa a je ťažko zranený. To nám beží ešťe len 2 minúta filmu. S pádom s koňa sa spustí obrovská lavína udalostí ktorá už dlho bublala pod povrchom miestnej dediny a do ktorej akoby boli zapletené prevažne deti. Nádherné čiernobiele dielo akoby plachtí 144 minút bez toho že by som sa čo i len trošku nudil. Haneke pôvodne natočil material na 210 minút pre televíziu ale akosi sa s TV nedokázal dohodnúť. Rozhodol sa to zostrihať a je tom tam troška cítiť z vykreslenia niektorých hrdinov. Snáď niekde na špecialnej DVD verzii sa toho dožijeme celého. Ale i tak atmosféra vystihujúca príchod pekla je vo filme veľmi silno zasiata, pocit všeobecnej krivdy a sebatrýznenia privedený do dokonalosti. Už sa teším na zopáčko....

Mádl na moje veľké prekvapenie konečne dostal rolu ktorá sa vymykala zaužívanej formuly. Tým že mi to pripomína moje vlastné dospievanie a to veľmi trefne tak ma film hrial od začiatku do konca. Nevedel som mu nič vytknúť. Dospievanie je proste fest komplikované...

V úplnom úžase som sa nechal uniesť dejom. Od filmu som očakával oddychovku dychovku. V titulkoch vyskočilo scenár a réžia Atom Egoyan a ja som začal tušiť že toto nebude len tak lážo-plážo. V podstate veľmi simple príbeh o írskom dievčati ktoré sa vybralo na cestu do anglicka hľadať svojho milého ktorý jej sľúbil svoje srdce. Na ceste sa jej však ako to už chodí prihodia okolnosti ktoré akosi pozmenia jej plány. Musím sa priznať že už dávno som nevidel čosi tak nenápadne a pritom tak šokujúce. Po celý film som netušil kam film vlastne speje a čo sa udeje v ďalšom obraze. Film nádherne preskakoval v deji z prítomnosti do minulosti a tým mi objasnil o čo hrdinke ide i keď nič by sa nestalo keby tam írska časť ani nebola pretože i bez nej sa to dalo dovtípiť. Ale minulosť našeho anglickeho hrdinu tá nám veru prezradila v kontexte s jeho postavou naozaj dosť. Nie som velkým fanúšikom írskej tradičnej hudby ale v prestrihoch na írsku časť som sa cítil vskutku ukľudňujúco, dokonca počas celého filmu ma ani na chvíľku nenapadlo že by hlavnej hrdinke mohlo byť ublížené. A čo sa týka Boba Hoskinsa ten by si nezaslúžil 5* ale prinajmenšom 50. Nenápadné ale veľmi silné.

Film dýcha svojským Jarmuschovským dychom. Na začiatku máme hlavného hrdinu s ktorého sa časom vykľúva totálny looser. Vo firme v ktorej už desiatky rokov pracuje dostáva padáka. S ním však ide dolu kopcom i celý jeho osobný a aj rodinný život. Tokyo Sonata trvá takmer 2 hodiny počas prvých 30 minút ma režisér zoznámil s kulisami a zvyšných 90 som sa tešil na každý ďalší záber reálii, ktoré sa nádherne striedali minimalisticky ale veľmi vťahujúco ( vnútorný záber na dvere, ulica pred domom, nekonečný rad na socialke, park pre bezdomovcov... atď ...) A nadherný zlomový moment keď sa manželia stretávajú v shopping centre stojí rozhodne za zopakovanie... + Debussyho suita bergamasque na záver ma úplne odpálili.

Ešte prvých 15 minút som ako tak upozeral i keď to na mňa pôsobilo veľmi štýlovo dával som ešte stále šancu že hrdinovia sa dáko vyvinú a snáď i prekvapia. Ej veru i prekvapili. Ale spôsobom ktorý som vôbec nečakal. Hrdinovia si vymenili svoje palebné pozície a vtedy film skončil, aspoň pre mňa. Rozvinula sa s toho nekonečná hra a slovo nekonečná prizvukujem ktorá ma nekonečne minula. Mladá ešte len 14 ročná školáčka sa snaží vytvoriť dojem akoby mala skúsenosti minimalne 35 ročnej zrelej ženy a nenávisť voči mužom má dávno v krvi. Záverečných 45 minút som strávil už len zamýšlaním sa nad tým či sa jedná o grotesku alebo naďalej je to ten nekonečný thriller. Keď že som sa nechcel veľmi trápiť vybral som si grotesknú možnosť a musím priznať že tá hrdinka bola silno tragicky nudná. Po zistení ako to väčšina ľudí hodnotí tu dúfam že všetci hodnotia ten groteskný part a nie nebodaj ten pokus o paškvil.

Český von Trier zasa v akcii. A nenudí. Rozhodne nie na akúkoľvek príležitosť ale na to som už u Chytilovej zvyknutý.

Ešte kým si pamätám. Film je biedny, je však vianočná nálada a preto asi som bol schopný upozerať tento Starter for 10. Celý film mi vŕtal v hlave pocit či sa film odohráva skutočne v UK. Scenérie boli Bristol, South End, ale dojem zostával americký. Nálada, atmosféra, farba všetko bolo holywoodske. Len ten akcent ma držal na ostrovoch.