sanikope

Od prvých tónov som sa nechal uniesť soundtrackom ktorý presne markuje štýl noir- thriller. I keď som sa pri pozeraní často prichytil porovnávaním s Hitchcockom v 40/50-rokoch asi najviac s Rebekou (1940), i tak mi vôbec neprekážalo si vychutnať tento oldschool piece. Hoci aj predvídateľný príbeh i dĺžka filmu, Scorsese tentoraz zamiesil príbeh s tými správnymi ingredianciami (temná hudba, osamotený ostrov, nekonečný dážď, temno, psychiatrická liečebňa a veľmi podozrivé individuá ) a tým že už má svoje skúsenosti tak nemal s kuchtením problém.

Film o ktorého existencii som vôbec netušil som našiel v archíve. Brosnana nemôžem (asi kvôli 007) ale tu mi vôbec neprekážal. Tempo filmu je od začiatku prekvapujúce. Keď od prvých záberov sa začína na prvý pohľad krutá naháňačka v štýle ako zlí chlapi prenasledujú dobráka Pierca. Škoda že vnútro je vyplnené vatou ale koniec keď sa na scéne zjavuje Wes Studi a Anjelica Huston vyšpikuje príjemne záver. Akokoľvek tu hovorím o vate atmosféra ma úplne pohltila a viem si predstaviť že tento film si určite pozriem rád znova.

Yella a jej storka. Strata pamäte? Strata dieťaťa? Čo jej muž, a prečo sa správa tak ako sa správa? A prečo je na úteku? Veľmi zaujimavá historka ako sledujeme hrdinku ktorá pôsobí tak že sa jej nedá vôbec dôverovať. Do polovice filmu ma vcelku strhlo ako sa dej a chovanie hrdinky vyvýja, ale potom sa začne celý dej točiť dokola. A konečný twist pôsobí veľmi banálne. Film ako celok bieda ale veľmi som sa bavil na atmosfére, ktorá ma držala počas filmu. Prinútilo ma to aby som hladal tajomstvo za všetkým čo sa vo filme i šuchlo.

MacGyver versus Comando. Ten čo vyrobí bombu zo zápalky sa stretáva Arnoldom Schwarzenegerom a ide pomstiť únoscov vlastnej dcéry. Nechcel by som sa mu dostať pod ruku. Bessonov scenár je plný dier, ale kto sa trápi. Bežný konzument je spokojný akcia sa nezastaví ani na chvílu. A ak by ma neštvali tie večné dejové a časové nezrovnalosti tak možno možno by som to prijal. Už som sa ku koncu obával či príde aj na Die Hard. Už sa len začať báť že v Holywoode sa rozhodnú natočiť Taken2. Chudák Liam...

Neviem čím to je ale Clint vo svojich filmoch dozrieva. Poznám mnoho ľudí v jeho veku (78) ktorý ledva prežívajú alzheimra alebo sú už dementný neschopný udržať moč a on si jednoducho ešte stále je schopný napísať si vlastný scenár, zrežíruje si to a ešte si napíše aj sám hudbu k filmu a plus do drobnej role obsadí svoju 12 ročnú dcéru. Klobúk dolu. Dokonca film ktorý nenudí a prvých 100 minút je poctivá práca kde si dal poriadne záležať na scenári a pekne to zamotal, škoda že mu ten koniec nevišiel a rozhodol sa ho naťahovať. Ale stále platí, keby sa v holywoode točili len takéto "sračky" tak to by sa mi to veru páčilo.

Keď som mal 20 bol som lúzer, myslel som si že z toho vyrastiem. Dnes mám 34 a stále sa cítim rovnako. Mám dni kedy sa mi vôbec nechce vstať z postele a večer sa mi pre zmenu zasa do nej nechce a ak mám vykonať akúkoľvek aktivitu medzi tým hľadám výhovorky ako sa s toho vyvliecť. Dokonca i keď mám ubaliť jointa tak som občas lenivý a musím sa k tomu nejako dokopať. Niekedy sa mi však v hlave rozsvieti a ja som nakopnutý preskakovať rieky. A náš hrdina Jim patrí medzi podobných lúzrov. A pre tu podobnosť dávam 5 pretože ma Buscemi opäť pobavil a ja som sa nemohol prestať rehotať so všetkými tými podobnosťami a deja vú.

Hodnotím až po týždni, musel som si to dať v hlave nejako do porádku a dokopy. Čosi také sa len tak v našich kinách neobjavuje. Ja som sa náhodou v deň premiery ocitol v Prahe a na busových zástavkach na mňa svietil nenápadný plagát neviditeľnými nitkami ma ťahajúci do kina. Keď som sa usadil, vyvalilo sa na mňa množstvo hnusu, špiny takej ten ozajstnej ktorá sa dostáva až pod kožu, pod nechty až je s toho človeku fyzicky zle a cíti sa tiež úplne knockoutovaný akoby ho prešiel párny válec. A pritom všetkom som mal pri filme nesmierne potešenie že sa komusi podarilo konečne natočiť čosi čo mi doteraz v tej našej historii chýbalo. Poctivý-temný-drsný-thriller-noir + veľmi divný a ešte k tomu pôsobil veľmi kompaktne neobjavilo sa v ňom žiadne to klasické české mudrovanie. Ťažko čokoľvek vytknúť, ale keď si ešte teraz spomeniem na soundtrack tak ma pri ňom zamrazí, cítim akoby na mňa ceril zuby pitbull alebo si na mňa žiarlivý sused brúsi hrdzavú pílku. Scenérie dobové best of Bratislava/Ostrava/Praha.

Pekný farebný európsky film, ale čosi mi tam veľmi prekážalo. Všetko do seba príliš zapadalo no i tak to bolo na mňa prejemnené. Najviac ma tam iritoval Antonín Kratochvíl a jeho "emigrant" ktorému som vôbec nedokázal dôverovať. Keď však odhliadnem od týchto drobných negatív Hřebejk ma príjemne prekvapil že dokáže natočiť film so silným leitmotívom a nie sa stále ponárať v príbehoch o kríze stredného veku. Asi najviac samozrejme ma pobavil Chudík tou svojou miniroličkou ako ŠTB-esesák. Film pre mňa asi najviac utrpel tým že som na druhý deň videl oveľa drsnejší film s podobnou tématikou-- Pouta. A tie ma úplne rozleptali a akosi potlačili Kawasakiho růže len tak do úzadia.

Ráno som sa zobudil s nechuťou. Musel som zobrať auto na STK a tušil som že to nebude big deal. Ten špás ma stál 250 Eúr. Znechutený a oškubaný som sa vrátil domov a rozhodoval som sa čo si kuknem. Váhal som medzi Eastwoodovým Changeling a írskym Adam & Paul. Zvíťazilo 86 úskalných minút pred 140 minútami od Clinta. S tým ako sa film odvíjal som si asi ako každý zaspomínal na filmových príbuzných Trainspotting. Príbuznosť s týmto kúskom však rýchlo vyprchla, keďže soundtrack je niekde úplne inde oveľa pokojnejší a film sa ani nesnaží byť tak cool ako sa snažili predchodcovia z edinburgu. Na rozdiel od nich sa Adam & Paul odvíjajú veľmi pomaly a sledujeme jeden obyčajný deň v ich všedných feťáckych povinnostiach - smažia a snažia sa dostať k dávke aby sa mohli znova našlahnúť. Tempo filmu akoby naozaj vystihovalo tempo našich hrdinov ktorý sa nikdy nikam nenáhlia a sú schopný prespať i vlastnú smrť. Jediné čo ma na filme veľmi iritovalo bolo stretnutie s Bulharom na ľavičke a chviľka filozofovovania na tému globálny svet a pod...

Ak som sa trápil pri Bathory tak pri tomto kúsku to bolo ako cez kopirák. Deravý scenár zachraňuje dosť dobrá kamera. Už začínam mať pocit že čokolvek pochádzajúce z Československej produkcie ma rukopis Martina Štrbu, akoby tu nikto iný nejestvoval. V tomto filme je ho však škoda. Prvých asi 60-70 minút mi prišlo že Agnieszka nemala dosť materialu a tak polepila čo sa dalo i keď to nedávalo ani hlavu ani pätu. Všetky tie sexuálne momentky len prebleskovali a nedodávali filmu žiadny ucelený charakter. Ku koncu filmu dej naberá aké-také smerovanie, no i tak som mal pocit frašky. Už len škoda že Jurko nedíloval s koksom a s ľudským mäsom. I keď ľudské orgány na pretras prišli...