sanikope

Čo k tomu dodať??????? Nechce sa mi veriť (a to už tvrdím roky) že D. Rapoš natočil taký skvost ako je Utekajme už ide a potom natočí kopec ale fest kopec blastu, odpadu a hnoja. Po rôznych odporúčaniach som si 2 roky po premiére odvažil skuknuť tento skvost. A bol som veľmi, veľmi rád že som sa na to nebol v kuknúť v kine asi by ma tam jeblo. A čo bolo najhoršie že to vôbec nebolo vtipné (ak samozrejme nerátam Vajdu v úlohe Vajdu, ktorá mu neskutočne "sedela",- ešte doteraz mám pred sebou tie jeho fúziská...) a vôbec som nepochopil pointu-pintu. No holt asi nerozumiem artfilmom..............

Veľmi dobré 3 hviezdičky za tie všetky hviezdičky. A samozrejme s Juliette na čele...

Ako vždy pri tomto druhu filmov nechcem byť veľmi objektívny. Je to veľmi temná, bizarná ultraTRAGIkomédia ktorá nebyť Hanekeho Bielej stuhy by si s veľkou pravdepodobnosťou odniesla Zlatú stuhu z Cannes. V kine nás bolo asi 5 maximálne 6 ale mal som pocit že nás všetkých ten film akosi stmelil a cítili sme sa viac akoby spoluúčastníci toho celého šialenstva. Otec ktorý sa rozhodol ochrániť svoje "DETI" (ktoré už dávno vyrástli zo svojích detských nohavíc a dosiahli už vek kedy by mohli byť schopné mať už i svoje vlastné) tým že im demagogicky ukazuje svet tam vonku za bránou domu ako o vojenské pole kde na každom kroku číha nebezpečenstvo. Dokonca tomu prispôsobí i jazyk v ktorom komunikuje so svojou manželkou a keď sa náhodou deti pýtaju na to či ono tak si pre nich vždy vymyslia nejakú "ochrannú lož" (napr. na otázku mami a čo je to more? dostáva asi 20-ročná dcéra odpoveď od svojej matky že to je koženné kreslo). Toto vojenské pole môže samozrejme navštevovať len otec lebo pre jeho deti vo veku 20 až 30 rokov je to ešte stále nebezpečné a musia ešte dorásť aby boli schopné odolať pokušeniu. A tak otec môže ako jediný vychádzať von aby udržal základné zásoby na prežitie v dome. Keby som nevedel že pozerám grécky movie bol by som takmer na 100% presvedčený že pozerám čosi čo mohlo vzniknuť iba v Rakúsku (Haneke, Seidl, Meier, Spielmann...). Nedokážem si odpustiť 2 scény pri ktorých mi padla sánka. Prvá keď Otec prekladá Sinatrov text do gréčtiny a druhá keď pri rodinnej oslave majú dcéry tancovať... Poriadne weird.

Antalove začiatočné titulky boli parádne veľmi mi pripomenuli Hitchcocka alebo Finchera. Tam však všetka podobnosť končí. Film sa zvrhne len na klasické klišé. Noc, opustený motel, divný recepčný (Psycho???) mladý pár a naháňačka v čase a obmedzenom priestore. Škoda Luka Wilsona ktorého mám fixnutého ako Andersonovu obľubenú postavu. V tomto filme sa mi proste nehodil, ale priznávam stále lepšie ako nejaký Vin Diesel. Ten Antal talent má ale možno to bude trvať pár filmov kým sa nejako v holywoode udomácni a rozkuká. Len by potreboval lepšieho scenáristu...

Am I gay? Am I straight? I fucking don't know!!! A počas toho filmu som sa tak vybláznil ako už dávno nie. Pustili sme si to s priateľkou 30 min po polnoci s nádejou rýchleho spánku. Zvyčajne si dokukávam tieto bolywoody ráno. V tomto prípade mi to nefungovalo od 2 v noci už sme sa len zvíjali v kŕči, tancovali, rehotali sa a bolo nam jasné že spánok sa nekoná. Príbeh megaprimitívny ale to spracovanie stálo za to a ako v poriadnom Bolywoode všetko trvá veky kým sa dej pohne o ďalší krôčik ďalej. A my sme sa nemohli prestať kosiť smiechom nad tými maskulárnymi výjavmi za ktoré by sa nehanbil ani Peter Andre...

Ako už Tombac píše "Zdeněk by měl z toho radost" tak ja som mal taky. Inak v podstate veľmi simple príbeh o mladíkovi z vidieku ktorý prichádza do mesta zaľúbi sa, zachráni krachujúcu reštiku splatí otcov dávny dlh a odchádza v štýle ázijskych hrdinov- v tom najlepšom treba prestať. Príjemný pohľad do azijskej kuchyne pre kulinárov bonbonik pre fanušikov artu rozprávka na dobrú noc.

Keď to mám porovnať s Da Vinciho kódom tak to bolo samozrejme lepšie, len som neni presvedčený že to je latka ktorá sa ťažko prekonáva. O knihe nič neviem a po pozretí filmu ma už moc ani nebere aby som sa na to dal. Príbeh bol veľmi podobným štýlom natočený ako Da Vinci len v ňom bolo cítiť troška sviežosti zo severu. No akokoľvek som sa musel pár krát v kine i zasmiať tým neskutočným dieram v scenári. Možno že to bolo príliš veľa natlačiť toľko materialu do 150 minút. A tak stále pre mňa zostáva po roku 2000 jasnou jednotkou v švédskej krimi http://www.csfd.cz/film/236397-wallander/

Aj mne dedko sľúbil že pre mňa príde na koni do mesta. Zvolal som všetkých kamarátov sa na to pozrieť. Len ten dedko sa na mňa vykašlal. Pamätám si na to dodnes a bol som naňho hrozne nasraný... A prizvukované BAAAA v podaní malého Janka na znak súhlasu ma po každý raz pobavilo. Film žiadna veľká sláva ale tá nostalgia je tam veľmi príjemne vykreslená.

Pred filmom som mal obavy z možného sklamania či to nebude pôsobiť až príliš artovo našťastie ma film nesklamal a dokonca som bol veľmi pozitívne prekvapený. Od prvých titulkov na mňa dýchol závan nostalgie akoby sa celý film prebalil vizuálne presne do takeho oparu asi v akom sa momentálne nachádzala hlavná hrdinka ktorá postupne prechádza vnútorným prerodom a podla toho sa nám aj obraz značne vyjasňuje. V podstate je to veľmi lyrický príbeh o hľadaní vlastnej identity a samozrejme lásky. Film akoby sa snažil rozprávať štýlom Viscontiho na začiatku 21.storočia. Tilda Swinton (na ktorej film stojí) konečne po Potterovej Orlande a rokoch drobných ale zaujímavých holywoodskych postavičiek sa opať vrátila k tomu že si mohla naplno zažiariť.

Hommage à Django Reinhardt !!! when Emmet seen him first time fainted and when he seen him second time fainted again. Veľmi vydarené a parádne som sa na tejto mystifikácii zabával.