HareS

Fakt, že Stanislav Barabáš v Krotkej pracuje s proprietami, ktoré sú v televíznom filme vídané len zriedka, resp. vôbec (nelineárne rozprávanie, retrospektívy, action freeze, zatmievačky a roztmievačky, hlavná postava fimového univerza na rovnakej pozícii ako my - diváci v reálnom svete, docielené neustálym obracaním a spytovaním sa do kamery - k nám, rôzne formálne aj obsahové hranie sa s umom a ostražitosťou diváka a i.) dodáva filmu ešte väčšmi zosilňujúci dojem o genialite a suverenite československej novej vlny 60. rokov, tobôž ak sme v odvetví televízneho filmu. Inak povedané, spomínané obdobie žičilo aj tv filmom, na rozdiel od súčasnosti, keď toto slovné spojenie znamená poväčšine výstrahu: Nepozerať! Krotká s oboma Baladami, Ťapákovou o Vojtovej Maríne aj Hollého o siedmych obesených stoja na mojom pomyselnom Olympe televíznych filmov z najblahodárnejšej tuzemskej filmovej dekády. 85%

František Vláčil by sa utopil vo vlastnoočne vyslzenej vode, ak by videl, ako "jeho" žáner dehonestujú rutinéri bez štipky talentu a režijnej či scenáristickej inovatívnosti otrocky kopírujúci všetky indikátory daného žanru navôkol, pokúšajúc sa naviac vytvoriť žánrový film. 15%

Jediným šťastím bolo, že som počas sledovania nebol v prílišnom negatívnom rozpoložení, aby mi film pripadal podobne trápny a nevkusný ako "paródie" zo Seltzer/Friedberg série... Ale inak sínusoida s na jednej strane vtipnými a na druhej nevtipnými gagmi dosahovala poväčšine najväčšiu sústredenosť na strane druhej. P.S. Atmosféra 80's nefunguje ani z míľovej diaľky. P.P.S. Val Kilmer sa už načisto pomiatol. 30%

Jeden z tých filmov, kde je aj relatívne vážne myslená scéna vďaka režisérskej neschopnosti, netalentovaným hercom, nasilu vykvasenému scenáru a hudobnému podmazu ako z telenoviel (veď to poznáte, obyčajný príchod postavy na scénu vďaka heroickej a rádobynapínavej hudbe vyznievajúci totálne sebaparodicky a vtipne), spláchnutá do žumpy. Presne tou ubíjajúco nudnou kanadskou béčkovou televíznou optikou videný film akých sú natočené tisíce, no stačí vám donútiť sa k zhliadnutiu jedného za rok a poviete si, že v najbližšej dobe ďalší nie, pretože bude určite podobne myšlienkovo nezávadný. Thriller by mal byť v prvom rade napínavý, no v tomto paškvile som to napätie nejako nepostrehol, vyznieva skôr ako x-tý diel z tuctového kriminálneho videoklipovitého tv seriálu. Funguje iba čisto na zabitie času, nie na serióznu filmovú "podívanú", mne sa však zdá, že môj čas si v poslednom období takýmto spotrebným tovarom zabíjam dosť často. P.S. Vyvrcholenie tohto bijáku malo na mňa podobný dopad ako päsť na oko. P.P.S. Vete "Tikot hodín je napínavý psychologický thriller, ktorý nadväzuje na tradíciu filmov Mlčanie jahniat a Sedem" verte rovnako ako tvrdeniu "Ernie Barbarash je zručný režisér". 25%

Nedýchateľné. Zdrvujúca reflexia autentická až do špiku prehnitej a obhryzenej socialistickej kosti. 95%

Donnie Darko - čo je to za meno? Znie to ako nejaký superhrdina. Prečo myslíš, že nie som? __________ Pár dôvodov, prečo sa oplatí pozrieť si psychedelickú American Beauty v Butterfly Effect balení. Originálne koncipovaná snímka, ktorá už stihla právom skultovnieť a pri ktorej sledovaní som si vlastne takmer neuvedomoval, že ľudia v nej vystupujúci sú "len" herci odvádzajúci si svoju prácu. Neuvedomil som si to hlavne vďaka tomu, že výkony ktoré tu podali sú fascinujúco zahrané do posledného detailu, tým pádom pôsobili absolútne nerušene a považoval som ich za súčasť toho detailne premysleného príbehu (trebárs Jake Gyllenhaal - pochybujem, že študoval herectvo na planéte Zem :), okrem neho ale aj mnohí ďalší - a to nielen Maggie, Jena a Drew). Ďalej, režisérovi sa podarilo ukážkovo transformovať snímok z počiatku 21. storočia do roku 1988 nie iba pomocou úchvatných odkazov na mnohé diela v tej dobe vytvorených (Raimiho Evil Dead, Scorseseho The Last Temptation of Christ, Kingovo It...) ale, a to hlavne pomocou brilantnej retroštylizácie a výborným dobovým soundtrackom (Inxs, Tears For Fears, Duran Duran, Joy Division...). Avšak scenár, filmárske políčko ktorého premyslenosť je najväčšou devízou Donnieho Darka, nerobí ho totiž kultovým len už spomínaná Kellyho režijná invencia, ale práve originalita jeho vlastného scenára nútiaceho premýšľať a ktorého mnohopointu si každý recipient môže vyložiť po svojom (hoci záver samotný by sa dal považovat za aké-také obecne uspokojivé vysvetlenie). 95% [ Zhliadnutá uncut DC verzia ]

Minimalistickými prostriedkami k intenzívnemu pocitu napätia a strachu. To si zrejme povedali tvorcovia tohto krátkometrážáku a vznikol tak hororík napínavý už len obyčajným záberom na vystresovaného muža. 80%

Viktor Kubal má oproti kolegom za oceánom západne od nás jednu obrovskú výhodu. On totiž najprv vdýchne svojím filmom dušu, vypiluje scenár do posledného detailu a až na záver myslí na efekty a na kabát svojho diela, aby bola nasýtená aj tá povrchnejšia a pohyblivými obrázkami až tak ako my neposadnutá časť diváctva. V továrni na sny k filmárskemu procesu pristupujú opačne. Najskôr sa predsa musí vedieť o potenciálnom zárobku ešte nevyrobeného filmu - to je hlavné, bez toho by jednoducho hollywoodski tvorcovia nejedli chlieb ich každodenný. A až po ďalších desiatich bodoch si niekto v štábe zmyslí, že nemajú podľa čoho natáčať, nie je totiž scenár. Tak sa ho rozhodnú narýchlo uvariť, napísať čo najviac "na efekt situácií", ale otázku "Kde je to hlavné?" si nepoloží nikto. Ich animákom chýba pochopenie pre to už spomenuté, to autorovo ja, to čo Viktor Kubal zanechal vo svojom Zbojníkovi Jurkovi. Už nespočetnekrát sfilmovaná legenda o Jurajovi Jánošíkovi získava v Kubalovom podaní nádych sviežej originality a pôvodná historka nadobúda nevídanú neotrelosť. Striedanie rôznych štýlov animácií v Kubalových rukách magicky zvizualizovaných (nad všetky ostatné čnie úchvatná scénka s pootočením kamery), veľká časť záberov exponovaná do detailov tvárí svojsky nakreslených postavičiek, geniálny hudobný doprovod znejúci počas každučkej sekundy filmu (zimomriavkové boli predovšetkým prechody medzi dvomi diametrálne odlišnými hudobnými žánrami - mám na mysli dychberúce, hudobne absolútne disharmonické sekvencie s použitím slovenských ľudových piesní nerušene prechádzajúcich v čistú "hornerovčinu"). Nadmieru potešujúcim ovšem zostáva fakt, že tvorca sa rozhodol rozprávať filmový príbeh čisto iba obrazom a zvukom, žiadne siahodlhé sebaparodické dialógy, čím už aj tak každým políčkom originálny výtvor získava na atmosférickosti. Kubal prekopal známu ľudovú povesť na svoj obraz s takým zanietením a odhodlanosťou, že môžem s čistým svedomím označiť jeho Jurka za zatiaľ najlepší slovenský animovaný film a nemyslím si, že bude v blízkej dobe nejakým iným prekonaný. P.S. Výčitka americkým tvorcom samozrejme neplatila pixarovcom a ich ohromujúcim veľdielam. Náš Kubal so Zbojníkom Jurkom však nie je v ich tieni, ale čnie vysoko aj nad takým animačným kolosom, akým sa kedysi dávno stali. Žiaľ, už len v hrobe. 95%

Príbeh Romea a Júlie zasadený na český vidiek do pozadia chmeľovej brigády je zaujímavo zrežírovaný a so zapamätaniahodnými piesňami (a Vladimírom Pucholtom opäť par excellence zahraný). Jednoducho dôkaz, že v 60. rokoch českého filmu nebol priestor iba pre umelecké skvosty, ale aj pre filmy väčšinových žánrov, akým muzikál rozhodne je. A tých pár budovateľských záchvevov, ktoré už mali byť v týchto rokoch dávno za nami sa dá predsa ľahko pretrpieť. 75%

V Magnólii Paula Thomasa Andersona badať istý predobraz filmov Alejandra Gonzáleza Iñárritua, pretože podobne ako trebárs v Babel ide o zobrazenie viacerých ľudských osudov na konci katarzne pospájaných do jedného celku. Ale zatiaľ čo v Iñárrituovej skladačke bola hýbateľom deja a vo všetkých troch poviedkach vyskytujúca sa puška, ktorá ovplyvňovala život ľuďom na všetkých kontinentoch, v Magnólii sa na mozaiku osudov nazerá z trošku iného uhla pohľadu. Anderson kladie väčší dôraz na jednu zásadnú vec sprevádzajúcu nás životom bez toho, že by sme si to nejako výrazne všimli - náhodu. Zhodu okolností nám režisér predkladá a dáva na zreteľ po celú dobu trvania filmu a ľahkosť s akou prepája jednotlivé mikropoviedky učaruje každému milovníkovi puzzle. Podstatou každej poviedky a osudov filmových postáv v nich vystupujúcich je životná mizéria, pocit nešťastia, neuspokojenia z vlastných premárnených životov, umieranie, sklamania. Biblický rozmer filmu je badateľný a po záverečnom Bohom zoslanom "daždi žiab" dochádza u každej z postáv ku katarzii, uvedomeniu si, že jedine ak budú dobrými ľuďmi sa im hrozné udalosti, ktoré prežili už nemôžu nikdy stať, jedine vtedy budú šťastní. Emočne silné autorské dielko P. T. Andersona doprevádza do štruktúry filmu nenásilne vkomponovaná hudba (poväčšine kľudné, príjemne počúvateľné skladby od interpretky Aimee Mann) a predovšetkým výkony prvoligových hereckých es, ktoré predviedli to najlepšie čo v nich väzí (v mojich očiach obzvlášť Philip Seymour Hoffman, Julianne Moore, John C. Reilly a William H. Macy). Filmársky vyspelá a nesmierne vyzretá skladačka, ktorú treba vidieť s doširoka otvorenými (nielen) očami, ale ktorú by bolo podľa mňa najvhodnejšie prežiť. Masterpiece! 90%