HareS

Zachytiť atmosféru Nórska 80. rokov a vstup mladých do dospelosti sa tvorcom podarilo, pričom gay téma nepôsobí vôbec rušivo. Ovšem, otázne je či by bol film pozerateľný trebárs v produkcii Nemecka alebo Hollywoodu. Ale Škandinávia je skrátka Škandinávia, tá sklamať nemôže. 75%

Stret politického novinára a silikónovej herečky je zároveň stretom dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sebou opovrhujú no napriek tomu k sebe čosi cítia. Digitálna kamera v takýchto a podobných nezávislých dielkach vynikne lepšie a účelnejšie než experimentovanie s ňou v nejakých mainstreamovejších filmoch. Theo van Gogh mal/má na konte skvelý počin, ktorému k stiesnenej atmosfére dopomohli výborní herci a už spomínaný digitál (ktorý by sa hodil aj do Buscemiho remaku). 80%

Evidentný dôkaz, aký napínavý a nervóznou atmosférou disponujúci, až minimalistický film sa dá stvoriť s nízkym rozpočtom a talentom vtedy ešte v domovine režírujúceho Phillipa Noycea, ktorý sa neskôr vydal do služieb Hollywoodu, aby sa znepokojujúcej atmosfére Úplného bezvetria už nepriblížil. Film dodržiava čarovnú formulku jednoty miesta, pomaly sa stupňujúce napätie je čoraz intenzívnejšie a skľučujúce pocity vrejúce v divákovi sú tak ešte omnoho tiesnivejšie. Skvelo napomáha aj skutočnosť, že film je prakticky priestorom len pre troch hercov. Zaujímavosťou a takým malým paradoxom je, že svoju hereckú kariéru tu rozbiehala Nicole Kidman, zatiaľ čo Austrálska nová vlna, predstavovaná práve aj Úplným bezvetrím, ako jednou z jej posledných lastovičiek z konca 80. rokov, dohasínala (aby bola na počiatku 90. rokov nahradená tzv. Post New Wave). 75%