maxxxim

3960 minút trvajúca recyklácia bojového umenia. Dedko v rokoch sa snaží čo to načrtnúť zo svojho "skillu" nenápadnými pohybmi, v niektorých momentoch až malátnymi. Týmto spôsobom cestuje po svete a zmieruje národy. Životná filozofia hlavného bitkára vôbec nie je zlá o tom žiadna, ale skĺbiť ju s kriminálnou zápletkou nie je až také jednoduché a nie vždy sa mu to podarí, resp. nikdy sa mu to ešte nepodarilo. Jeho brčkavý syn ho sprevádza na ceste životom a to nielen pracovným. Jeho doposiaľ nepreštudovaný štýl bojového umenia, ktoré praktizuje by sme s pokojom Angličana mohli označiť za inominátne. Pretože dedko v rokoch dáva ťahy typu 128 násobne spomalený kotúľ vzad, rozštep cirka 20 cm zaberá 15 minút jeho starobného dôchodku, či buchnát zvaný medvedia tlapa. Ide o fantastický úder prevádzaný nasledovne. Chlapík je opretý o stenu za ktorou stojí, no Mikuláš asi nie, ale legenda pokračuje, ktorý sa chystá na onen svet poslať chlapíka nevýdaným spôsobom a to asi takto. Ruku si priloží na stenu, prsty aj palec zmrští do klubíčka a rýchlosťou lemúra ich zase vystrie do prirodzenej polohy. Nadmorská výška a geopatogénne zóny spôsobia pri najhoršom scenári brnenie v lakťovej kosti obete, no tu spôsobil úder smrť chlapíka. Mm zaujímavé spočiatku to vyzeralo akoby legenda išla stierkovať, ale on sa chystal usmrtiť. Pomedzi hlavnú dejovú líniu sa sem tam ukáže niečo z minulosti brčkavého syna, alebo samotnej legendy zo Shaolinu, čo deju dodáva nádych riadnej nudy.

Určite by som tento film nezaradil do žánru horor, možno amatérsky spracovaný dokument, ale určite nie horor. V priebehu deja sa nevyskytne ani jedna "strašidelná" scéna, či záber. Teraz sa pokúsim racionálne odôvodniť moje vcelku vysoké hodnotenie. Keď som narazil na tento film v československej databáze a videl som percentil tunajšími užívateľmi jemu prisúdený, hovorím si ďalšia "sračka" z hlbín duše psychicky nevyrovnaného človeka, ak nie človeka trpiaceho nejakou perverznou úchylkou. Následne som si prečítal pár komentov od ľudí, ktorý sa neváhali podeliť o svoje dojmy, emócie, či zážitky z neho prameniace. Kontroverzia, ktorá z ich textov priam sršala, ma donútila obstarať si toto viacerými užívateľmi zatracované dielo. Už samotný názov mi pripadá nevhodný až trápny. Poďme k samotnému deju. Film začína ako každý iný, avšak tvorcovia sa prvej chyby dopúšťajú hneď v úvode. Onou mýlkou je hudobný doprovod (slovo doprovod som použil zámerne, hoci dnes sa používa jeho modernejší ekvivalent v podobe soundtracku, o ktorom nemôže byť počas celého snímku ani reč) v podobe talianskej filharmónie na Stradivariho dňoch v Padove. Dalo by sa povedať, že hudba je vystrihnutá priam z nejakej svadobnej veselice, ak nie zo súťaže začiatočníkoch drum'n'bass. Čo sa týka primárnych hrdinov filmu, teda štvorice mladých "reportétov" pravdepodobne sa minuli povolaniu, keďže majú sklony k sadizmu, vedel by som si ich lepšie predstaviť ako členov Einsatzgruppe D, alebo SS Totenkopf. Keďže neváhajú publiku pripomenúť udalosti z Bielej Cerkvy, Mizoča, či Mogileva. Celkom zbytočné zábery sú nasledujúce: Korytnačka, Pavúk, Had, Opica. Neviem, čo presne malo byť ich poslaním, veď predsa takmer každý má skúsenosť s nejakým tým usmrteným zvieraťom. Možno, že autori chceli len navodiť atmosféru, no mohli sa o to pokúsiť pútavejším spôsobom a nie zakaždým zamerať objektív kamery na symetrické polovice oných živočíchov. Banda reportérov sa správa necivilizovane, čoho dôsledkom je ich užitočné spracovanie miestnym mäsokombinátom. Film by som určite nepovažoval za memento ich osobám, ale za poučný materiál. Do vzájomnej konfrontácia sa dostávajú dva druhy ľudskej primitívnosti. Tá pôvodná pudová víťazí nad primitívnosťou nevynútenou rozmarnou. Niekomu film určite príde brutálny až nekontrolovateľne prehnaný, ale brutalita s akou sú prevádzané scény domorodých ľudožrútoch pramenia z ich prirodzenosti a nemožno v nich hľadať nejaký narušený zámer. Predsa omnoho vyspelejšie cicilizácie ako Mayovia, Aztékovia, či Nemci robili s ľudskými bytosťami veci ďaleko brutálnejšie a zbytočnejšie.Tu ide iba o normálny spôsob života, ktorý ustrnul na určitom stupni, ktorý sa civilizovanému svetu zdá ukrutný. V konečnom dôsledku poslúžili hrdinovia ako poživeň, no mohli pochodiť ináč, keby sa nesprávali ako sa správali. Zoberme v úvahu, že domorodci nešli na Manhattan a neboli to oni, kto by páchal genocídu bez akéhokoľvek dôvodu. Samozrejme film nie je určený slabším povahám, ale ak zvládnete Saw 1,2,3,...87, tak sa nemáte čoho báť. Predsa televízne stanice ako JoJ, Nova a podobne nás na to pripravujú každý deň, čoho dôsledkom je naše otupené vnímanie a citlivosť. Takže no problem.

Aj keď som veľkým zástancom českej filmovej školy a jej produktov, tento lapsus sa nedá prehliadnuť a nasmerovať nikde inde ako na skládku, bez akejkoľvek možnosti recyklácie. Dievčatá vo veku, keď im bábika v skutočnom živote robí gardedámu, sa dostávajú do najzložitejších životných situácií, ktoré riešia s obrovskou bravúrou. Akoby ani nemali prah vnímania ich veku prisluchajúci. Dokonca by sa dalo povedať, že sú pre svoje okolie nepostrádateľné, či už ide o výpomoc verejnej bezpečnosti pri lapaní zlodúchov, alebo cenné rady a skutky prepotrebné pre riadny a bezchybný chod administratívneho aparátu v ich mestečku. Nedávno sa mi dostalo za priehrštie niekoľkých podivuhodných scén z tejto "pohádky socialistického sveta" kormúteného pod jarmom nerozvinutej ekonomiky a centrálne riadeného hospodárstva. Záujem o ďalšiu časť mal klesajúcu tendenciu asi takúto.Prvý diel 100%, teda 5 minút z neho, lebo po tomto úseku nemilosrdného času som zistil, že môj záujem klesol na absolútnu nulu, čo je rekord. O nasledujúce časti som neprejavil záujem z prozaického dôvodu.Psychický vývin dieťaťa je zložitá vec, ktorou sa nebudem zaoberat, však to poznáte nedostatočná kompetencia, nedostatok informáciíí z tejto oblasti atď. Ale s určitosťou viem povedať, že nie je možné, aby dievčatá v ich veku vedeli riešiť rébusy života s citom a umom Empedokla. Jedna z 9 častí mi ponúkla hodnoverný obraz o dobe a živote pred pádom onoho nešťastného meteoritu, ktorý spôsobil zánik nielen sveta dinosaurov ale aj sveta spiatočníckeho režimu, ktorý tu v čase natáčania seriálu existoval. Prestrih hlavná hrdinka a jej najlepšia kamarátka sedia v ukradnutom mercedese čiernej farby a vedú rozpravu so zlodejom. Stopovali a zlodej nemal problém zastaviť pri svojej ceste z náručia V. B. Aby zakryl svoj pôvod a zámer nakukal im, že ide do Rakúska cez mestečko, kde obe majú svoj trvalý pobyt. To im vyhovuje a celé natešené začnú konverzovať na tému francúzsko - nemecké povojnové vzťahy a ich dopad na globálnu ekonomiku. Keďže vodič sa nechce prezradiť skúša zahrať fintu, lámavou češtinou im odpovedá na kapciózne otázky. Ale ony sa nenechajú previesť suchými nohami cez vodu, naopak padajú po hlave do sračiek. Keď jedna z nich investigatívna novinárka denníka Izvestija zisťuje, že asi onen vodič nebude po morálnej stránke čistý a môže s určitosťou povedať, nie on nie je nemecky hovoriaci občan. Pretože mu na ruke zmerčila hodinky českej značky a na labách mal papuče značky Chemosvit Svit. Malá začína mať strach, no jej kamarátka s výzorom ľudového komisára pre vnútorné záležitosti ešte väčší. Tak zahajujú pravú nefalšovanú akciu. Najprv bezducho pobehujú po interiéri auta sem a tam, neskôr sa začínajú modliť v domnienke, že stretnú verejnú bezpečnosť, ktorou bola spoločnosť prešpikovaná, ani kapor. No vida, prestrih ich kadiš bol vyslišaný a na pumpách vidia, ako dvaja príslušníci tankujú super. Začína najnákladnejšia filmová scéna filmovej histórie, keďže pri naháňačke sa dostávajú, či už policajti alebo oni do kontaktu so všetkými zložkami občianskej spoločnosti. Od všadeprítomných poľnohospodároch, cez správu lesov, až po motorizovaných chodcov. Policajti umelo vytvárajú prihlúpemu zlodejovi aút jeho prirodzený biotop tým, že mu umožňujú ďalší a ďalší únik, svojími nelogickými činmi. Asi bolo treba demonštrovať pred západným svetom, že československá ozbrojená zložka disponuje aj dvojkolesovými dopravnými prostriedkami, hoci možno polemizovať, či skôr nešlo o kozmické žltobiele absurdum s kolmým štartom a spaľovaním tanku. Na radosť všetkých od straníckeho vedenia po špičky policajného zboru sa naháňačka skončila ešte v prvom dieli. Dievčatá sa dostávajú z rúk neškodného psychopata a stávajú sa z nich hrdinky Sovietskeho zväzu tretieho stupňa. Koniec epizódy je poznačený sileným až šialeným smiechom osádky policajného vozu pri výsluchu malej hrdinky. Niektorí z príslušníkov vyzerali, akoby práve ušli zo samotky, alebo akoby nedostali po buchte aspoň dva týždne. Takže tak.

Zvládnuť formát sitcom je podľa mňa jedno z najťažších filmárskych umení, ak nie vôbec to najťažšie. Stačí jeden, či dva pokazené vtipy, či už v dôsledku náhody, alebo zvetraného orechového jadra niektorého zo scénaristov a malér je na svete. Vo filme to môžu stále zachrániť kulisy, hudba, či iný herec. No, keď sa to stane v sitcome divák si začína sústredenejšie uvedomovať každý jeden nasledujúci krok postavy a pomaličky stráca dôveru v jej činy a myslenie. Obzvlášť u slovenských "sitcomoch" je to obrovská bolesť, periodicita s akou sa striedajú "klišé vtipy" v jednotlivých epizódach predčí čokoľvek. Aj keď som videl možno jednu necelú epizódku, stačí mi to na utvorenie si obrazu. Konkrétne v tomto smutnom prípade ide o fake komédiu spôsobujúcu obsedantnú potrebu stále prepínať. Fŕky prameniace zo situácií sú slabé náplasti na nasledujúce bolesti hlavy spôsobované nudnou zápletkou, či ešte nudnejším prevedením. Andy a Peťo mali radšej ostať pri Uragáne, Hurikáne, či Kukovi či čo to vlastne mali na stv 1 a nepúšťať sa do pre nich Syzifovskej práce. Preafektované výstupy Rákovej, Tlučkovej, či Sládečkovej do tele produkcie určite nepatria, to dokáže každý trouba podskakovať a dristať o ničom. Vtipy založené na komolení spisovnej slovenčiny foneticky podobnými, no významovo odlišnými slovami sú slaboduché až plytké. Takímto spôsobom je konfrontovaná diváková intelektuálna rovina a dostáva ho do stavu údivu, či nepochopenia. 31 minút zabiť takouto pochybnou zábavou nebude asi to najšťastnejšie riešenie ako si skrátiť čas, a preto odporúčam siahnúť po Doktorke Quinnovej alebo Domčeku v prérii zážitok bude určite kvalitnejší.

Možno by niekomu pripadalo celkom zbytočné robiť taký rozruch kvôli jednému brutálne popravenému psovi menom Red. Lenže posolstvo filmu nie je vôbec povrchné a tkvie v ňom veľký kus pravdy a reality dnešného sveta. Ide priam o dokonalé prevedenie scenáru na filmový pľac, len niekedy to zaškrípe. Hodnotný film, ktorý si zaslúži vašu pozornosť.

Jesenná vlhkosť ovzdušia, opar alebo nedostatočný kapitál? Ktorá z týchto vecí má na svedomí obrazovú kvalitu série? Na čiernobielom televízore sa to ešte dalo, pretože tam boli aspoň vidno kontúry postáv, no vyspelosťou doby sa Linda, jej moped a kolegovia zmenili na farebné fľaky resp. machule ak chcete, mihajúce sa po obrazovke. S odstupom času možno povedať, že ide o maďarského predchodcu filmov s Jackiem Chanom, ale v ženskom garde. Čiže naivné a častokrát nereálne záležitosti sa striedajú pravidelne počas celej stopáže. Povestné zvukové efekty, ktorými sa Linda prezentuje pri aktoch svojho bojového umenia sa vám vryjú do pamäte, pripomínajú vrešťana červeného pri lúpaní banánu. Manifest socialistického realizmu po maďarsky s prvkami science-fiction.

Ako by povedal Steve Buscemi vo Fargu, prdím na to. Tv JoJ je proste super televízia podieľajúca sa na projektoch, ktoré majú bez pochýb budúcnosť. Budúcnosť tak svetlú a úžitočnú ako azbest. Kutyil je vrchol pseudotvorby onej chránenej dielne. Komediálny svet sa musí za hlavu chytať pri pohľade aspoň na jednu z 18 000 epizód o ničom. Založených na riadne nudných slovných hračkách, pri ktorých musíte tuho rozmýšľať či ide o vtip, alebo preklep autora. Hlavne fakt, že Ráková hrá po seráli Susedia vo všetkom čo sa točí od Stredy nad Bodrogom až po Diósgyör. A je jedno, či to má hlavu a pätu, hlavne že to dá éčka. O umeleckej stránke tu hovoriť nemožno, skrátka sú to umelci so všetkým čo k tomu patrí. Teda bez toho, samozrejme. Čudujem sa len jednému. Čo tu robí Potměšil a nehovorte mi, že tu hosťuje, lebo to by ma fakt dojalo. To čo ponúka zo svojho umenia nestojí ani za jeden sústredenejší pohľad dlhší ako dve sekundy. Len tak ďalej.

OK. Poďme na to, pomaličky. Tématika dosť pálčivá a skrývajúca neskutočný potenciál, ktorý sa tvorcom určite nepodarilo naplniť ani dvanástinou tucta. "Deus ex machina" v podobe výstupov malého synka zvaného tiež svrček sú absurdné až trápne. Dúfam, že nemá slovnú zásobu na úrovni čakateľa Nobelovej ceny, pretože 99,8 % svetovej populácie ju nemá. Nie je tajomstvom, že v škole dostávali úlohy, za ktoré by sa nehanbili ani na Oxforde. Jeho letité skúsenosti a prehľad pomáhajú otcovi v najťažích životných situáciach zvládnuť všetko ľavou zadnou. Hoci mu klepsydra práve odsypala šiesty rok Páne. Riadny exces, ktorému sa mohli filmári bez problémov vyhnúť a neurobiť tak z filmu úbohú americkú zlátaninu pre 99,8 % svetovej populácie (česť výnimkám). Film vyzerá spočiatku dôveryhodne a reálne, ale keď sa začnú diať veci ako psychoanalýza duševného stavu matky malým Freudom pri krupicovej kaši po ránu, tak sa názor razom zmení a človek si začína pomaly uvedomovať, že asi niekto zo štábu bol krôčik od výučného listu, ktroý mu ušiel len o chlp (dva ročníky). Matka mohla byť na neho pyšná, predsa používa termíny kvantového fyzika na dôchodku. To nie je všetko samozrejme, dá odporúčanie aj otcovi ako by mal asi viesť súkromný a hlavne pracovný život. Akoby toho nebolo na neho dosť v škole, kde im pani lektorka dala za úlohu vypracovať revitalizačný plán pre obnovu hospodárstva v USA na rozmedzie rokov 2010 až 2015 exceluje na jednotku. Čo sa nakoniec potvrdí v jednej zo záverečných scén, keď z rúk pani učiteľky preberá Pulitzerovu cenu a na konto mú paralelne nabieha doživotná renta za členstvo v klube existencionalistov. Toto je môj dojem umocnený faktom, že posledných 15 minút som odpočítaval a čakal na koniec ako na zmilovanie.

Nechýba náhodou medzi tou 5 a sedmičkou čiarka?

Totálny. Emocionálne preexponovaní a nevyzretí adolescenti riešia problémy 3. sveta, kriminalitu lepšie ako NYPD, či vyrubovanie dažďových pralesov spôsobom sebe vlastným, ktorý mi zďaleka nepripadá zábavný a pútavý.