maxxxim

80 roky v najsevernejšej časti New Yorku boli bez pochýb búrlivé, olej do ohňa prilievala aj samotná polícia skorumpovaná až za ušami, keďže sa neštítila zo situácie profitovať. Jeden policajt však praktiky kolegov moc neuznáva a správa sa presne opačne ako zvyšok NYPD. Jeho pracovné metódy sú niekedy až komické, ale v konečnom dôsledku vždy veľmi účinné a presvedčivé. Atmosféra dýchajúca z každého zákutia mesta, aj keď v niektorých záberoch budete mať pocit, že sa nachádzate v mestečku Emelle v štáte Alabama. Dva zábery sú síce obstarávané cez automat na šišky, ale to sa dá prepáčiť vzhľadom na vek snímky. Celkový dojem je určite hodný 5 hviezd.

Konečne niečo z TV produkcie čo nesie prvky reality a je zábavné aj bez podpory obscénnosti, krvilačnosti, či stupidity. Invencie uchádzačov o investičnú podporu kontra neoblomní investori, to je to, o čo tu beží. Výsledok je buď neľútostné vysmiatie , alebo trenice medzi investormi, ktorí prejavia záujem. Za originálny nápad, pohodovo strávených 42 minút, niekedy aj vtipné vyústenia udeľujem plný počet. Komerčné televízie by si mali zobrať príklad, ako sa robí zábavný a pritom reálny formát.

Aj keď francúzsku produkciu moc nemusím, toto je podarená séria kriminálnych prípadov. Hlavná postava, podľa ktorej je seriál pomenovaný disponuje zaujímavým zmyslom pre humor, ktorý nie je až tak obvyklý v podobných projektoch. Za presvedčivosť a reálnosť si určite zaslúži mojich 80 z celkového percentilu.

Brutálne vulgárne, niekedy nevhodné až trápne, ale kompenzácia v podobe humoru par excellence je postačujúca na prekonanie úvodných rozpakov dostavujúcich sa po vstupných scénach o ničom. Zaujímavý, krvavý nápad pretavený do mozaiky bizarných dialógov dokreslených nečakanými počinmi hrdinov. Na to, že ide o jeden z prvých prejavov Quentina Tarantina pomerne slušne obsadený film. Výkony Michaela Madsena, Chrisa Penna, Steva Buscemiho sú jeho ozdobou. Po úvodnej scéne to však tak nevyzeralo, banda křupanů sedí v reštaurácii a tliachá o ničom, vlaste o niečom hej, ako sa podľa najnovších pravidiel amerického pravopisu skloňuje fuck. Od fuck na tretiu cez permutáciu v podobe mammoth fuck, až po fuck, fuck, fuck, kung fuck fuuck, čarifuck fuck, fuck. Ale ako hovorím ano 5 hviezd určite obháji svojími vtípkami.

Dávam hodnotenie 2 hviezdy, aj keď mám určité výhrady. Nie je mi celkom známy zámer filmu. Pobaviť? Čím? Zaujať? Čím? Poučiť? Čím? Jediné čo malo niečo do seba počas celého filmu, boli chaotické dialógy prepletené hláškami toho najhrubšieho zrna. Ináč ide o fádny dej, hoci v úvode to vyzeralo nádejne, predstavovanie mafiánov ako na miss universe, ale to bolo asi všetko čo bolo hodné povšimnutia, okrem tých pár hlášok. Parta intelektuálne zakrpatených "fjake" ( rozumej fake-zdomácnený poľský ekvivalent ) mafiánov sa snaží rozbehnúť biznis exekúciou 4 až 5 dolárových pohľadávok, čoho dôsledkom je, celým príbehom sa vynúca neistota dožitia sa nasledujúceho dňa, pretože výpalné nepredstavuje ani životné minimum. Na pozadí sa odohráva faux pas Roberta De Nira ako skrachovaného sociopata, ktorý nevychádza azda s nikým ani sám so sebou, čo sa prejavuje škubanicou v každej scéne, v ktorej sa objaví. Punc imbecility dávajú nelogické zábery ako šéf bandy práve s De Nirom idú nočnými ulicami, kopú do košov a narážajú o seba krytmi od popolníc. To by som čakal tak u Toma a Jerryho a nie u filmu od Martina Scorseseho. Najslabší film z tohto prostredia jednoznačne.

Mh mh mh tak 37% mh. Horor mh mh mh. Nebodaj to má aj stopáž, "má dokonca 91 minút" odpoviem si sám mh mh mh. Keby som nevidel tento exkrement, s určitosťou by som bol presvedčený, že v oficiálnom obsahu je reč o Tyrannosaurovi Rexovi v dobe ruje, keď ide neustále na zadné. Dobre, reč je teda o medveďovi, ktorý má za sebou 5 ročný výcvik s jednotkami GSG-9, poučenie o stopovaní od Siuxov, maturitu a základy baletu so súborom Balets Ruses, ktorý ho naučili obchádzať všadeprítomné pasce na vlky a našľapovať s takou ľahkosťou, že jeho 700 kilové telo sa myhalo okolo zrubu bez jediného záchvevu, sťa Peter Pan. Taktiež musel mať výborného hlasového pedagóga, ktorý mu ukázal fígle ako revať na plné hrdlo a nebyť počutý na dva metre, alebo ako v správnej chvíli zadržať dych kdesi v kroví, aby nedošlo k zmareniu prefíkaných plánov. O inteligencii sa netreba ani azda vyjadrovať, bol to ten najinteligentnejší tvor, ktorý nebol človekom a predsa mal jeho črty. Čo ma zaujalo asi najviac bola jeho hygiena, po každom akte toho najbrutálnejšieho útoku, išiel do ďalšej akcie úplne čistý, učesaný, vyšľachtený a neviem čo ešte, nebolo by to až také čudné keby medzi nimi nebol časový úsek o hodnote 1,5 minúty. Ako sa ukázalo na konci bol vraj vycvičený na zabíjanie ľudí, dobre ale čo ten vlk a sova. Vlk útočiaci na papuče a nie krčnú tepnu ako je tomu v skutočnosti a sova, ktorá si cez deň mastí bruško na ľudskom mäse mh mh mh. Čo sa týka ľudskej posádky lode letiacej do kozmu, tu je to ešte horšie. Či už je reč o rangeroch alebo tých modeloch, popisok by bol asi rovnakí. Imbecilita v najrozvinutejšom štádiu besniaca v útrobach každého z nich. Subjektom sui generis je takzvaný masový vrah, ktorého konanie a pohyb po plátne nemá žiadne opodstatnenie a logiku. Najprv zabije zriadenca, potom rangera-policajta a nakoniec chce aj samotného chlpáča, ale pästný súboj s ním dopadne veľkým neúspechom a síce po pár podpásovkách dostal imbecilný vrah KO v podobe veľkého hryza do nosa, čím dostal alergickú rintitídu a následne zomiera. Predtým však predviedol onen op obdivuhodnú zručnosť a orientáciu v neznámom teréne, keď zásobil zrub potravinami pre skupinku adolescentných, odpykávajúcich si trest verejnoprospešnej práce, hore spomenutých imbecilov a ich patróna frigidného rangera Boba. To zďaleka nie je všetko a z obrazovky sa na mňa valilo jedno čudné za druhým. Vrava, ktorá sa sem tam objavila bola duchaplná ako dialóg hluchého so slepým (bez urážky). Nepochopiteľné konanie postáv sa zahráva s vašou mysľou ako s horúcim zemiakom a výnimkou nie je destinácia nereálnosť až stupidnosť. Hlavnou protagonistkou tohto nového smeru americkej kinematografie a možno aj jej zakladateľkou je "Bibi", ktorá hrá hlúpu počas celej stopáže, hoci si nemyslím, že by bol markantný rozdiel medzi filmom a realitou a na konci sa chváli do telefónu, ako so všetkými vybabrala. Ale za akým účelom chcela s každým vybabrať, to ostane záhadou prinajmenšom do druhého dielu, ktorého sa dúfam nedožijem a ak by sa mi to podarilo sepuka ma neminie, sľubujem. Prvý stret s človekom by sme mali za sebou, následný súboj bol venovaný jednej z dvojíc, ktoré sa nenápadne vytvorili medzi protagonistami a smečkou vlkov o počte kusov brutto jeden nervózny lambda samec. Najprv to ukázal dievčine, keď jej zaútočil na najcitlivejšiu časť epidermy niekde medzi lítkovým svalom a achilovou šľachou, čoho dôsledkom bola cerebrálna smrť v oblasti panvy a vyššie. Jej súputník sa omylom chytil do pasce na spomenuté vlky, ako tak vysí dolu hlavou prichádza po chutnom obede rad na neho, keďže však do záberu prichádza medveď, vlk sťahuje chvost medzi nohy a uteká preč. Následná scéna nie je ukázaná, ale zo scény ktorá nasledovala sa dalo vydedukovať, že chlapec nemal príliš veľa šancí rozbiehať nejaký biznis, pretože na strome po ňom ostalo len čo to na živanskú pre Karibov. Ďalšie hody pre lačného medveďa sa chystali na večer. Zulu time niečo po 20.00 lokalita niekde pri ohni za zrubom , situácia oni sedia pri ohni. Medo prichádza do onej rekreačnej lokality s pohnútkou vykynožiť zostávajúcich šesť či sedem členov tlupy. Najprv si to odnesie jeden model , ktorý sa utešuje na vlečke auta čuchaním nafty z kanistra, medveď sa odrazu zjavuje pred ním a utína mu knot sviečky za ohlušujúceho revu, ktorý mal rádius 0,5 metra, lebo parta sediaca opodiaľ (asi 2 metre od miesta útoku) pri ohni nič nezačula, aj keď v najväčšej tichosti hrajú šach. Potom chlapec prezlečený za medveďa hnedého, čo sa mu stalo aj osudným, keďže si ho v dôsledku hodnoverného výzoru ( teraz sa nezľaknite vyjadrím to pomerom hlava telo 7:1 v tvare kvádra) splietol s konkurenciou. A tak mu to nedaroval a jednou ranou mu urval pol hlavy a odhodil ju na hnoj, fakt ľahko uveriteľný za podmienky, že ju mal z tvarohu alebo žužu. Následné scény už boli rutina jedna bomba za druhou. Portoričanka bola vydelená dvomi, jej črevá dosiahli po vyliatí hrúbku ropovodu Odesa – Brody, kým jeden z modelov prišiel v súboji o život pri preťahovaní o jeho telo medzi zatiaľ živými dievčinami a medom o obe želatínové ruky. Po vyvraždení takmer celého osadenstva, takmer celého preto, lebo ranger Bob a "Bibi" prežili, "Bibi" pre svoju stupiditu dostala ešte jednu scénu naviac od ostatných a ranger pretože sa zdržiaval v čase žatvy mimo kempu na ztezke hľadajúc onen pár, ktorý pustil ako prvý. To čo nasledovalo po týchto hrádkach nemá obdoby. "Bibi" volá kamarátke, že všetci sa momentálne plavia v člne po Styxe a že ona si svojím hereckým výkonom omotala všetkých. A nezabudla opomenúť ani Boba v spojitosti s jeho nasledujúcim koncom a síce, že mala zámer ho zavraždiť, čo sa jej aj na koniec nepodarilo, pretože medveď si medzitým schrupol a vrátil sa k zrubu dokonať dielo. "Bibi" vybieha zo zrubu naráža na medveďa a ten vzápätí rozluskáva záhadu deja, že "Bibi" bola silikónová. Je to demonštrované tým najjednoduchším spôsobom, keď medveď švihne labou po hrudníku "Bibin" implantát sa vymrští a odráža od stromu a padá na zem, na čo "Bibi" zomiera. Ozaj poslednou scénou je práve táto, po nej nasleduje už len záber rangera Boba a medveďa ako sa spolu pasú na lúke, pričom Bob prehlási, že on tu bude aj za rok. Z čoho vyplýva, že medveď nebol náhodným zabijákom, ale vycvičenou a pre radosť a spokojnosť rangera Boba vraždiacou mašinou. (Hej ale tak postihnutou, že až.) Tuto skomoleninu nemožno využiť ináč ako len na propagáciu zimnej alebo letnej univerziády, opierajúc sa princípy rovnosti príležitosti vychádzajúc z faktu, že do deja boli zaradení príslušníci všetkých rás a etník, ktoré križujú našu planétu od Mali po Bamako. Jednoducho najprimitívnejší film, ktorý som kedy videl, inak pozeral som ho účelovo.

Svet očami malej dievčiny, alebo tiež ako si urobiť aprobáciu v anatómii človeka bez jediného zápočtu, či prednášky. Nápad vcelku zaujímavý a inovatívny , ale určite nie dotiahnutý do detailov, ktoré si zaslúži. Veľkým faux pas je bez pochýb postava despotického otca malej "princezny", ktorého činy a správanie sa nelíši od činov a správania Ariberta Heima v dobe najväčšej slávy. Ako urobiť septoplastiku fľašou od vína/piva to sa dozviete v jednej z prvých scén oného cholerika, pacient síce neprežije ale operácia sa podarila, pretože jeho nos dosiahol veľkosť parcely na novostavbu kdesi v Pobaltí. Nasleduje zopár prešľapov v podobe zmeteného pobehovania španielskych komunistov v tlupe okolo sídla, úlohy Fauna, či podivuhodný odboj páru konfidentov. Potom prichádza na radu doktor a záber ako zbavuje jedného partizána jeho končatiny malou zlodejkou priamo do zhnitej tkaniny. Riadne zbytočný záber, ktorý som doteraz nepochopil. Ďalším záberom rovnakého druhu je prerezanie líca mačetou s chirurgickou presnosťou, či popravy partizánov vojakmi štýlom random do ksichtu alebo hlavy. Na pozadí týchto čistiek sa odohráva dej trochu "kľudnejší", ale svojím spôsobom tiež brutálny. Keď malá plní jednu úlohu za druhou aj keď nie úspešne, keďže víly, ktoré jej boli pridelené ako eskorta, ktorá ju má sprevádzať podivnou krajinou, prídu nešťastnou náhodou o hlavu. A to tak, že doslova. Boli im urvaté hlavy tým najbrutálnejším spôsobom, keďže nebola núdza o natiahnutú krčnú tepnu, či lietajúce ohryzky. Ďalšie lahôdky nebudem rozoberať, pretože vás nechcem odradiť od diela, s určitosťou to zvládne samo. Na koniec môžem len skonštatovať, že ide o manifest masochizmu, ak nie sadizmu.

Toto dielko vie zaujať aj uraziť. Dialóg majúci kontúry virvaru sprevádzajúceho bitku o krupicovú kašu niekde v zariadení pre slabomyseľných alebo zvukové efekty pripomínajúce čatu tapetárov ohadzujúcich stenu lepom. Na priblíženie toho o čom tu je reč, dedko pravdepodobne dávny majster kung-fu leží na lane (medzi dvoma stromami, alebo to boli nejaké kôly už neviem) sledujúc svet okolo seba, sa nechá nasupiť partou komárov poletujúcich po miestnosti sem a tam. V hlave mu odrazu blyskne geniálna myšlienka: "či by som ja vlastne nebol aj schopný ich pochytať jednou rukou na jeden raz". Bohužiaľ bol schopný a to čo nasledovalo je azda najväčší chmat v dejinách bojových umení od Uralu po Marakeš za posledných 15 tisíc rokov. Jediným rýchlym možno by sa dalo povedať až ľstivým pohybom ruky, chytil do dlane kolóniu komára piskľavého, čím zbavil Podunajskú nížinu problémov tak na 9 rokov, pretože jeho biotop sa nebude mať šancu za čas kratší spamätať. Potom hodil úsmev potvrdzujúci jeho skill a komáre nemilosrdne rozpučil na hašé. Film pozerateľný a zároveň relax poskytujúci do takej miery, že jedna časť mozgovej pologule sa môže bez problémov venovať niečomu inému, zatiaľčo druhá vstrebáva kopy od výmyslu sveta špička čelo prípadne brada a naopak. Ale aby som nebol len kritický, dávam nula hviezd čiže odpad za nepochopenie zámeru filmárskeho kolektívu.

Čo ti pere. Nic než nuda.

Päťročnice splnené na 205%, zelení súdruhovia a súdružky, všadeprítomná propaganda a fanatizmus tvoria pozadie tohto vtipného seriálu. Obsah je reálny tak na polovicu z celej možnej, ale čo sa týka hereckých výkonov a situácií sú takmer všetky zábavné a nenútené. To mi postačuje na najvyššie hodnotenie, vždy sa dá na tomto dielku dobre pobaviť. Keď dostanete k tomu patričný výklad od osôb, ktoré mali s onou "pakárňou" zvanou tiež niekedy aj základná vojenská služba dočinenie, je zaujímavé porovnávať skreslenosť protežovanú filmármi a realitu od detí onej doby. Ide o jeden zo seriálov, ktoré poskytnú oddych, zábavu, zamyslenie a v neposlednom rade dobovú atmosféru a to všetko v jednom kuse.