Topco

Noir to rozhodne je (viď pekné nasvietenie a neraz zaujímavý uhol kamery), akurát druhýkrát to už vidieť nepotrebujete. Raft (ako známy slabý odvar z Bogarta) nevadí a Nina je krajšia než bežne. Čerešničkou je však záporák z Gildy s lukom!

Pulpová chuťovka. Tour de force z Frisca na Aljašku. Priamočiara noirová cesta pomsty, kde nie je jedna scéna navyše. Ex-poliš vychádza po 3 rokoch z basy a jeho prvé kroky vedú do záložne, kde si zaobstará zbraň. Pre fanúšikov Ačkovej klasiky The Big Heat (1953) priam povinnosť. Režírujúci herec Mark „I Never Forget“ Stevens prináša celú plejádu mikro-momentov, ktoré si užijú milovníci brakového noiru: blikajúci neón, cigaretový dym víriaci pri lampe, zostrelenie klobúka namiesto hlavy, mávnutie ako signál barmanovi k trojitému burbónu a drsné hlášky: „Je iba jeden dôvod, prečo ešte stojíš na nohách. Jeho chcem viac!“. Naposledy som si práve takto užil Red Light (1949).

Pokiaľ nie ste vyslovene fanúšik Marka Stevensa, nepotrebujete to vidieť. Inak, ak už britský noir, rozhodne odporúčam ochutnať niečo z režijnej tvorby spoluscenáristu Johna Gillinga (3 Steps to the Gallows, Escape by Night, Interpol).

Baví ma prehrabávať sa starými hodinovými Bčkami a Castle je ich príjemnou studnicou. Undertow síce nie je jeho najlepší noir, ale veľmi ma bavil: Brady (btw, brat Lawrencea Tierneyho) je dobrá tvár do noiru (a vyšperkoval to v britskom "3 Steps to the Gallows") a Russell skvelý záporák, škoda že nemal väčší priestor (naplno si ho užijete v "Hell Bound"). Vizuál, lokácie a atmosféra príjemne noirové. Spokojnosť. 3,5*

Agent v utajení a mimoriadne prepustený väzeň z Alcatrazu sú na stope pašerákom drog. Howard Duff sa snaží, ale na prirodzenú „tough“ charizmu Dana Duryeau proste nemá. Z Frisca sa presúvame do Vancouveru a skončíme blízko Mexika. Práve prostredie mestečka Tucson pripomenie príjemnú atmosféru Ride the Pink Horse (1947). Nebolo to zlé, ale Castle má rozhodne aj lepšie Bčka (Hollywood Story, The Fat Man).

Veľmi milé Bčko, ktoré si vás získa už od úvodného voice-overu. Castleovi tieto vecičky šli (When Strangers Marry, Johnny Stool Pigeon, The Fat Man). Bod navyše pridávam za to, že de facto ide o „film (noir) o filme“ z ľúbivého prostredia hollywoodskeho fachu. PS: Odporúčam aj britský noir z prostredia filmu The Intimate Stranger (1956).

Britský noir, ktorý atmosférou londýnskych lokácii pripomenie o rok staršiu klasiku Night and the City (1950). Dvojica sympatických námorníkov kotviacich v prístave sa po nociach bezstarostne zabáva a randí, až kým sa jeden z nich nezapletie do problémov... Na svoju dobu odvážny kasting s obsadením Afroameričana do jednej z hl. rolí. Záverečných 20 minút je naozaj pôsobivých: pofidérne bary (a použitie dutch angles), zákutia mestskej periférie a atmosféra nočnej, dažďom zmočenej ulice.

Chľastajúci a oportunistický novinár (charizmatický Bonar Colleano, známy z Pool of London) pomáha talianskemu bossovi na úteku v Londýne. Skrýva sa s ním v opustenom divadle s vidinou exkluzívneho článku z prvej ruky. Ozvláštnením je postava chlapca (dvojici nosí jedlo a pitie, prípadne odovzdáva ich správy)... U nás neznámy režisér John Gilling B-noiry vedel. Nakrúcal síce „len“ lepšie priemery, ale charaktery, atmosféru ulice a lokácie ovládal. Po „3 Steps to the Gallows“ opäť relatívna spokojnosť. Gilling noirový vizuál vyšperkoval v neskoršom britskom noiri Interpol (Pickup Alley, 1957). 3,5*

Milý príspevok do "cirkusového noiru" a veľmi pozerateľné, hodinové britské Bčko. Ireland, známa tvár z amerických noirov, plánuje novú atrakciu - The Starving Mana, ktorý bude zavretý v sklenej klietke (hrobke) 70 dní bez jedla. Je to však zároveň jediný človek, ktorý pravdepodobne videl vraha mladej ženy.

Britský interiérový noir, ktorého vo vodách priemeru drží jedine charizmatický Dan Duryea. Priemernosť celku korunuje i finále (typické pre rané 40te roky), kde sa stretnú všetky postavy v jednej miestnosti, vysvetlia si navzájom svoje ciele a motívy... a potom príde fyzický výpad jedného z nich.