Topco

Hravý, smutno-pekný lyrický film. Surreálnou mizanscénou a prvkami magického realizmu nemôže nepripomenúť Jakubiska a Felliniho. Panna zázračnica je slovenská umelecká femme fatale... a múza. A Szomolányi čaruje.

Znovunájdený argentínsky masterpiece. Noir ako bič – obsahom i formou! Špičková technická stránka: od kamerových kompozícií a hĺbky ostrosti s viacerými obrazovými plánmi, cez nápadité strihové prechody, až po našľapanú hudbu Astora Piazzollu. Noiristi si prídu na svoje pri viacerých fetišoch, vrátane retrospektív s voice-overom, expresívneho svietenia a výživnej snovej sekvencie! (videné na NFF 2023 s úvodom Eddieho Mullera nahratým exkluzívne pre NFF).

Pre fanúšikov amerického indie, filmového dospievania, mágie a prvých lások povinnosť. Strhlo ma to od otváracieho záberu!

Cinefilský masochizmus a esteticky opojná meditácia nad úpadkom. Život po Satanskom tangu je akosi iný, senzitívnejší. Tých 8 hodín (ne)príjemne doznieva. Tie pocity len tak z hlavy nevymažete. Vracajú sa mimoriadne dlhé, hypnotické zábery a rušivé monotónne zvuky: kostolné zvony, tikot hodín, bubnujúci dážď, tóny harmoniky. Obsahovo je Tango akousi beckettovskou hrou o čakaní (idú a idú, no stále neprichádzajú) s niečím, čo môže ironicky pripomenúť (Hitchcockov) MacGuffin. Ako však vizuálne čítať Tango? Vzorec, ktorý sa tiahne celým dňom sledovania: 5 minút sa v danej mizanscéne na pohľad nič nedeje. Vaša pozornosť je však 6.minútu odmenená istou príbehovou alebo obrazovou pointou a prichádza akási čiastková katarzia. A tak pláva záber za záberom. (piatok 23.6.2023, Art Film Fest Košice)

Tie filmové odkazy ma bavili :)

Tak ako môže tento film pôsobiť banálne, tak je premyslený a komplikovaný. Scenárom, kamerou, strihom a celkovou naračnou skladbou s 3 vrstvami: VHS záznamom, spomienkami, vlastnými predstavami. Žiaden "coming-of-age" film. Dospievanie je tu zastúpené epizódne. Toto je dojemný melancholický poklad o spomínaní, smútení, prehrávaní si minulosti a potrebe si skompletizovať pocity, kde sú všetky tieto obsahové aspekty premietnuté do funkčného filmového jazyka. SPOILER: Oslavovaná "under pressure" sekvencia je zmyslovou metaforou snahy dostať sa po rokoch pod kožu (stratenému) otcovi a vyskladať si o ňom kompletný obraz. KONIEC.

Takého Pinocchia ste ešte nevideli. Del Toro zúročuje to, čo sa mu podarilo vo Faunovom labyrinte (2006) – spojiť rozprávku s vojnovou drámou. Takto sa adaptuje klasika.

Interiérová konverzačná detektívka opradená povesťou chémie medzi ústrednou hereckou dvojkou. Ako znalec predlohy som kritický (nezaujímavo sprostredkovaná kriminálna rovina, akcia skratkovitá, "salónne" pasáže zasa zdĺhavé) a musím uznať, že knihu som si neporovnateľne viac užil. Tu treba podotknúť, že toľko vyzdvihované dialógové výmeny už figurujú u Hammetta (ktorý svoj posledný román poňal humorne a odľahčene).  *3,5

Ambiciózna mnohovrstevnatosť (minulosť, súčasnosť, divadlo) si vyžiadala v tomto diely daň v podobe rozvláčnosti.

Frasier je stále Frasier, prvá epizóda novej série východiskovou zápletkou lícuje historicky prvú epizódu: pracuje s otcovsko-synovským konfliktom; koncept „deň otvorených dverí“ ďalej funkčne pokračuje; Nilesov syn evokuje otca vierohodne - neraz si spomenieme na jeho úzkosť, pedantnosť a za nostalgiu kope font titulkov. Ďalšie vedľajšie postavy sú zatiaľ veľmi fajn: profesor Alan je presný a máme tu aj náruživú postavičku Oliviu (stopa po Roz). Sklamanie sa rozhodne nekoná.