Dexter1

Skvelé pokračovanie found footage antológie, ktorý pozostáva zo 4 poviedok a jednej povinnej vaty, ktorá to celé spája. Večná škoda je, že vrchol filmu prichádza v predposlednej poviedke. Tjahjanto a Evans rozohrali úplne ultimátny kraťas a ukázali ako to má vyzerať. Predchádzajúca poviedka o zombie nákaze od Halea a Sáncheza zo strany zombie bol skvelým a sviežim nápadom. Prvý príbeh vyšumí z hlavy pomerne rýchlo a ten posledný nie je zlý, len po Safe Heaven pôsobí príliš amatérsky. Každopádne V/H/S/2 stojí za pozornosť.

World War Z je klasický letný blockbuster plný akcie, čo nemusí byť nutne na škodu. Tu však kvôli prístupnosti PG-13 dochádza k miernemu sklamaniu. Kvôli tejto prístupnosti je krvi vo filme ako šafranu a k mäsožravým hostinám na aké je divák navyknutý v tomto subžánri neprichádza. Bohužiaľ sú niektoré akčné sekvencie postrihané moderným, videoklipovým, štýlom, čo Forster nie úplne zvláda a miestami je dianie neprehľadné. Taktiež epileptik by mohol horko zaplakať. Našťastie nie všetko je podané touto formou. Infikovaní sa v tomto kúsku nepohybujú pomaly a aj zo starej babičky o barliach sa môže stať schopný šprintér. To je pomerne dobre znázornené, horda sa pohybuje ako obrovská masa, pričom sa jednotlivci jeden cez druhého pretláčajú, čím dokážu zo svojich tiel vytvoriť napríklad ľudskú pyramídu prípadne iné zostavy, ktorým sa na spartakiádach tlieskalo. K tomu sa používalo CGI, ktoré na počudovanie nepôsobilo rušivo. Forster vo filme využil svoje znalosti zo srdcervúcich drám a fungujúco zmiešal dramatickú linku o odlúčenej rodine s akčnými a sem-tam kriminálnymi prvkami. V tom mu výrazne pomáhal Pitt, ktorý sa dokáže na emociálnej palete pohybovať medzi zdevastovaným otcom a akčným hrdinom. Opomenúť nesmieme ani hudbu od Marca Beltramiho, ktorej realizácie sa zhostila hudobná skupina Muse. Taktiež ani film samotný sa nepohybuje na línií jednej zaužívanej šablóny, ale požičiava si prvky z rôznych typov zombie filmov. Úvod poukazuje na chaotické vypuknutie nákazy, jadro je taký drsnejší survival a záver je klaustrofobická skrývačka. Bez výraznejšieho rušenia sú tieto archetypálne situácie pospájané práve pomocou melodramatických vsuviek.

Wirkola pochopil, že novodobé akčné adaptácie rozprávok pre deti musia byť vtipné, s nadhľadom a krvavé...konečne. Samozrejme, že je tento film hlúposť na entú (hlavne mi vadili strihy, ktoré s časovou postupnosťou mali pramálo spoločného), ale za efektnú zábavu, ktorá neurazí a ešte k tomu aj poteší (a samozrejme drsný soundtrack) si zaslúži prižmúriť očko a napariť takmer plný počet hviezdičiek.

Príručka gréckej mytológie pre zdegenerovanú americkú mládež. Neustále klišé, žiadne prekvapenie a hnusné zobrazenie starých báji a povestí, na ktorých som vyrastal. Taktiež sa nedá hovoriť ani o dobrých hereckých výkonoch, či nejakej Columbusovej pridanej hodnoty (iba kopíruje osvedčené koncepty, ktoré už predviedol v Harry Potterovi). Suma sumárum, pri pozeraní tohto kúsku som si pripadal ako idiot (hlavne ma dorazil tábor pre polobohov) a hviezdičku dávam iba za hláškujúceho černocha, ktorý už patrí k týmto americkým výplachom a neustále ma baví.

Že sa Fulci s nikým a ničím nemazná je známa pravda. Gore je prepracované a súznenie s hlavnými postavami je silné. Prekvapujúce je ale to, že sme svedkami konzistentného a fungujúceho príbehu, ktorý má úvod, jadro, záver, čo je u Fulciho miestami zarážajúce. Každopádne, Dom pri cintoríne je fungujúcim hororom s dobrou atmosférou, s premakaným zombiekom v špajzi a skvelým záverom, ktorý odkazuje na svet duchov. A dokopy to naozaj funguje. Jeden z Fulciho vrcholných filmov.

Takže už vieme, že seriál sa okrem pilotu ničoho iného nedočká. Netvrdím, že je to dobré, ale ten smer, ktorým sa to uberalo nebol zrovna najvhodnejší a to aj napriek tomu, že sme boli svedkami niekoľkých podarených vtípkov. Taktiež ani herecké osadenstvo nestojí príliš za reč a lacný vizuál by sa dal oželieť vzhľadom na TV produkciu. 3* zrejme iba za to, že sa nepokračuje...

La Muerte viviente patrí k štvorici filmov z mexickej nízkorozpočtovej produkcie, ku ktorej sa upísal Boris Karloff. Všetky jeho scény boli natočené v Los Angeles v roku 1968 režisérom Jack Hillom a následne v Mexiku ich spájali s ostatnými zábermi a režisérom celého tohto filmu je Juan Ibañez. Všetky štyri filmy vznikli až po Karloffovej smrti. Toľko z histórie. Hadí ľudia sú pomerne nudnou záležitosťou, ktorá sa zaoberá už v tej dobe prekonanými voodoo rituálmi bez výraznejšej invencie a s nedostatkom napätia. Filmu nenapomáha ani kvázi kriminálna dejová linka a ani náznaky erotických či dráždivých scén. Jediné zaujímavé na filme je snáď intro kedy trpaslík odsekne hlavu zrejme skutočnému kohútovi a dlhán, ktorý sa začne bozkávať so zombie ženou a potom už len podprsenka hlavnej kňažky Kaely :D.

Po tom ako si Fulci urobil meno giallo kúskami sa pustil do rodinnej zábavy a teda do Bieleho tesáka. Film je klasickým bojom dobra a ideálov proti zlu a tyranii zosobnenej dvoma mužmi, ktorý na piedestáli hodnôt stoja na opačnom konci. Dôležitejšia a zapamätanelnejšia je istá dávka krvavosti, ktorú sa Fulci nebál dať tomuto kúsku pomerne, vhodnému aj pre detského diváka. Síce sa žiaden eye gore fest nekoná (vtedy ešte ani Fulci netušil, že si na tom získa slávu) no pri súbojoch tesák vs. pes a tesák vs. medveď sa budete napäto dívať.

Night of the Living Dead: Resurrection je azda najhorší zombie film akému sa mal možnosť kedy čeliť. Odvahu a chuť dopozerať to, som našiel snáď len v tom, že som si povedal, že je to amatérsky počin a ku koncu môže prekvapiť. Prekvapenie neponúkla žiadna pasáž filmu a koniec, kedy sa ukážu mladiství anglickí hooligans, skôr len naštve ako poteší. Plumbova očividná snaha vyrovnať sa aspoň z časti Romerovmu kúsku ostáva len snahou, ktorá sa nie vždy musí ceniť.

Celkom príjemné a snáď aj lepšie ako niektoré filmové pokusy z americkej produkcie. Škoda len tej škaredšej animácie.