Hedka

Pred dvadsiatimi rokmi sa mi to zdalo nápadité a zaujímavé. Teraz to už nie je môj žáner, ale zo spomienok **** Možno si to pozriem ešte raz.

Mohli by sme síce polemizovať o naozajstných osobnostiach, ale nápad to nie je zlý.

Videla som iba jeden diel - ten dnešný, ale stačilo! Veľmi sladké, naivné, nereálne a trapné.

Fakt ťažko pozerateľné, trapné a gýčové. Škoda času.

Jeho umenie nie je pre mňa to "pravé orechové" a o osobnostných kvalitách sa nevyjadrujem. A taký bol aj film - nič moc.

Mne to nechutilo. V ústach mi ostala chuť zdegenerovaného umenia.

Veľmi intímny pohľad do života (pocitov, posadnutosti, lásky, bolesti...) dvoch viktoriánskych básníkov,odhaľovaný dvojicou súčasných mladých vedcov. Zanechal vo mne silný dojem súcitu, so striedavými pocitmi pochopenia a nepochopenia ľudskej slabosti a sily. Ale mám v tom jasno: posadnutosť neprináša radosť a šťastie! Práve naopak! Je to bolesť a nešťastie v zlatom pozlátku pseudoradosti. Platí to nielen vo viktoriánskom období.

Na štvrtýkrát sa mi to konečne podarilo dopozerať. Uff, to bolo trápenie....Ako to napísal POMO? "Efektne štylizovaná prázdnota. Emocionálna aj intelektuálna." Presne tak!!

Predpokladám, že pre svoju jednoduchosť a "americkú dokonalosť" tento film súčasného diváka neosloví. Aj po vizuálnej stránke je to fakt slabé a zastaralé (primerane dobe, v ktorej vznikol), ale pre mňa to bola jedinečná lahôdka - tak isto ako jeho predchodca, Farár u svätého Dominika. Nielen preto, že občas rada relaxujem pri starých amerických filmoch, ale hlavne pre obsah samotného príbehu. Film má myšlienku, je výrečný, pravdivý, vtipný, milý a ...... jednoduchý. Američania urobili úžasnú vec, že to natočili počas vojny. V tých ťažkých časoch museli byť práve takéto filmy balzamom na dušu. A konečne som pochopila, prečo vtedajšia generácia tak milovala Ingrid Bergman. Je očarujúca!

Príjemná futbalová komédia s mravným ponaučením - nielen pre futbalových fanúšikov.