Hedka

Keď sa v takej krásnej prírode, akou sú Tatry stretne český introvert, zašprtaný v knihách, vedec, výskumník, ktorý pozná iba prácu a mamkine dobroty( Josef Abrhám) a slovenská usmievavá, komunikatívna, extroverná a krásna učiteľka (v podaní pôvabnej Milky Vášáryovej) nemôže z toho vzniknúť nič iné iba veľmi vydarená česko - slovenská komédia.

Veľmi, veľmi emotívne. A veľmi drastické. Peklo, nenávisť, zabíjanie... úplne ma to položilo. Našťastie pointa je jasná: aj v mori zla a zverstiev vojny žiari "Boh v človeku". Len akoby sa predieral. Nenápadne, ako lúč slnka pomedzi mraky, ale je isto tu! Najviac ma odzbrojila navonok nenápadná scéna pomoci chorvátsko-srbských manželov, ale aj iné, napr. "platba krížikom" v autobuse alebo zahodenie zbrane do mora v závere.... K scenáru mám ale niekoľko výhrad. Najmä akt pomsty v úvode filmu zásadne odmietam. Postrieľanie moslimov (pravdepodobne aj nevinných) nie je riešenie. Ani tých vulgarizmov tam nemuselo byť až toľko - aj tak to bolo naturalistické až-až...

Navonok nenápadný a jednoduchý film, ale silou príbehu strčí taký Avatar hlboko do vrecka!

Zaslúžený Oscar pre Grace Kelly. Zaujímavá rola a vynikajúci herecký výkon. Dokonalé finále: morálne víťazstvo a vernosť manželovi. To sa v súčasnosti v Hollywoode (a nielen tam), žiaľ, už nenosí...

Sledovala som to zo záznamu v tej navhodnejšej chvíli - pri žehlení (aspoň niečo užitočné som urobila a nemusím mať pocit premrhaného času). Veľká paráda! Samé slávne celebrity. Konečne sa aj môj obľúbený Colin Firth dočkal nominácie. Áno, bolo to krásne, žiariace, noblesné, navonok dokonalé, vznešené a hlavne "nesmierne dôležité", ale - je to iba o snoch (aj keď niekedy môžu byť príjemné - pripúšťam). Realita, pravda a život je o niečom inom (ale predsa občas radi snívame). A ešte jedna myšlienka mi pri tom napadla. Ako to múdro hovorili už naši predkovia? "Svetská sláva - poľná tráva!"

Váham, či nemám pridať ešte jednu hviezdičku, ale neurobím to. Niečo mi tam vadilo. Réžia a občas aj scenár. Odhliadnuc od toho, doslova mnou zmietali vlny súcitu kvôli psychickému týraniu ženy ako takej. Bez ohľadu na to, či je to Božena Němcová, alebo niektorá iná. Nemôžem sa na to pozerať....

Dostojevského Krotkaja. Pamätám si, že som ako študentka pri jej čítaní vymýšľala vo svojej fantázii optimistickejšie alternatívy a vyčítala som Dostojevskému ten smutný a tragický záver. V každom prípade som bola prednedávnom potešená objavom tejto francúzskej adaptácie. Očakávala som vysokú úroveň, vzhľadom na kvality pána Bressona, a nesklamala som sa. Jeho originalita a nadčasovosť je evidentná a zaujímavá, ale predsa len - o niečo viac sa mi páčilo Barabášovo spracovanie pod výstižnejším názvom Krotká (tiež z r. 1969). Je to síce klasické slovenské televízne spracovanie svojej doby, ale má to hĺbšie emócie a nezabudnuteľné herecké výkony Magdy Vášáryovej a Ctibora Filčíka. Tí to zahrali tak excelentne, že ich asi málokto prekoná. Iba mi znovu vadil ten tragický koniec (ale to by už nebol Dostojevskij).

Zatiaľ som tomu neprišla celkom na chuť, ale má to občas výborné šplechy...

Spomienky, úžas nad absenciou zdravého rozumu a zároveň nesmierna úľava, že je to za nami!

Majstrovstvo kvalitného spracovania je nepopierateľné, ale prečo ten zbytočný feministický exhibicionizmus?! Intímne veci by mali ostať intímne.