Hedka

Radostný  vianočný čas a požehnaný nový rok 2022 !

„Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“

Joel 2,12-13

Celý rok som tu nedala žiadny príspevok..hm....takže sa opakujem a všetkým priateľom a sympatizantom, ktorí si tento môj denníček  (slovensky s dvoma "n")  otvoria prajem požehnaný a šťastný nový rok 2019!

Všetkým svojim priateľom a sympatizantom prajem požehnaný nový rok 2018 !

Bola sekretárkou a priateľkou Alfreda Nobela i prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za mier. Spisovateľka a pacifistka Bertha von Suttnerová.

Narodila sa 9. júna 1843 v Prahe ako Bertha Felicie Sophie grófka Kinská. Bola urodzená po svojom otcovi, významnom českom šľachticovi Františkovi Kinskom, a krásna po svojej neurodzenej matke Sophii. Otec jej zomrel ešte pred narodením a matka príliš rada navštevovala kasína. Z Berthy sa tak stala krásna a urodzená šľachtičná, ale príliš chudobná na dobrý vydaj.

Keď mala 30 rokov, začala sa živiť ako guvernantka štyroch dcér viedenského aristokrata - baróna Carla von Suttnera. Netrvalo ani dva roky a barónka Suttnerová úporne rozmýšľala, ako sa mladej Berthy zbaviť.

Barónka Suttnerová sedela jedného dňa vo svojom paláci vo Viedni a čítala noviny. Nevenovala im však veľkú pozornosť, pretože rozmýšľala o svojom najmladšom synovi Arthurovi. Ten sa celkom bez rozmýšľania zamiloval do guvernantky Berthy. Krásnej a vzdelanej, ale aj chudobnej a ešte aj o sedem rokov staršej.

V tej chvíli padol barónkin zrak na inzerát v novinách: „Zámožný a kultivovaný pán žijúci v Paríži hľadá dámu zrelého veku ovládajúcu tri jazyky na prácu sekretárky a vedenie môjho domu."

Barónka ožila. Bertha je kvalifikovaná, hovorí po anglicky, francúzsky a po taliansky a Paríž je ďaleko. Inzerát okamžite ukázala Berthe a dala jej najavo, že u nich viac pre ňu nie je miesto. Bertha poslušne odpísala a miesto nakoniec dostala. Rozlúčka s Arthurom vraj bola veľmi bolestná.

V Paríži ju už čakal nový zamestnávateľ - jeden z najbohatších priemyselníkov tých čias a vynálezca dynamitu Alfred Nobel. Berthou bol unesený: „Sekretárka, ktorá ovláda tri svetové jazyky a vie písať na remingtonke, to je zázrak," rozplýval sa. Vzájomné sympatie by boli možno prerástli do hlbokého vzťahu, keby sa na scéne nezjavil Arthur.

Nasledovala tajná svadba a vydedený mladý pár odcestoval na Kaukaz, do dnešného Gruzínska, kde prežil desať ťažkých rokov. Tu sa tiež mladá pani Suttnerová zoznámila s vojnou osobne. Počas rusko-tureckej vojny pracovala spolu s manželom v lazaretoch.

Nikdy si neprestala s Nobelom písať. A keď sa z Kaukazu vrátili, navštívila Nobela v Paríži opäť. Kým na Kaukaze mohla Bertha o kritikoch vojny iba čítať, vtedy v Paríži v roku 1887 sa prvýkrát dozvedela, že existuje aj niečo také ako mierové hnutie, pre ktoré by mohla pracovať. Rozhodla sa bez váhania.

O rok neskôr jej niekoľko vydavateľstiev odmietlo zverejniť román Die Waffen nieder! (Zložte zbrane!). Vyšiel o rok neskôr, ale v malom náklade. Román, ktorého hrdinka prežívala všetky hrôzy vojny 19. storočia, bol na svoju dobu veľmi autentický a okamžite získal ohlas. Zakrátko už vyšiel vo veľkom náklade a preložili ho do 12 jazykov. Svoju autorku vyniesol do čela mierového hnutia, čo bola pre ženu v tom čase dvojnásobná pocta.

Všetok svoj čas a energiu venovala Bertha písaniu protivojnových štúdií, stretávala sa s ľuďmi, ktorí vojnu spoznali na vlastnej koži. Prednášala a sama organizovala kongresy. Diplomaciu považovala za silnú zbraň. Takú silnú, že by mohla odvrátiť aj vojnu. A keď jej v roku 1902 zomrel manžel, vrhla sa do práce ešte odhodlanejšie.

Bola to korešpondencia s Berthou, ktorá napokon Nobela inšpirovala zmeniť v roku 1895 svoj testament. V ňom sa Nobel rozhodol venovať úroky zo svojho majetku tým, ktorí „preukážu ľudstvu najväčší prospech". A kandidáta na cenu za zásluhy za mier už mal - bola to Bertha von Suttnerová.

Najprestížnejšie ocenenie dostala až šesť rokov po Nobelovej smrti ako vôbec prvá žena.

Úporne bojovala ďalej, aby svet uchránila pred blížiacou sa katastrofou. Ešte ako 71-ročná pripravovala 21. mierový kongres, ktorý mal byť v septembri vo Viedni. Nebol. Bertha von Suttnerová prehrala boj s rakovinou a svet prehral boj o mier. Sedem dní po jej smrti zavraždili v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského trónu. Začala sa 1. svetová vojna.

Čítajte viac: http://encyklopedia.sme.sk/c/1050841/suttnerova-bertha-von.html#ixzz4bgdcYX00

 Dejinné pozadie jogy

Ak chceme poznať jogu, potrebujeme pochopiť kontext, v ktorom vznikla a rozvíjala sa, a tým je náboženstvo Indie – hinduizmus. Bez neho by nebola tým, čím je. Hinduizmus nie je ucelený náboženský celok, ale zmes duchovných prúdov, ktoré v priebehu dejín prešli mnohými zmenami. V období klasického hinduizmu (od 2. stor. pr. Kr. – 4. stor. po Kr.) ho tvorilo šesť náboženských systémov: mímansa, védanta, ateistická sánkhja, vaišešiká, njájá a joga. Joga sa ešte postupne rozvetvila na hatajogu, džňána jogu, karma jogu, radža jogu, kundalini jogu, bhakti jogu, igni jogu, kryia jogu, integrálnu jogu a ďalšie.

Čo je to joga?

Religionista a historik svetového formátu Mircea Eliade v doktorskej práci Joga, nesmrteľnosť a sloboda uvádza, že India sa v povédskom období snažila pochopiť:

• karmický zákon

• proces, umožňujúci „večný návrat"; tj máju, kozmickú ilúziu alebo nevedomosť (avidja)

• absolútnu realitu, ktorá „je" niekde mimo ľudskej skúsenosti podmienej karmickým zákonom; čisté bytie, absolútno, ktoré sa označuje: Ja (átman), brahma, transcendentno, nirvána atď.

• prostriedky k dosiahnutiu tohto bytia a oslobodenia (mókši, mukti): a tieto prostriedky tvorí joga.

Český jogín Eduard Tomáš hovorí: „Joga je sanskrtské slovo, v preklade znamená spojenie niečoho s niečím. Od neho je odvodené aj naše slovo „jarmo"." Na otázku: „S čím?", odpovedal: „Spojenie človeka s Bohom... V Indii mu hovoria brahma..." A ďalej pokračuje: „Staré zastarané predstavy nie sú z hľadiska pravdy a hlavne skúseností integrálnej jogy udržateľné, preto táto joga trvá na tom, aby bola človeku odovzdaná absolútna o ňom samom, o svete a o Bohu" (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 9-10).

Bôžik Šiva, ktorého ináč nazývajú „Ničiteľ" je jedným z najmocnejších a najstrašnejších božstiev hinduizmu. Volajú ho aj Yogešvara, čo znamená „Pán Jogy". V knihe Hatajogi-Pradipika je Šiva nazývaný ako prvý z učiteľov hatajogy. Pripisujú mu také vlastnosti aké poznáme u zlého ducha.

Hinduisti veria, že na konci chrbtice je bod, v ktorom leží spiaci had, ktorý má vplyv na človeka cez energetické body v tele, tzv. čakry. Cieľom jogy je prebudenie tohto spiaceho hada, ktorý má vystúpiť k najvyššej čakre, ktorá sa údajne nachádza nad temenom hlavy. William Zorn v knihe „Yoga for the Mind" píše: „Pomocou vyprázdnenia mysle a sústredenia pozornosti na tieto čakry, bude ich môcť učeň otvoriť". Spiaci had, ktorý je vlastne bohyňa Šakti má vystúpiť k najvyššej čakre, kde má centrum duchovný manžel „Šiva".

Kto sú bohovia pohanov? Kto je spiaci had? Sú to zlí duchovia, ktorí chcú, aby ich človek privolal do svojho života. Ale keďže mnohí by ich priamo nevzývali, zamaskovali sa do lákavého systému jogy. Ak poznáte obrady kresťanskej iniciácie, viete že ich súčasťou je obrad „effata" – otvor sa, pri ktorom sa maže alebo žehná človeka na očiach, ušiach, perách, prípadne na hrudi. Keď sledujeme v joge proces otvárania čakier pre prúdenie kundalini, môžeme si všimnúť veľkú podobnosť s týmto obradom.

Hatajoga

V tantrickom budhizme dostalo ľudské telo najvýraznejšie postavenie v duchovnej histórii náboženstiev Orientu. Podľa neho k svätosti možno dospieť iba v „božskom tele". Telo už nie je zdrojom utrpenia, ale najdokonalejším prostriedkom spásy. A pretože oslobodenie možno dosiahnuť už v tomto živote, musí sa telo udržiavať v čo najdokonalejšom stave. K tomuto cieľu má slúžiť hatajoga, ktorá umožní premeniť ľudské telo v „božské". Pritom telo, ktoré jogíni postupne vytvárajú, podľa toho istým spôsobom zodpovedá telu „bohočloveka", ktorým sa však nechápe pripodobnenie sa bohočlovekovi Ježišovi Kristovi.

Texty hovoria, že ak jogín praktizuje hatajogu, neexistuje hriech ani zločin, ktorý by nemohol byť zmazaný. K tomu napomáhajú okrem iného aj dychové cvičenia zvané pránájáma, ktoré odstraňujú hriechy. Podobnú hodnotu majú aj asány, ktorých je podľa Ghérandasamhita 32. Niektorým asánam sa pripisuje podporný význam pre zdravie, iným až magická moc a sila zvíťaziť nad smrťou.

V niektorých starých textoch o joge môžeme nájsť mnohé upozornenia o nebezpečiach jogy, konkrétne aj hatajogy. Predovšetkým to je riziko psychického narušenia pri vyprázdnení mysle. Človek, cvičiaci jogu sa môže cítiť pokojný. A to aj po skončení cvičenia. Ale pritom môže na ľudí reagovať podráždene, bez toho, aby si to uvedomoval, lebo jeho myseľ je akoby zastretá. A keď mu neskôr druhí povedia, aký bol, nechce im veriť.

Mantry

Súčasťou jogínskych cvičení bývajú už od prvých stretnutí mantry – formulky, ktoré má cvičiaci pravidelne opakovať. Mantru tvorí skupina hlások, slovo alebo veta, ktorá má údajne špecifický účinok na ľudský organizmus. Každá mantra má podľa jogínov svoj osobitný okruh pôsobenia. Jej neustálym opakovaním vznikajú špecifické odozvy v mysli, zmysloch a telesných funkciách človeka.

Mantry sú väčšinou nepochopiteľné a čudné hlásky alebo slová, ktoré boli objavené počas meditácií – akási obdoba nezrozumiteľných zvukov, ktoré vydávajú šamani počas tranzu a ktorým sa pripisuje nadprirodzená moc. Pripomínajú dar Ducha Svätého – glosoláliu – modlitbu v jazykoch. Mantry sú akousi tajnou zasväcovacou rečou, ktorá počas meditácie odhaľuje svoje tajomstvá.

Jeden z najväčších znalcov tibetského spôsobu života, T. Lobsang Rampa definuje mantru ako výraz, ktorý vedie človeka k očisteniu mysle a blahodárne vplýva na hĺbku myslenia. Podľa učenia jogínov, každá slabika mantry aktivizuje konkrétnu čakru alebo vyvoláva určitý stav vedomia. Niektorí autori prisudzujú každej čakre osobitnú mantru. Najčastejšou mantrou je „óm". E. Tomáš napísal o nej rúhavé slová: „Zvuk óm je tzv. pranavou, ktorou vraj bol stvorený svet" (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy, Avatar, Praha 1999, s. 37). Nie menej známou je mantra: „Óm áh húm vadžra guru padma siddhi húm", čo znamená: „Vyzývam Ťa, Vadžra Guru, Padmasambahva, daj nám cez svoje požehnanie obyčajné sidhi a aj to najvyšie". Použitím tejto mantry by sme vraj mali získať múdru myseľ, ušľachtilé vlastnosti a súcit.

V komentári k Tibetskej knihe mŕtvych sa píše: „Mystická slabika ÓM, ktorú často nachádzame v záhlaví tibetských kníh, prípadne ich častí, predstavuje zvolanie prisviedčajúceho (áno, tak je) alebo žiadajúceho (nech je! kiež je! budiž! staň sa!) obsahu so širokým symbolickým a rituálnym uplatnením, ktorému je pripisovaná veľká magická moc. Je odvodená zo sanskrtu, kde má tiež podobu AUM. V hinduistickej interpretácii tieto tri písmená reprezentujú trojicu hinduistických božstiev Višnu, Šivu a Brahmu, zatiaľ čo v budhistickej symbolike zastupujú Budhu, jeho učenie (dharma) a jeho stúpencov (sangha)". Alebo na inom mieste: „Mantry sú magické formulky, ktorých sila spočíva predovšetkým v okultnej moci špecifických zvukov."

V tantrickom budhizme mantra získava neobmedzenú moc vo chvíli, keď ju žiak alebo učeník prijme z úst svojho učiteľa – guru. Ak ju potom používa v zhode so stanovenými pravidlami, získava schopnosť dosiahnuť stav buddhu. Vraj mantra lókanátha môže očistiť aj od najväčších hriechov, alebo mantra ékadžata už vo chvíli prednášania ochraňuje od nebezpečia a dosahuje buddhovstvo. Dokonca aj úspech v láske alebo dosiahnuť najvyššie poznanie bez štúdia možno údajne získať používaním takýchto výrazov. Žiak musí však pred tým uskutočniť duchovnú očistu a počas recitovania sa sústrediť na každé slovíčko.

Mircea Eliade napísal: „...každého boha a každý stupeň svätosti ovláda určitá bídžamantra, jeden „mystický zvuk", ktorý je ich „semenom", ich „oporou", tj. ich samotným „životom". Keď jogín túto bídžamantru opakuje podľa pravidiel, osvojuje si ich ontologickú podstatu a konkrétne a bezprostredne splýva s určitým bohom, stavom svätosti atď. Niekedy sa stáva, že sa celá metafyzika sústreďuje do jedinej mantry..., lebo celý vesmír so všetkými bohmi, úrovňami a spôsobmi bytia sa prejavuje v určitom počte mantier... Mantra je „symbolom"... je súčasne symbolizovanou „skutočnosťou" aj symbolizujúcim znakom... Keď tantrik pracuje s nejakým „symbolom", „prebúdza" jemu zodpovedajúce sily na všetkých úrovniach bytia." (ELIADE M., Jóga, nesmrtelnost a svoboda , s. 167)

My vieme, že vzývanie a uctievanie pohanských božstiev je pre kresťana modloslužbou a prehrešením sa proti Prvému božiemu prikázaniu: „Nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal". A práve toto je najväčším nebezpečenstvom ich používania vrámci hatajogy, tak veľmi propagovanej na Slovensku.

Postoj Cirkvi

Prvé upozornenie na nebezpečenstvá spoločností, šíriacich jogu a deštruktívne meditácie, vydali biskupi Slovenska v pastierskom liste v decembri 1990. Osobitný pastiersky list venovaný joge sa čítal začiatkom júla 2001. Uvádzam z neho: „Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na samého seba. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, lebo pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť Matka Terézia, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, lebo hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa za druhých." 1

Na prvý pohľad sa zdá, že joga patrí do oblasti športu, telesnej výchovy, relaxácie, prípadne medicíny a psychológie. No žiaľ, nie je to tak. V knihe autora systému Joga v dennom živote Svámí Mahéšvaránandu pod názvom India plná farieb sa píše: „Joga neznamená len pohýbať plecom hore a dole, stáť na hlave, zatvárať nosnú dierku a nadychovať sa a vydychovať... Joga je nad náboženstvom, je otcom všetkých náboženstiev". 2

Joga nevznikla preto, aby si ľudia oddýchli alebo sa uvoľnili, ale vznikla ako náboženský systém hinduistov, aby sa mohli spojiť so svojimi božstvami. Znie veľmi trápne, ak niekto tvrdí, že joga nemá s duchovnom nič spoločné.

Ukazuje sa, že cieľom šírenia jogy v západnom svete je okrem iného aj to, aby nahradila kresťanskú modlitbu a osobný vzťah k živému a Jedinému Bohu, a tak nenápadne infiltrovala nekresťanské náboženské myslenie Východu. Na začiatku sa síce predstavuje ako doplňujúci prvok kresťanstva, ktorý ho obohacuje, ale postupne jogínske cvičenia a meditácie zaberajú čoraz viac času, ktorý pôvodne patril Bohu a osobnej modlitbe. Namiesto toho sa na prvé miesto dostáva zbožštené ego, tajomné sily, ktoré v nás pôsobia a v neposlednej miere aj guru, či učiteľ, ktorý hrá úlohu proroka až boha.

Panteizmus v joge
V joge chýba pojem osobného Boha. Keď už, tak boh je tvoje vnútorné Ja, tvoja pravá podstata. Na ukážku uvediem jeden citát: „Vesmír je bytím a bytie je Bohom vo svojej podstate. Vedome sa s ním spojiť a zažiť tento stav znamená realizáciu pravdy... Bytie a vedomé Ja je univerzálne, pretože Boh, ktorý je práve týmto bytím všetkého, je univerzálny. Takže, keď sa zjednotíme s týmto univerzálnym bytím, zjednotíme sa aj s celým vesmírom, ktorý je vo svojej podstate čistým bytím." 3

Takéto a podobné tvrdenia sú jasným panteizmom, ktorý katolícka Cirkev jednoznačne zavrhla ako blud. Panteistické učenie vychádza z toho, že Boh a svet sú určitým spôsobom totožné. Panteizmus takto stiera rozdiel medzi stvoriteľom a človekom.

Joga a reinkarnácia

Joga by bez konceptu karmy a prevteľovania nemala zmysel, pretože je metódou, prostredníctvom ktorej sa chce človek vymaniť z domnelého nekonečne sa opakujúceho kolobehu prevteľovaní a zjednotiť sa s neosobným kozmickým božstvom. Je to náhrada cesty k spáse. M. Elidade napísal: „Konečným cieľom indického mudrca nie je dosiahnuť pravdu, ale oslobodiť sa, nadobudnúť absolútnu slobodu..."4 Guru Šankara povedal, že zavrhnutie objektívnej skutočnosti (svojho nepravého ja, ega – pozn. autora) „je cestou k vykúpeniu". 5

My vieme, kto je jedinou cestou k vykúpeniu: Ježiš, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych a zaplatil dlh za naše hriechy. Iba v ňom máme večný život, ako hovorí apoštol Pavol: Je určené, že „človek raz zomrie a potom bude súd" (Heb 9, 27). V gréckom texte je pri slove raz použitý výraz nepripúšťajúci výnimku: „hapax", čo doslovne znamená „iba jediný raz".

Dokument o kresťanskej meditácii
V roku 1989 Kongregácia pre vieroučné otázky vydala List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie . Píše sa v ňom: „Ľudská skúsenosť dokazuje, že poloha a postoj tela vplývajú aj na sústredenie a dispozície ducha". 6 Myslím si, že je to dosť jasné vyjadrenie, ktoré môžeme aplikovať aj na hatajogu. Joga vznikla na náboženskom podklade a hoci by sme ju cvičili iba ako telesnú zostavu polôh a pozícií, stále bude mať vplyv na dispozíciu ducha. A ešte viac preto, že niektoré postoje jogy už samy osebe nesú náboženské posolstvo: vyjadrujú postoje odovzdanosti, otvorenosti, prijímania, úcty, poklony alebo dokonca symbolizujú božstvá hinduizmu.

Dokument vymenúva viacero rizík používania symboliky telesných postojov v kresťanskej modlitbe: „Keď sa symbolizmus chápe nevhodne a nesprávne, môže sa stať dokonca idolom, a tým aj prekážkou pre pozdvihnutie ducha k Bohu. V oblasti modlitby je ešte ťažšie prežívať celú skutočnosť vlastného tela ako symbolu: môže sa to zvrhnúť na kult tela a viesť k tomu, že sa všetky jeho pocity neprávom stotožňujú s duchovnými skúsenosťami. Niektoré fyzické cvičenia vytvárajú automaticky pocity pokoja a uvoľnenia, pocity uspokojenia, ba azda priam javy svetla a tepla, ktoré sa podobajú duchovnému stavu blaha. Považovať ich však za pravú útechu Ducha Svätého bolo by úplne mylným chápaním duchovného napredovania. Pripisovať im symbolický význam, typický pre mystickú skúsenosť, keď jej nezodpovedá morálny postoj dotyčného, by znamenalo určitý druh mentálnej schizofrénie, ktorý môže viesť dokonca k psychickým poruchám a niekedy i k morálnym úchylkám." 7

V joge ide o vyprázdnenie mysle, o odpútanie sa od vonkajšieho a zmyslového sveta a ponorenie sa do iného, vnútorného sveta. Sv. Terézia od Ježiša raz povedala, že „samotná snaha na nič nemyslieť, zobudí rozum, aby myslel veľa" a že úsilie nechať stranou Kristovo tajomstvo je v kresťanskej meditácii vždy určitým druhom „zrady". 8 V tejto súvislosti je v dokumente spomenutý výrok sv. Augustína: „Ak chceš nájsť Boha, zanechaj vonkajší svet. Avšak nezostávaj v sebe, ale prevýš seba, lebo ty nie si Boh; On je hlbší a väčší než ty." 9

Dokument ďalej pokračuje: „Pri dnešnom rozšírení orientálnych metód rozjímania v kresťanskom svete a v cirkevných spoločenstvách, znova sa nachádzame pred naliehavým obnoveným pokusom, nie bez rizika a omylov, spájať kresťanskú meditáciu s nekresťanskou. ...niektoré sa pokúšajú sa vytvoriť rozličnými technikami duchovné zážitky podobné tým, o ktorých sa hovorí v spisoch určitých katolíckych mystikov, ďalšie sa zasa neboja klásť to absolútno bez obrazov a pojmov, ktoré je vlastné budhistickej teórii, na samú úroveň Božieho majestátu, zjaveného v Kristovi... popierajúc, že veci sveta môžu byť stopou, ktorá odkazuje na Božiu nekonečnosť. Preto navrhujú, aby sa upustilo nielen od rozjímania o spásonosných dielach, ktoré Boh Starej a Novej Zmluvy uskutočnil v priebehu dejín, ale aj od samej idey jedného a trojjediného Boha, ktorý je Láska, v prospech ponorenia sa do „neurčitej priepasti božstva." 10

Nám, ľuďom žijúcim v západnej kultúre je najbližšia naša vlastná skúsenosť a spôsoby modlitby, ktorú nám odovzdali svätci v priebehu dejín bez používania cudzích prvkov. Dokument zdôrazňuje, že priblíženie k Bohu sa „nezakladá na žiadnej technike v úzkom zmysle slova. To by odporovalo duchu detinstva, požadovanému evanjeliom. Pravá kresťanská mystika nemá nič spoločné s technikou: je vždy Božím darom, ktorého sa obdarený cíti nehodným". 11 A preto nie je potrebné obzerať sa inde, keď vo vlastnej cirkvi máme všetko, čo potrebujeme k dosiahnutiu zjednotenia s Bohom. Mnohí poznajú takmer naspamäť učenie nekresťanských učiteľov a mudrcov, ale nepoznajú bezpečné chodníky, ktorými prešli tisíce kresťanských svätcov a mystikov a spôsoby modlitby, rozjímania a meditácie, ktoré sú už po stáročia kresťanstvu vlastné.

Sv. Otec pápež Ján Pavol II. v knihe Prekročiť prah nádeje napísal: „Karmelitánska mystika sa začína v bode, kde sa končia Budhove úvahy a jeho smernice pre duchovný život... Preto si myslím, že nie je zbytočné vystríhať tých kresťanov, ktorí sa s nadšením otvárajú niektorým ponukám vychádzajúcim z náboženských tradícií Ďalekého východu, týkajúcich sa napríklad techník a metód meditácie a askézy. V niektorých prostrediach sa to stalo akousi nekriticky prijímanou módou. Treba najprv dobre poznať vlastné duchovné dedičstvo a zamyslieť sa, či je správne ľahkomyseľne ho zahadzovať". 12

1Pastiersky list biskupov Slovenska k otázke jogy na školách , cit. v Katolícke noviny 28 (2001), SSV, Trnava, s. 2-3.

2LOJDA M., Pozadie projektu jogy v Katolícke noviny 50 (2000), SSV, Trnava, s. 22.

3 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 40-41.

4 E liade M., Joga, nesmrteľnosť a sloboda , Argo 1999, s. 20.

5 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s.

6 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 24.

7 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 26-27.

8 Pozri: TERÉZIA OD JEŽIŠA, Vida, 12, 5 a 22, 1-5, Tamže, s. 12.

9 AUGUSTINUS, Ennarationes in Psalmos , XLI, 8, PL 36, s. 469, cit. v KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, s. 19.

10 Tamže, s. 13-14.

11 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, čl. 23, s. 22.

12 JÁN PAVOL II., Prekročiť prah nádeje, Nové mesto, Bratislava 1995, s. 92-93.

Zdroj: modlitba.sk

Dokumentárny film o prenasledovaných kresťanoch v Iraku z produkcie TV Lux.

.

.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo

a pre svoje veľké zľutovanie  znič moju neprávosť.

Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.

Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.

Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,

aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde.

Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.

Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.

Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.

Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

Odvráť svoju tvár od mojich hriechov  a zotri všetky moje viny.

Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Poučím blúdiacich o tvojich cestách a hriešnici sa k tebe obrátia.

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Veď ty nemáš záľubu v obete, ani žertvu neprijmeš odo mňa.

Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, vybuduj múry Jeruzalema.

Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Ž. 51

Miserere mei, Deus: secundum magnam misericordiam tuam.
Et secundum multitudinem miserationum tuarum, dēlē iniquitatem meam.
Amplius lavā me ab iniquitate mea: et peccato meo mundā me.
Quoniam iniquitatem meam ego cognōscō: et peccatum meum contra me est semper.
Tibi soli peccāvī, et malum coram te fēcī: ut justificeris in sermonibus tuis, et vincās cum judicaris.
Ecce enim in inquitatibus conceptus sum: et in peccatis concepit me mater mea.
Ecce enim veritatem dilexisti: incerta et occulta sapientiae tuae manifestasti mihi.
Asperges me, Domine, hyssopo, et mundābor: lavābis me, et super nivem dēalbābor.
Auditui meo dabis gaudium et laetitiam: et exsultabunt ossa humiliata.
Averte faciem tuam a peccatis meis: et omnes iniquitates meas dele.
Cor mundum crea in me, Deus: et spiritum rectum innova in visceribus meis.
Ne projicias me a facie tua: et spiritum sanctum tuum ne auferas a me.
Redde mihi laetitiam salutaris tui: et spiritu principali confirma me.
Docebo iniquos vias tuas: et impii ad te convertentur.
Libera me de sanguinibus, Deus, Deus salutis meae: et exsultabit lingua mea justitiam tuam.
Domine, labia mea aperies: et os meum annuntiabit laudem tuam.
Quoniam si voluisses sacrificium, dedissem utique: holocaustis non delectaberis.
Sacrificium Deo spiritus contribulatus: cor contritum, et humiliatum, Deus, non despicies.
Benigne fac, Domine, in bona voluntate tua Sion: ut aedificentur muri Jerusalem.
Tunc acceptabis sacrificium justitiae, oblationes, et holocausta: tunc imponent super altare tuum vitulos.

Krátko pred Vianocami odvysielala americká súkromná stanica ABC dokument o irackých kresťanoch, ktorí pred vojnou utiekli na Slovensko

Keď Islamský štát minulý rok dobyl iracké mesto Mosul, museli tamojší kresťania zo svojich domovov utiecť. Islamský štát domy kresťanov na Ninivskej planine označoval písmenom N (Nazaretskí) a rodinám dal často len niekoľko hodín času na to, aby ich opustili. Ak tak neurobili, zabili ich.

Útočisko našli v Erbile, hlavnom meste irackého Kurdistanu. Žili v tábore, ktorý sa nachádzal v záhrade jedného z kostolov v kresťanskej štvrti AnkaWa. Venoval sa im charizmatický kňaz otec Douglas a navštevovali ich slovenskí lekári z Nemocnice blahoslavenej sestry Zdenky, ktorú v Erbile prevádzkuje Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety.

Hoci sa pôvodne chceli vrátiť do svojich domov, časom sa ukázalo, že to nebude možné. Keď prišla šanca, že by mohli pricestovať na Slovensko, uvítali ju.

Projekt presídlenia týchto ľudí ohlásili nitrianske biskupstvo a ministerstvo vnútra. Rodiny preverili naše bezpečnostné zložky, po absolvovaní procedúry v táboroch nášho migračného úradu dostanú azyl.  Na Slovensko prišli 10. decembra.

Celý príbeh s novými dokumentárnymi zábermi spracovala aj americká súkromná stanica ABC. Prináša nové zábery z ich putovania, ako aj zo záchytného tábora v Humennom, kde boli po príchode ubytovaní. V dokumente, ktorý bol v USA odvysielaný 21. decembra, je zaznamenaný aj rozhovor s otcom Douglasom, jedným z hlavných zodpovedných za fungovanie tábora, ktorého už čitatelia Postoja mali možnosť spoznať a ktorý si na vlastnej koži prežil únos islamistami.

„Keď prídem na Slovensko, otvorím si reštauráciu a budem pre nich variť," odpovedá kuchárka na otázku reportérky o tom, ako si predstavuje svoju budúcnosť na Slovensku. Výpovede ďalších z nich si môžete prečítať aj v našej nedávnej reportáži.

(zapnite si slovenské titulky)

Košická katedrála sv. Alžbety

Prajem všetkým pokojné, milostiplné a požehnané Vianoce. Nech posolstvo tejto vzácnej noci prinesie do našich sŕdc viac lásky, pokoja, pochopenia, nádeje a dá nám silu do každodenných chvíľ....

POZVÁNKA ku sledování CT2 17.11.2015 ve 21:05 hod

Dokument České televize Mrtvolu sprovoďte ze světa vysílá ČT2 na státní svátek 17. listopadu 2015 v 21.05 hodin. Pořad zachycuje pátrání a exhumaci ostatků číhošťského faráře Josefa Toufara, kterého umučila státní bezpečnost v 50. letech minulého století. Film režiséra Romana Vávry vznikl v brněnském studiu České televize v Tvůrčí producentské skupině Patricka Diviše.

Brno: Tisková mluvčí České televize TS Brno Hana Orošová k filmu uvádí: "Dokument Mrtvolu sprovoďte ze světa přináší téměř detektivní příběh zachycující hledání ostatků číhošťského faráře Josefa Toufara a jejich následnou exhumaci. Josefa Toufara umučila státní bezpečnost v padesátých letech minulého století.
Tělo nepohodlného, ovšem lidmi milovaného a uznávaného kněze, se komunisté chtěli zbavit, aby nebyla možná identifikace místa, kde je pohřbený. Dokument nabízí exkluzivní materiál z okamžiků exhumace, následného genetického a antropologického výzkumu ostatků a jejich pohřbení v Číhošti na Českomoravské vysočině".
„Měl jsem možnost být přítomen některým klíčovým okamžikům odkrývání pravdy o osudu umučeného faráře Josefa Toufara a musím říct, že se jednalo o chvíle emocionálně nesmírně silné a důležité. Doufám, že se nám je takto podaří zprostředkovat i televizním divákům," říká kreativní producent ČT Patrick Diviš.
„Hlavní osu snímku tvoří poslední hodiny života číhošťského faráře a příběh jeho mrtvého, zmučeného těla uloženého pod cizím jménem v šachtě číslo 16 hromadného hrobu na hřbitově v Praze-Ďáblicích," upřesňuje průvodce pořadem, spisovatel Miloš Doležal, který hledání pravdy o Josefu Toufarovi zasvětil celý život a napsal o něm životopisné knihy. „Příběh se sice stal před pětašedesáti lety, ale naléhavě promlouvá do naší současnosti a velice plasticky svědčí o totalitních politických praktikách," zdůrazňuje Doležal.
V dokumentu hovoří pamětníci, přímí iniciátoři a účastníci exhumace i Toufarova rodina. Silně promlouvá i syrovost míst, ďáblického hřbitova, bývalého státního sanatoria v Praze v Legerově ulici či patologického ústavu na Albertově.
„Zpětně viděno vnímám jako malý zázrak už to, že k objevení a vyzvednutí ostatků Josefa Toufara vůbec došlo," zamýšlí se dokumentarista Roman Vávra a vysvětluje: „Vše se opíralo o svědectví několika osob, které už většinou nežijí a o ofocenou dvoustranu pohřební knihy uloženou v archivech StB, kterou po 21. srpnu 1968 nechala nejspíš sama StB zlikvidovat". Ve filmu jsou použity i dosud neznámé fotografie a filmové záběry.
„Přestože se komunistický aparát a jeho aktéři snažili Toufarovo umlácené tělo zlikvidovat ze světa a číhošťského faráře i po smrti zneužít a pomluvit, nepodařilo se jim to," říká Miloš Doležal a zmiňuje hlavní poslání dokumentu: „Z minulosti se prostě nelze vyvázat a i po mnoha desítkách let lze částečně napravit některé křivdy, v tomto případě vrátit zavražděnému a potupenému člověku důstojnost," doplňuje Miloš Doležal.
Ostatky Josefa Toufara se podařilo vyzvednout a identifikovat na podzim 2014. Téměř přesně 25 let po svatořečení blahoslavené Anežky České, která byla farářovou oblíbenou světicí. „Případ faráře Toufara je šokující ve své brutální syrovosti v kombinaci s těžko vysvětlitelnými jevy, které nás přesahují," uzavírá režisér snímku Vávra.
(Z Tiskové zprávy ČT TS Brno; reprofoto: ČT)
Autor: Martina Jandlová

►http://tisk.cirkev.cz/z-domo.../ct-mrtvolu-sprovodte-ze-sveta/ ◄

Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých verných zosnulých.

Ako povedal pre agentúru SITA katolícky kňaz Martin Kramara, Sviatok všetkých svätých je deň, ktorý ľuďom pripomína, že smrťou sa nič nekončí.

Podľa katolíkov existujú tri ciele po smrti

"Sviatok všetkých svätých nám pripomína ľudí, ktorí touto bránou už prešli a teraz žijú s Bohom. Teda nielen tých svätých, ktorých máme v cirkevnom kalendári, ale úplne všetkých, našich predkov, známych aj neznámych ľudí, ktorí po skončení statočného života na zemi prišli do neba," povedal.

Podľa katolíckej viery existujú po smrti tri "destinácie" – nebeské kráľovstvo, očistec a večné zatratenie, hovorí Kramara. Ako "všetkých svätých" označujeme ľudí prežívajúcich večnú radosť s Bohom v nebi, toho, kto sa dostal do neba, vysvetľuje kňaz.

"Okrem neba a pekla je tu ešte tzv. očistec, tam čakajú na vstup do Božieho kráľovstva ľudia, ktorí nezomreli s odmietnutím Boha, ale potrebujú sa ešte očistiť od dôsledkov zlých skutkov, ktorých sa v živote dopustili," dodáva Kramara. To sú podľa neho tzv. verní zosnulí – inými slovami, duše v očistci.

Duše sa očisťujú od hriechov

Cirkev veriacich povzbudzuje podľa Kramaru k modlitbe za zosnulých práve preto, že pre všetky duše v očistci na začiatku novembra možno získať tzv. odpustky. "Prostredníctvom odpustkov, tohto duchovného daru posielaného zosnulým, sa duše v očistci oslobodzujú od dôsledkov hriechov, ktoré spáchali počas pozemského života," povedal s tým, že veriaci prichádzajú modliť sa na hroby, lebo je to jedna z možných podmienok pre získanie odpustkov, okrem spovede, modlitby a svätého prijímania.

Sviečky na hroboch sú potom symbolickým vyjadrením ich modlitby a duchovného daru. Tiež pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, avšak zároveň sa pomíňa. "Sú aj obrazom vzkriesenia, lebo kresťania veria, že opravdivým Svetlom sveta je Zmŕtvychvstalý Kristus," dodal.

V minulosti sa tento sviatok slávil 13. mája. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

WEBNOVINY/SITA

Výnimočné krásy Slovenska. 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1dielska_ties%C5%88ava

http://www.ta3.com/clanok/1070295/portret-vladimira-krcmeryho.html

Takmer 95 ročný  folklórista, etnograf, národopisec a bojovník za tradičnú ľudovú kultúru dnes zomrel.

.

1 Siaha mocne od jedného konca k druhému, a všetko riadi najlepšie. 2 Ju miloval som a po nej túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu a jej krásu som vrúcne miloval. 3 Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s Bohom, takže i Pán všetkého ju miluje. 4 Veď je zasvätená do Božej znalosti a je voliteľkou jeho skutkov. 5 Keď už bohatstvo je v živote tým dobrom, po ktorom sa baží, čo je bohatšie než múdrosť, ktorá koná všetko? 6 Keď už rozumnosť vie niečo tvoriť, kto je v celom svete väčším umelcom než ona? 7 A keď niekto spravodlivosť miluje: Ona spôsobuje čnosti, lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a pevnej odvahe, od ktorých nič užitočnejšieho nieto v ľudskom živote. 8 Keď chce niekto zasa veľa vedieť: Ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť, pozná slovné zvraty prísloví a rozlúštenie hádaniek, dopredu vie znamenia a zázraky, priebeh dôb a časov. 9 Preto som si zaumienil priviesť si ju domov, aby som s ňou žil. Vedel som, že radkyňou mi bude v šťastí, tešiteľkou v starostiach a zármutku.        (Múd 8, 1-9)