Recenzie (2 767)
Hlbiny mora 3D (1994)
Zopár pekných a zopár tuctových podmorských záberov. Ospravedlňuje snad niekoho použitie 3D technológie za natočenie dokumentu o ničom?
Šerifovia (1998)
Solídny thriller, ktorého hlavným handicapom je absencia tak výrazného hlavného hrdinu, akým bol Harrison Ford v jeho predchodcovi The Fugitive. Ale je tu až tak potrebný, keď sa do sítosti namlsáme prďáckych agentov z teamu Tommyho Lee Jonesa? Žiadna hitparáda, ale nenudil som sa ani sekundu.
On, ona a ja (1994)
Kultivovaná, sexuálne voľnomyšlienkárska komédia o vzťahoch a nevzťahoch mladých. Spolu so Singles špička v žánri.
6 dní, 7 nocí (1998)
Nezáväzné dobrodružné pobavenie, od ktorého pri pohľade na mená tvorcov v titulkoch očakávate viacej, než čo ponúkne. Nie je vyslovene blbé a má aj svetlé momenty. Akurát je nenápadité a nevyužíva naplno hviezdny potenciál hereckého obsadenia.
Stroj času (1993)
Inteligentný a pútavý psychologický horor o malom antickom prístroji, ktorý vysáva krv, a jeho obeti, starom dedkovi, ktorý sa postupne poddáva jeho vábivej skaze. Guillermo del Toro to mal v ruke už v začiatkoch kariéry.
Stigmy (1999)
Efektný videoklip so satanskou tematikou a rytmickým soundtrackom. Ale nadšenie z obrazu a zvuku opadá v momente rozsvietena v kino sále. A potenciál oslovenia diváka čímkoľvek iným, filmovým, zostáva na bode mrazu.
Súmrak dňa (1993)
Pomalý, decentný komorný príbeh nenaplnenej lásky, sfilmovaný s toľkým citom a pozornosťou, až sa tají dych. Psychologické majstrovské dielo, dokonalé každou sekundou, každým zachvením, každým gestom alebo pohľadom medzi Anthony Hopkinsom a Emmou Thompson.
Smrť a dievča (1994)
Brilantná divadelná psychologická dráma, rozoberajúca kodexy zločinu, viny a etiky práva trestať. Z toho, čo tu dokázal Roman Polanski na placi jednej obývačky s tromi hercami, sa môžu učiť generácie filmárov. Sigourney Weaver tu podáva životný výkon.
Requiem za sen (2000)
Režijná invencia Darrena Aronofskeho je neuveriteľná. Dokáže vôbec niekto iný tak brilantne reflektovať ľudské pocity iba pomocou kamery, strihu a hudby? Takisto herecké výkony sú vynikajúce - kreácia Ellen Burstyn patrí k tomu najlepšiemu, čo som kedy videl. Ale ani to mi nestačí. Requiem for a Dream je totiž devastujúcou mozajkou trápenia tak trochu samoúčelne. Nie je hlbokou, existenciálnou a nadčasovou filozofickou úvahou, ktorou mohl byť. Čo je pri jeho mimoriadnych formálnych kvalitách škoda.