Roger Vadim

Roger Vadim (vlastným menom Roger Vadim Plemiannikov, nar. 26.1.1928 v  Paríži) – pre mnohých nebezpečný voľnomyšlienkár, pre iných sexista a bohém s nehanebným postojom k ženskej existencii alebo aj bezškrupulózny nemravník, znevažujúci podstatu pravej lásky. Je množstvo spôsobov, ako vnímať život a umeleckú tvorbu jedného z najlepších a zároveň najkontroverznejších režisérskych fenoménov 20. storočia. Jedno je však isté, Roger Vadim do bodky splnil to, čo si ako veľmi mladý muž zaumienil – neodišiel z tohto sveta ako bezvýznamný a už vôbec nie ako zabudnutý muž.

Jeho otcom bol ruský knieža v diplomatických službách Francúzska, ktorému v žilách kolovala krv samotného Džingischána. Matkou mu bola hrdá a svojrázna francúzska spisovateľka a esejistka s feministickými sklonmi. Vadimov otec veľmi túžil po tom, aby jeho syn niesol typické ruské meno (celý život zostal hrdým Rusom, a to aj napriek nepriaznivej politickej situácii, ktorá ho napokon donútila opustiť milovanú rodnú zem a emigrovať do omnoho slobodnejšieho Francúzska). Zákony jeho novej domoviny však nedovoľovali dávať novorodencom cudzokrajné krstné mená, a tak dostal budúci veľký režisér meno po svojom kmotrovi – Roger. Málokto ho však oslovoval týmto menom, všetci jeho blízki, vrátane budúcich manželiek ho oslovovali jednoducho Vadim.

Prvých deväť rokov svojho života prežil Vadim v relatívnom blahobyte. Jeho otec pôsobil ako konzul v Egypte a na strednom východe, vďaka čomu rodina často cestovala. Ich finančná situácia sa drasticky zmenila po tom, ako Vadimov otec pri bežných raňajkách dostal infarkt a zomrel priamo pred jeho očami. Rodina zostala bez prostriedkov a znenazdajky sa ocitla na hranici chudoby. Vadim vo svojich memoároch rád a veľmi často velebil obrovskú životnú silu jeho matky, ktorá sa hrdo postavila neľahkému osudu a stala sa mu vzorom, aký by u nikoho iného nenašiel. Vrátili sa späť do Francúzska, kde sa jeho matka angažovala v protifašistickom odboji a spolu s dospievajúcim Vadimom pomáhali Židom a iným, Hitlerovým režimom prenasledovaným, ľuďom.

„Počas okupácie som robil to, čo mi robilo radosť a dávalo môjmu momentálnemu životu akýsi nový rozmer. S mamou sme u seba schovávali Židov, komunistov, partizánov, ale aj takých, ktorí sa jednoducho snažili uniknúť brutálnej tlame všadeprítomného fašizmu a pomáhali sme im dostať sa do neutrálneho Švajčiarska. Vojna zmenila môj pohľad na svet. Zažil som špinu a videl zverstvá, ktoré veľmi negatívne ovplyvnili moju existenciu až do chvíle, kým som si nenašiel svoj vlastný spôsob, ako s tým hnusným svinstvom vybabrať.“ Takto opísal Vadim svoje pocity z vojny v jednom z mála obsiahlych interview v čase, keď sa už pomaly lúčil so životom.

Po oslobodení sa Vadimova rodina usadila v Paríži. Z Vadima sa stal typický parížsky bohém. Vo víre rôznych pozemských radovánok sa snažil zabudnúť na zlo, ktoré zažil. V sedemnástich zmaturoval, nemal však žiaden konkrétny životný cieľ. „Túlal som sa ulicami Paríža, vo vrecku som nemal jediný frank, napriek tomu som nepreložil ani slamku, aby som si zarobil aspoň na lístok do kina. Podvedome som vedel, že nie som na fyzickú prácu stvorený, že na mňa čaká čosi iné!“ Najprv si myslel, že bude diplomatom po otcovi alebo spisovateľom po matke. Zahorel však láskou k divadlu a tá ho už nepustila. Takmer okamžite sa zžil s nezávislou komunitou mladých hercov zo štvrte Saint Germain, ktorí sa stali jeho umeleckou inšpiráciou a zároveň priateľmi, s ktorými trávil všetok svoj čas. Začal sa venovať písaniu scenárov a nakrúcaniu amatérskych filmov, v ktorých sám vystupoval. Čoskoro sa stal vodcom mladých predstaviteľov existencializmu a známou osobnosťou, ktorá svojím šarmom a umeleckou intuíciou zaujala novinárov. Jeho amatérske filmy mali úspech a meno Vadim sa stalo synonymom ctižiadosti a perspektívy.

Netrvalo dlho a mladého ambiciózneho muža si všimol režisér Marc Allégret. Vadim sa stal jeho asistentom. Pod záštitou známeho a uznávaného režiséra píše svoj prvý skutočný scenár a darí sa mu zaujať nielen mladých ľudí, prahnúcich po umeleckej revolúcii, ale aj prísnych kritikov a novinárov. Vadim nemá ani 21 rokov, keď sa oficiálne stáva najmladším scenáristom v Európe.

Pri jednom z castingov na Allégretov film zaujala Vadima prekrásna tvár pätnásťročnej baletky menom Brigitte Bardot, ktorú celkom náhodou zazrel na jednom z módnych plagátov časopisu Elle. Okamžite ju vyhľadal a nahovoril ju na kamerové skúšky. Napriek skutočnosti, že Brigitte nikdy nemala ambície stať sa herečkou, opustila svet baletu a vrhla sa do víru života s mužom, ktorý navždy zmenil všetko, o čom kedy snívala. „Vadim ma doslova paralyzoval. Nikdy predtým som nevidela nikoho tak krásneho a zaujímavého. Bol tak nádherný a ja taká mladá a neskúsená. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ma miluje rovnako, ako ja jeho,“  znejú slová jednej z najkrajších herečiek filmovej histórie. Bohémsky Vadim sa na žiadosť zásadových a tak trochu puritánskych rodičov Brigitte nastálo zamestná ako novinár a čuduj sa svete, opäť s veľkým úspechom. Akonáhle Brigitte dosiahla povinnú plnoletosť, oženil sa s ňou. „Sex sme mali dávno pred tým, ako sme sa zobrali. Svadobná noc bola len hlúpym divadielkom pre mojich rodičov.“

Nádherná Brigitte sa stáva verejne známou osobou, a to napriek skutočnosti, že ako herečka sa zatiaľ nijak zvlášť nepresadila. Vadim žiarli, ale nevzdáva sa myšlienky nakrútiť so svojou manželkou film. Ihneď po získaní potrebných finančných prostriedkov sa vrhne na film, ktorý z neho spraví uznávaného filmára a z Brigitte sexsymbol, aký vo Francúzsku nemá obdoby. Snímka ...a Boh stvoril ženu je začiatkom veľkej medzinárodnej slávy oboch manželov, zároveň však znamená koniec ich lásky. Brigitte sa počas nakrúcania bezhlavo zamiluje do svojho hereckého partnera a Vadima opúšťa. Napriek tomu zostávajú doživotnými priateľmi a nakrútia spolu päť filmov.

Vadim pracuje a je považovaný za akéhosi inovátora európskej kinematografie. Bez ostychu vyzlieka svoje herečky donaha a ich telá bezostyšne ukazuje celému svetu. Príkladom je práve Brigitte ,ktorá sa vo Vadimových filmoch vyzliekla niekoľkokrát. Napriek tomu jeho filmom nechýba umelecká hodnota a prepracovanosť, vďaka ktorým mu svet odpúšťa určitý extrémizmus a naďalej podporuje jeho aktivity. Vadim sa však napriek všeobecným sympatiám prevažne mladého publika nevyhne niekoľkým súdnym pojednávaniam, ktorých jediným cieľom je zničiť jeho bezstarostnú povesť.

Vadim sa na krátke dva roky stáva manželom krásnej dánskej herečky Annette Stroyberg. Porodí mu dcéru Nathalie, no Vadima aj dievčatko opustí hneď, ako sa zásluhou jej manžela dostaví prvý filmový úspech. Vadim zostane sám, nie však nadlho. Na jednom parížskom večierku mu padne do oka sotva sedemnásťročná Catherine Denevue, ktorá sa znenazdania stáva herečkou a zároveň milenkou hriešneho režiséra. Z tohto vzťahu sa narodí syn Christian. Smutná história sa však opakuje a Catherine Vadima opúšťa ihneď po tom, ako sa od neho stane nezávislou.

Vadim neupadá na duchu a naďalej tvrdo pracuje. Jeho filmografia sa rozrastá v priemere až o dva filmy ročne, nie všetky však dosahujú úspech, aký by si prial a možno aj zaslúžil. Stále je však veľmi slávny a len máloktorá hviezda si dovolí odmietnuť rolu v jeho filme. Je obklopený húfom priateľov, ktorí ho bezmedzne obdivujú a ochotne s ním cestujú po celom svete. Vadim je stále krásny a plný životnej sily. V tomto období spoznáva mladú americkú herečku Jane Fonda, ktorá utiekla do Francúzska pred slávou svojho otca Henryho, rozhodnutá presadiť sa vlastnými silami.

Po istých peripetiách napokon Vadim Jane presvedčí na spoluprácu. Ukáže sa, že Jane Fonda je nesmierne talentovaná herečka, ktorej potenciál Vadim naplno využije hneď v niekoľkých filmoch. Stanú sa manželmi a po čase sa im narodí dcéra Vanessa. Manželstvo trvá osem rokov a Vadimovi evidentne neprospieva. Kým Jane zbiera Oscarov, angažuje sa v politike a vyzýva svet proti vojne vo Vietname, Vadim sedí doma a stará sa o deti. Manželstvo sa celkom pochopiteľne rozpadá. Z Jane je veľká hviezda, jeho kariéra rýchlo upadá. Nepomôžu ani zvučné mená hviezd, ktoré by pre neho urobili všetko, vrátane jeho exmanželky Brigitte Bardott. Príliš mnoho erotiky v jeho filmoch prestáva byť v móde, napriek tomu do konca svojho produktívneho života provokuje nízkorozpočtovými erotickými snímkami.

Stihne sa oženiť ešte dvakrát a splodiť štvrté dieťa, kým v roku 2000, vo veku 72 rokov, podľahne rakovine lymfatických uzlín. Na Vadimov pohreb v Paríži sa dostavilo všetkých jeho päť manželiek a stovky ďalších ľudí, ktorí si prišli uctiť jeho pamiatku. Pochovaný je na cintoríne Saint Tropez.

HOCKEYKA