Marian Varga

Soňa mu v dokumente nepoložila možno najlepšie otázky a isto sa nad tým ani moc nezamýšľala (dokumenty vypracúvajú študenti FAMU podľa mňa povinne v rámci semestrálok alebo seminárok, tak proste musela dačo zrobiť), ale jedna sadla. Nie preto, že by bola zmysluplná, ale preto, čo na ňu Varga odpovedal.

Soňa: Čo by ste si zobrali na pustý ostrov, ak by to mohlo byť len 5 vecí?

Varga: No... (vymenoval rôzne skladby na platniach. Dokopy ich bolo až 5)

Soňa: A váš pes, na toho ste zabudli?

Varga: Jóój, zabudol som na neho, aj toho si beriem.

Soňa: A vaša manželka?

Varga: Jááj, aj tú, aj tú si beriem.

Ja by som sa ešte opýtal, že čo cigary a zapaľovač.

Evidentne jediné, čo ho zaujímalo, bolo hranie a ako tak aj ešte hudba od iných interprétov. Ani žena, ani pes a dokonca ani tie cigary, ktoré toľko fajčil podľa mňa hlavne pre ten nikotín.

z toho mála, čo som sa o Vargovi doteraz dozvedel, bol podľa vlastných slov "v kuse nasraný" a napríklad úplne ho nasrať a ráno mu tak pokaziť deň mohol už obyčajný zapaľovač, čo mu nezapálil cigaru.

Podľa mňa bol Varga šťastný len vtedy, ak mohol hrať. A to je úplne jedno či pre publikum či sám pre seba, nakoľko si nemyslím, že bohvieako dbal na pozornosť fanúšikov. Možno mu boli skôr na obtiaž.

Sám sa vyjadril, že mal v živote šťastie, nemusel prekonať žiadne zvláštne prekážky (zrejme až na politickú cenzúru, i keď aj tu sa ukazuje, že aj to mal na saláme a chcel hlavne hrať sám pre seba).

Akonáhle ho ale odtrhli od klavíra alebo organu, bol zas ten starý, večne nasratý exot.

Jeho hudba mi nič nehovorí, ale rešpektujem, že dnes umrela slovenská hudobná legenda. Odpočívaj v pokoji.

Skvělý hudební mág, co se vlastně celý život potácel mezi snem a realitou.

Pan Varga nás dnes bohužel opustil. Byl to vynikající muzikant. :(