Asia Argento

Je to rockerka s tetovaním nad šuškou, prešla závislosťou od drog a nemá zábrany fotiť erotiku. Pôsobí chladne a nevyspytateľne. A pre ľudí je veľkou záhadou. Hoci pôsobí ako umelý produkt popkultúry, niektoré jej aktivity znepokojivo odkrývajú jej skutočný talent. Asia ovláda tri jazyky (anglický, francúzsky, taliansky), píše poviedky pre prestížne talianske časopisy, má za sebou prvý publikovaný román (Milujem ťa, Kirk) a účinkovanie v zopár filmoch renomovaných režisérov. A taktiež režírovala dva dokumentárne filmy a jej celovečerný scenáristický a režijný debut SCARLET DIVA, v ktorom stelesnila hlavnú postavu, jej na Williamsburg Brooklyn festivale vyniesol hlavnú cenu!

Je vôbec možné, aby sa niekto v dnešnej dobe volal rodným menom „Asia Aria Anna Maria Vittoria Rossa Argento“? Ale tento reťazec nebol Asii nikdy na ťarchu. Problém mala skôr s menom Asia. V talianskych análoch totiž toto meno neexistuje a podľa papierov sa preto niekoľko prvých rokov svojho života musela volať Aria. Rodičia si s tým starosti nerobili – kašľali na papiere a v súkromí ju volali Asia (vyslovuje sa „Ás-í-ah“). Dievča prišlo na svet 20. septembra 1975 v Ríme režisérovi Dariovi Argentovi a herečke Darii Nocolodi, ktorí celé tri dni po jej narodení presedeli doma v obývačke, pozerajúc na projekčnom plátne klasiku JUH PROTI SEVERU. Asia akoby bola pre filmovú branžu zrodená. Jej otec bol už v Taliansku uznávaným hororovým maestrom (ďalej hlavne filmy OPERA a INFERNO). Natoľko uznávaným, že jeho filmy dnes disponujú kultovým statusom a po celom svete vychádzajú v nových a nových DVD reedíciách.

Asia videla prvý oteckov film už v šiestich rokoch a zhodou okolností išlo práve o horor DEEP RED, ktorý Dario nakrútil v rok jej narodenia a v ktorom hrala aj jej mama. O tri roky neskôr, v deviatich rokoch, debutovala čoby herečka v talianskom sitcome „Sny a túžby“ ("Sogni e bisogni", 1984). Po ňom nasledovalo zopár malých roličiek v celovečerných filmoch, poväčšine hororoch (DÉMONI, SVATYŇA). So svojím otcom natočila prvý film v roku 1983, keď už bol celosvetovo etablovaným filmárom a mali oňho záujem aj v Amerike. Film TRAUMA, dostupný aj v našich videopožičovniach, bol taliansko-americkým mysterióznym thrillerom o mladej anorektičke (Asia), ktorá utečie zo psychiatrickej liečebne a uteká pred sadistickým vrahom. Osemnásťročná Asia predviedla vo filme herecké nadanie nielen ako nádherne vrieskajúca obeť, ale aj ako psychicky labilné dievča bez rodinného zázemia. Preto jej bola krátko na to ponúknutá rola v snímke PERDIAMOCI DI VISTA! (1994), kde si podobný charakter zopakovala. A to natoľko kvalitne, že za svoj výkon dostala cenu Davida di Donatella za najlepšiu taliansku herečku roka. Po tomto úspechu už mala Asia len krôčik k roličke vo filme, akým bola (a dodnes je) koprodukčná KRÁĽOVNÁ MARGOT (1994) s Isabellou Adjani a ostatnou francúzskou hereckou špičkou. Tento historický film, ako isto viete, bol najospevovanejším európskym filmom roku 1994.

V ďalšom horore svojho otca, STENDHALSKOM SYNDRÓME (1996), si opäť zahrala hlavnú rolu a opäť psychicky handicapovanú ženu (vlastne všetky Dariove horory sú o psychicky labilných ženách, naháňaných psychopatmi). Tentoraz šlo o rolu policajtky, ktorej pátranie po vrahovi komplikuje takzvaný “Stendhalský syndróm” – psychická porucha, ktorá človeku pri pohľade na maľované obrazy spôsobuje nepríjemné halucinácie. Asia sa v tejto chvíli, v 21 rokoch, začala trošku hlbšie zaujímať o umenie a filmárčinu za kamerou. A natočila dokumentárny profil svojho otca, čoby režiséra.

Keď sa Asii spýtate, na ktoré z nakrúcaní spomína v najlepšom, uvedie drámu NEW ROSE HOTEL (1998) amerického nezávisláka Abela Ferraru. Futuristický film rozpráva o súboji dvoch svetových megakoncernov, ktorých úspech je založený na zamestnávaní najgeniálnejších mozgov sveta. Jeden z koncernov však poruší mierové vzťahy a pokúsi sa od toho druhého ukradnúť jeho najväčší mozog. A to pomocou mladej talianskej dievčiny, ktorá si má získať jeho srdce. Asia sa pochopiteľne objavila v úlohe mladej Talianky a jej hereckými parťákmi boli Willem Dafoe a Christopher Walken. Režiséra Abela Ferraru si obľúbila natoľko, že o ňom okamžite po skončení filmovačky natočila podobný dokument, ako pred dvoma rokmi o otcovi. Za tento už dostala Rímsku filmovú cenu za najlepší dokument roku.

Po NEW ROSE HOTELI sa Asia opäť postavila pred kameru svojho otca. Išlo o horor FANTÓM OPERY (1998), v ktorom ju prenasledoval démon Julian Sands. Film bol, bohužiaľ, prepadák ako hrom a Argento hádam prvýkrát v živote sklamal aj svojich skalných hororových fanúšikov. Ale na Asiu a jej rozvoj to nemalo negatívny dopad. V tej dobe už totiž koncentrovala všetky sily do scenára a prípravy na réžiu svojho prvého celovečerného filmu SCARLET DIVA (2000). Táto snímka je mimoriadne zaujímavým Asiiným autobiografickým príbehom. A to ani nie tak po filmárskej stránke, ako z hľadiska Assinho sebavykreslenia v jej príbehu. SCARLET DIVA rozpráva o mladej talianskej herečke, ktorá sa s popcornovým imidžom sexy kočky snaží preraziť ako skutočná umelkyňa. Potom, ako dostane v Miláne hereckú cenu, sa presídli do Ameriky, kde zažíva problémy s hollywoodkymi producentmi, zamiluje sa do rockovej hudby a stretne prvú veľkú lásku, rockového hudobníka, s ktorým napokon otehotnie. Asiin reálny život je s týmto príbehom nesmierne spätý. Po všetkých stránkach. Vrátane postavy jej ľúbostného objektu, ktorý akurát v Asiinom reálnom živote nie je Američan, ale Talian. Ale taktiež je to hudobník (Marco Castoldi z kapely Bluvertigo) a taktiež s ním Asia otehotnela. V júni 2001 mu porodila dcérku Annu Lou. A na oslavu celej udalosti si nad šušku nechala urobiť veľké tetovanie okrídleného anjela.

V Taliansku bola Asia odjakživa celebritou. A tento jej status sa každým rokom len a len posilňoval. V Amerike ju však až do minulého roka prakticky nikto nepoznal. Akurát zopár fanúšikov spomínaných troch hororov jej otca a tých divákov, ktorí videli Ferrarov NEW ROSE HOTEL. Ale minulý rok sa to striktne zmenilo. Podarilo sa jej prebojovať do castingu krkolomného akčáku XXX (2002) a ten sa stal ako pre ňu, tak i pre jeho hlavnú mužskú hviezdu Vina Diesela zlatým dolom.

Okrem všetkého, čo som spomenul vyššie, Asia ešte aj režíruje hudobné videoklipy. Ako to všetko, navyše ešte aj s dieťaťom na krku, môže stíhať? Asia nepatrí medzi umelcov, ktorí by vysedávali na zadku a čakali, kým im niekto zavolá kvôli angažmánu. Otec ju vychovával k samostatnosti a nedal jej priestor v žiadnom svojom filme, kým si sama nevybojovala miesto pod slnkom u iného režiséra. Asia vždy bola a je ctižiadostivá, cieľavedomá, kreatívna a vo svojej brandži sa vie obracať ako ryba vo vode. Je to proste ten typ človeka, ktorým patrí dnešný svet. Už len nech sa postará o jemnú zmenu svojho imidžu v časopisoch, aby ju ľudia nevnímali len ako popcornovú barbie, ktorá sa nezmôže na nič iné len na vyzliekanie pred kamerou. I keď je otázne, či niečo také sama chce. Keď sa jej totiž spýtate, ako chce byť uchovaná v pamätiach ľudí, odpovie vám: “Chcem, aby si ma ľudia pamätali ako niekoho, kto skúsil všetko, ale nič nevedel.”

Martin "POMO" Pomothy