Sokolovo

S ideologickou stránkou se rozumně uvažující člověk dokáže vyrovnat. Dobově podmíněný ojedinělý výkřik Ať žije KSČ není třeba přeceňovat. To je opravdu skvělá formulace "Historika" a já s ní plně souhlasím. Zajímavé ve filmu je politické pozadí formování jednotky v Sovětském Svazu, to jsem si ještě musel dostudovat. Škoda, že samotné Sokolovo se odbylo tak rychle v závěru filmu. Ale je dobré si pamatovat, že naše země má své hrdiny, zvlášť v téhle době. (09.07.2008)

Film to v pravdě není špatný, neboť se v technických detailech striktně drží skutečného průběhu bitvy s precizností Bratrstva neohrožených. Bohužel silný nános politické agitky a deformace příslušný době vzniku především v první třetině působí hodně nestravitelně, a tak jinak skvělý válečný film deklasuje do škatulky propaganda. (25.02.2016)

Sokolovo je len jedným z ďalších normalizačných filmov, ktorý si prisvojil osobu nadporučíka Otakara Jaroša. Paradoxom bolo v roku 1981 zastavenie premietania, vysielania tohto filmu nakoľko v tomto roku predstaviteľ nadporučíka Jaroša Martin Štěpánek emigroval do Rakúska. Film nám opisuje akt bitky u Sokolova, ktorá z pohľadu československých vojenských dejín má unikátne postavenie. Išlo o prvé bojové nasadenie 1. československého práporu v Sovietskom zväze. Na jednej strane stáli vojaci, ktorí nikdy nebojovali, nemali žiadne bojové skúsenosti a na druhej skúsení vojaci Wehrmachtu. Vojaci 1. čs. samostatného práporu začali presun na front 30.1.1943 (necelá tisícka mužov a žien) a boli prepravení z výcvikového tábora Buzuluk do železničnej stanice Valujka (cesta vlakom trvala 3 týždne), ďalej bola železnica úplne zničená. Odtiaľ prápor vyrazil na 12 dňový 350 km dlhý peší pochod do Charkova. Presuny prebiehali iba v noci, cez deň hrozili útoky Luftwaffe. Do oslobodeného Charkova sa prápor dostal 1. marca 1943. Tu si vojaci krátko oddýchli a už 2. marca 1943 nadránom vyrazili k ďalšiemu pochodu do priestoru Sokolova. Ich prvá bojová úloha znela udržať postavenie na línii novo vybudovanej obrany na rieke Mža a zabrániť jednotkám 6. tankovej divízie Wehrmachtu v jej prekročení. Dňa 8.3.1943 bol náš prápor rozdelený na 3 roty. Sever bránila 2. čata 3. roty s veliteľom Oldřichom Kvapilom a zbytok roty s rotmajstrom Voráčom bol južne v Mirgorode. Arjuchovku bránila 2. rota nadporučíka Jaroslava Lomu a na južnom breh rieky v Sokolove mala presunutú obranu 1. rota nadporučíka Otakara Jaroša. Prvý útok nepriateľa sa podarilo odvrátiť, ale na bojisku ostali nečinné 3 nepriateľské tanky. Nikto z Jarošových vojakov neprekukol ich lesť a tak si oni pokojne zamerali postavenia obrancov a pri následnom nemeckom útoku tieto tanky ožili a zničili presnými zásahmi protitankové dela a guľometné hniezda. Cesta do stredu dediny sa im otvorila a zničiť pozorovateľňu nadporučíka Jaroša vo veži kostola už nebol žiaden problém. Tu padol 8.3.1943 hrdinskou smrťou nadporučík Otakar Jaroš podobne ako aj stovka jeho vojakov pri obrane Sokolova. Nedokázali mu pomôcť ani jednotka rotmajstra Voráča, ani tanky 179. tankovej brigády pod ktorými sa pri prechode rieky prelomil ľad. No a to najlepšie na záver. Na východnom fronte bojovalo na konci vojny 75 tisíc československých vojakov v Svobodovej armáde a zo západu sa blížilo okolo 10 500 mužov. Prečo to spomínam? Koľko z nich zo západnej vetvy po novembri bolo povýšených a na kapitána Otakara Jaroša si od povýšenia in memoriam dňa 5.5.1943 nikto nespomenul. Hanba!! V roku 2009 vláda ČR navrhla, aby ho prezident v Deň vojnových veteránov 11. novembra povýšil do hodnosti generálmajora. Václav Klaus to bez vysvetlenia odmietol. (31.08.2019)

Je tu viacero nezmyslov ako napríklad zvolanie jedného muža v Lidiciach: "ať žije KSČ" tesne pred popravou, alebo scéna ako sovietskí vojaci s úsmevom na tvári obdaruvávajú české ženy na fronte potravinami, silno pochybujem že sovieti by boli tak štedrí ked mali sami málo. Sovietskí vojaci za celý film pôsobia inteligentne avšak v skutočnosti mnohí z nich nemali ani základnú školu. Stretneme sa tu s proletárskou rodinou Horákových v ktorej sú všetci členovia rodiny komouši ako inak a samozrejme synček v podaní Jiřího Krampola šiel bojovať na východnú frontu. A čo ma úplne položilo že tu Edvarda Beneša a londýnsku exilovú vládu zobrazili ako bandu intrikárov čo kujú pikle a chystajú sa po vojne vytvoriť ozbrojenú diktatúru. Toto je hrubý zásah do dejín a nezmyselné zavádzanie a navyše Beneš tu preklamuje protisovietský postoj ale pritom v skutočnosti sa Moskve priam strkal do riti a považoval SSSR ako najväčšieho budúceho ochráncu Československa. Ďalším trestuhodným zásahom je absolútne vymazanie generála Heliodora Píku, ktorý bol hlavným organizátorom československej armády na východnej fronte. Z generála Ingra tu spravili nemotorného ožralu. Fuj bolo mi z tej propagandy zle. A prítomnosť Klému ktorého Bohuš Pastorek pojal ako múdreho strejdu a jeho kecy to už je fakt hardcore. Ale aby som stále len nekritizoval tak u filmu musím jednoznačne pochváliť záverečnú bitku, ktorá sa na 90% drží skutočností. A samozrejme chválim ako vždy výbornú hudbu Zdeňka Lišky. (12.06.2011)

Jak oddělit slušnou technickou kvalitu od falšování historie? Nějak mi to ne a nejde...Východní anabáze našich vojáků začala přeci v gulagu. A to včetně Ludvíka Svobody. Komančství tedy vesměs nemohli ani cítit. A zde je také vysvětlení slabosti až strachu L.S. v roce 1968. ( "Vím, co Sověti dokážou").... (07.03.2013)