Krakatit
Krakatit
Československo,
1948, 97 min
(Alternatívna 106 min)
Réžia:
Otakar VávraKamera:
Václav HanušHudba:
Jiří SrnkaHrajú:
Karel Höger, Florence Marly, František Smolík, Nataša Tanská, Miroslav Homola, Jaroslav Průcha, Jiří Plachý st., Eduard Linkers, Bedřich Vrbský (viac)Obsahy(1)
Čapkova předloha se v těsně poválečném kontextu dočkala zřetelné aktualizace: mimořádně ničivá třaskavina v rukou válečných štváčů, které zajímají jen zisk, se může snadno stát osudnou rozbuškou, ohrožující celý svět. Režisér Otakar Vávra soustředí pozornost na horečnaté představy vyčerpaného a navíc zraněného protagonisty inženýra Prokopa, jenž se ze všech sil snažil zabránit zneužití svého vynálezu. I když po vypravěčské stránce (snově stylizované sekvence, které přibližují hrdinovo narušené vnímání, prozrazují inspiraci ponurým francouzským poetismem) film přece jen zestárnul, jeho výpověď si dodnes uchovává svou naléhavost.
Román Karla Čapka Krakatit zfilmoval Otakar Vávra již záhy po druhé světové válce a pojal jej jako horečnatě expresivní varování před jadernou zkázou. V roce 1980 se k tomuto dílu vrátil znovu, tentokrát však zdůraznil násilnou aktualizaci výchozího textu ve smyslu zákeřných imperialistických piklů. Hlavní hrdina vědec Prokop se ocitá ve smrtelném ohrožení, když chce zabránit zneužití svého epochálního vynálezu třaskaviny Krakatit dvěmi skupinami lidí, kteří s její pomocí chtějí ovládnout svět. (oficiálny text distribútora)
(viac)Zaujímavosti (28)
- Profesor chémie Plinius (Karel Dostal), ktorý sa počas horúčkovitého sna pýta inžiniera Prokopa (Karel Höger) o alfa- explóziách a krakatite, sa v románe volal profesor Wald. Išlo v skutočnosti o obraz reálneho človeka s menom František Wald, profesora teoretickej a fyzikálnej chémie a chemickej metalurgie. Karel Čapek navštevoval prednášky Phdr. Františka Walda. (Raccoon.city)
- Chemický názov Krakatitu bol tetrargon olova. Z chemického hľadiska je to nemožné, aby išlo o výbušninu, nakoľko Argón je vzácny plyn, ktorý nie je schopný žiadnej reakcie. (Raccoon.city)
- Karel Čapek, autor románu, musel poznať Rutherfordov planetárny model atómov, lebo termín alfa-výbuchy v Krakatite vychádza z Rutherfordovho pokusu o rozbitie atómu pomocou ostreľovania alfa časticami. Atóm to nevydržal a rozpadol sa. (Raccoon.city)
- K Florence Marly v úlohe princeznej, sa kritici v mnohých prípadoch stavali pomerne odmietavo, najmä kvôli jej dikcii a vonkajšiemu hereckému prejavu. Napríklad Oldřich Kautský vo Filmových novinách priostril kritický tón, keď na príklade Marly zdôraznil, v duchu dobové rétoriky, že je nevhodné pozývať si do československých filmov cudzie herečky, ktoré sa ani zďaleka nevyrovnajú najslabším československým herečkám: "My, v našom štátnom filme, vytvárajúcim diela tak význačná ako práve Krakatit, sme sa rozlúčili s pojmom filmová hviezda, a nahradili ho raz a navždy herečkou a umelkyňou." (Raccoon.city)
- V ohlasoch dobového dennej tlače i filmových periodík niektorí kritici upozornili na podobnosť medzi Krakatitom a snímkou Václava Kršku Housle a sen, a to ako v rozbití skutočnosti, tak v symbolických troch ženských postavách, ktoré sa priebehom deja vynárajú. Nájdeme tiež výhradu, že Vávra sa dostal do nebezpečných vôd artismu do štylizácie subjektu, ktorý je tak typickým pre Krškov film. (Raccoon.city)
- Film bol predaný do Poľska, Švédska, Dánska, Albánska, Rumunska, Francúzska a Palestíny, a tiež do artových kín v Kanade a USA. V roku 1951 bola snímka opäť zaradená do programu kín a v roku 1955 mal film obnovenú premiéru. Návštevnosť od roku 1951 do roku 1955 predstavovala pri 3 468 predstaveniach 497 028 návštevníkov. Od roku 1948 do konca roka 1987 mal Krakatit návštevnosť 3 145 626 divákov na 16 773 predstaveniach. Roku 1956 bol vyvezený do NDR a Juhoslávie a 1957 tiež do Paraguaja. (Raccoon.city)
- Tajná prvá projekcia filmu v Benešove prebehla následovne. Prekvapeným divákom, ktorí pôvodne mali zhliadnuť britský film Sidneyho Gillanta Zelený jed, boli rozdané dotazníky, ale zo 420 návštevníkov projekcie vhodili vyplnený dotazník do zvláštnych urien iba štyria ľudia, jeden bol bez mena a adresy. Z ich odpovedí sa dozvieme, že všetci čítali Čapkovú predlohu a všetkým sa film páčil. Polovica z nich mala výhrady k nekvalitnému zvuku filmu (zlá technická vybavenosť kina). Jeden respondent vytkol filmu technickú nepresvedčivosť niektorých scén (najmä v baltinských laboratóriách), iný si posťažoval na malú pochopiteľnosť pre ľudové vrstvy, najmä ku koncu filmu. (Raccoon.city)
- Režisér Vávra zvládal počas natáčania Krakatitu pracovať aj na svojom filme Predtucha. Pre oba filmy mali byť natočené exteriérové zadné projekcie vo Švajčiarsku, k tomu ale nedošlo. (Raccoon.city)
- Film sa stal prvým Československým po-februárovým filmom určeným pre export a získal predikát "film národného i umeleckého významu". (Raccoon.city)
- Karel Höger (Prokop) spomína: "Z role som mal obavy a dôkladne som sa na ňu pripravoval a žil ňou. Môj Prokop musel byť celým Prokopom, nie scenáristickou skratkou, naozaj nebol ľahkou úlohou. Stále som sa v ňom cítil ako Prokop na začiatku románu." (Raccoon.city)
- Vyzneniu filmu napomáha vierohodne pôsobiace stvárnenie atómového výbuchu, ktorý bol vyrobený v trikovom oddelení na Barrandove v dvojmetrovom vodnom akváriu, do ktorého boli pod tlakom púšťané rôznofarebné tekutiny. Pri spomalenom snímaní bol dojem atómového výbuchu, spojený ešte s oslňujúcim zábleskom, presvedčivejší. (Raccoon.city)
- Film mal premiéru súbežne v dvadsaťjeden kinách Československa, vyrobených bolo sto kópií pre distribúciu. (Raccoon.city)
- Florence Marly (princezná Wilhelmina Hagen) svoj zárobok z filmu prenecháva svojim priateľom a príbuzným v Československu, išlo o sumu 100 000 dolárov. (Raccoon.city)
- V roku 1948 Aprobačná komisia pre schvaľovanie českých filmov udelila Čestné uznanie za filmový zvuk a prémiu 8000 korún Emilovi Poledníkovi, I. prémiu za filmovú hudbu a prémiu 50000 korún Jiřímu Srnkovi, II. prémiu za filmový scenár a prémiu 10000 korún Jaroslavovi Vávrovi, Prémiu za filmovou architektúru 25 000 korún Janovi Zázvorkovi, I. prémiu za filmovú fotografiu a prémiu 35000 korún Václavovi Hanušovi, Čestné uznanie za filmový strih a prémiu 8000 korún Antonínovi Zelenkovi, Cenu zemi Českej a I. prémiu za filmovú réžiu a prémiu 90000 korún Otakarovi Vavrovi. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (Raccoon.city)
- Digitálne zreštaurovanú verziu uviedol do distribúcie Národní filmový archiv. Premiéra sa uskutočnila 15. 9. 2016 v Královohradeckom Biu Central. Reštaurovanie (pre obraz bol použitý originálny negatív a pre zvuk duplikačný pozitív) prebehlo toho istého roku v budapeštianskom laboratóriu Magyar Filmlabor za finančnej podpory Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Ministerstva kultúry SR a za partnerstva Nórskej národnej knižnice a združenia CESNET. Na požiadanie bol film distribuovaný aj s anglickými podtitulkami. (Raccoon.city)
- Pôvodne mal mať Krakatit premiéru 2.4.1948 v kine Alfa, ale z dôvodu pretlaku premiér českých filmov a vytvorenie zhruba štrnásťdňového rozostupu medzi nimi bolo uvedenie filmu posunuté na 9.4.1948. Avšak už 8.4.1948 sa uskutočnila mimoriadna tajná projekcia v Benešovskom kine Helios, ktorá bola v tlači propagovaná ako svetová. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (Raccoon.city)
- Kvôli vysokým nákladom a malej pravdepodobnosti návratu tržieb najprv film nebol odporučený na výrobu. Film sa začal natáčať od 29.4.1947 do 14.7.1947 a konečné náklady predstavovali 12 818 000 Kčs. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (Raccoon.city)
- Režisér Otakar Vávra pristúpil k nezvyčajnej štylizácii a nechal väčšinu exteriérových scén postaviť v ateliéroch. S pomocou kameramana Václava Hanuša preukázal tiež vizuálnu vynaliezavosť a do epizódnych rolí aristokratických vládcov Balttina obsadil príslušníkov ruskej rodiny Romanovcov. (Raccoon.city)
- Karel Čapek (autor predlohy) sa inšpiroval výbuchom muničnej továrne Škodových závodov v Plzni z roku 1917, nazývaným tiež Bolevecká katastrofa, ktorá si vyžiadala viac ako 200 obetí. Spisovateľ celú situáciu sledoval z okien zámku v Chyši u Žlutic, kde pôsobil ako vychovávateľ v rodine grófa Lažanského. (Raccoon.city)
- Prvý povojnový československý fantastický film. (Raccoon.city)
Súvisiace novinky
Noir Film Festival 2014 startuje již 21. 8.!
16.08.2014
4 dny, 4 místa, 40 projekcí... Unikátní přehlídka noirových filmů, kterou letos hostí královský hrad Křivoklát, se nezadržitelně blíží! Druhý ročník festivalu, který se zaměřuje na inspirativní… (viac)
Otakar Vávra: 1911 - 2011
16.09.2011
Ve věku 100 let zemřel včera nejstarší žijící český režisér Otakar Vávra. Režisér před nedávnem podstoupil operaci zlomeniny krčku, kterou si přivodil krátce po jarních oslavách svého významného… (viac)