An Unknown Compelling Force
Obsahy(2)
Celovečerní napínavý a mrazivý snímek odhaluje tajemství největší ruské záhady. Zánik Ďatlovovy výpravy označuje nechvalně proslulá neobjasněná úmrtí devíti členů turistické výpravy. Co se opravdu odehrálo v nočních hodinách 2. února 1959 v ruském pohoří Ural? Tvůrci tohoto mrazivého a napínavého dokumentárního filmu prozkoumali všechny dostupné informace i teorie. Zamířili přímo na Ural, kde natočili strhující rozhovory s místními novináři, přáteli zesnulých, ale i s desátým členem výpravy Jurijem Judinem, který se ze zdravotních důvodů vrátil domů jen těsně před osudnou tragédií. Pravda je někde tam venku. (TV Prima)
(viac)Videá (1)
Recenzie (15)
Na začiatku sa dokumentarista tvári, že vždy všetko vyrieši. Je to len taký ťah a ja mu neverím. Samozrejme že nič nevyrieši, iba nakukne do možných aj nemožných teórií (dokonca spomenie aj takú hlúposť ako "Yetti"). Podľa mňa tu máme dva pohľady. Jeden je senzáciechtivý a ten vždy túto udalosť pomenuváva ako záhada. Ten druhý pohľad je pragmatickejší a túto udalosť vidí ako neobjasnenú vraždu. Som rád, že dokument ku koncu stále viac poukazuje na túto možnosť. No ale túto vraždu samozrejme neobjasní. Veď ako by aj s takýmto bádaním mohol. ()
Možno trošku, fakt len trošku nadhodnotím ale tento dokument si to zaslúži. Je pravda, že vyslovene nič nové neprináša a pracuje so známymi faktami ale zachádza do takej hĺbky ako nikto do teraz a aj keď nezodpovie tu zásadnú otázku, myslím že sklamaný nebude nik. Veľmi si cením aj zvolený, veľmi citlivý prístup a celkovú obrazovo zvukovú formu ktorej dominuje parádna 3D vizualizácia starých čiernobielych fotiek obohatených o efekt snehu a pekný hudobný podklad v doprovode s dobre zvolenými narátormi tohto smutného príbehu. Zbytočne sa tu nefantazíruje a dokument sa snaží racionálne vysvetliť tie najmožnejšie verzie bez toho aby zbytočne zachádzal do konšpirácií či lacnej snahy o vyvolanie wow efektu. Takže za mňa osobne veľká spokojnosť. ()
Napriek zatiaľ rozpačitých hodnoteniam, ja dokument podporím. Je výborným doplnkom k veľmi dobrému seriálu Pěreval Ďatlova a pozerá sa na túto záhadu z viacerých stránok. Kým seriál smeruje od mysteriózna k vedeckému objasneniu, tento dokument si zachováva mysterióznu tvár po celý čas, ktorú podporuje svedectvami a faktami. Páčili sa mi archívne zábery, fotografie a aj výpovede vyšetrovateľov. Malo to dobrú atmosféru a zanecháva nejednoznačný až konšpiračný záver. ()
Pan tvůrce své dílo začíná strašně, strašně nedůvěryhodně, když nám nabízí takové bonbonky jako "u této záhady existuje tolik informací, které člověk musí vzít v potaz, například spousta lidí věří, že to byli mimozemšťani" a podobně. V průběhu filmu se to trochu zlepší a on sám se promění z cvoka, co chrlí senzacechtivé myšlenky, na cvoka, co by si přál s Ďatlovem být kamarád, což dokážu ocenit. Sám nám tvrdí, že už toho leccos natočil a zažil, ale tenhle film vypovídá spíš o tom, že je to pořád nezkušený filmař. Měla jsem problém se soustředit na to, co vlastně chce říct, protože hrozně neobratně dohromady skládal to, čím to chtěl říct/podpořit. Když začal předkládat "argumenty" pro svoji hlavní teorii, musela jsem se v jednu chvíli i zasmát, protože jeden z jeho expertů použil termín Occamova břitva, zatímco ta jejich teorie tento princip na první pohled ostentativně ignorovala. A tady je právě to, že si nejsem jistá tím, jestli si experti tahali svá tvrzení z paty nepodložená důkazy, a nebo jestli to jenom filmař nesprávně natočil, předložit a přetlumočil do filmové řeči. Výroky typu "To jim nežeru, musela to být vražda." mi jdou prostě proti srsti, když to ten konkrétní řečník ani filmař ničím kromě modřin nepodloží. Nevím, jak složité by to bylo na provedení, ale proč například nevytáhnou nějaké pitevní zprávy z jiného případu a nepopíšou, jak by doopravdy vypadala zranění někoho, kdo uvíznul v lavině nebo z výšky tří metrů spadl na zamrzlý potok, a jak se to liší od zranění těchto výletníků. Nebo proč vůbec nezmínili to, že minimálně jeden z nich se nejspíš pokoušel lézt na ten cedr a potom z něj spadl. Nebo že v mínus čtyřiceti holýma rukama hrabali v mrznoucím sněhu provizorní ohniště. Naopak zmiňují nějaký domorodý opasek omotaný kolem stromu, ale neukážou žádný fyzický důkaz, žádný zápis, žádnou fotku, že by něco takového existovalo. Stan podle paní rozřezal někdo z venku, ale zřejmě se vznášel ve vzduchu, protože nezanechal žádné stopy ve sněhu. A ze své vlastní výpravy do průsmyku a setkání s místním klimatem si pan tvůrce odnese myšlenku, že "hory jsou krásné", ale už nijak nereflektuje to, že i on sám se setkal se šíleným počasím a že by ho potkal kdo ví jaký osud, kdyby ho musel přečkat na nechráněné pláni, kam by došel po desítkách kilometrů na běžkách, místo ve vyhřáté chatě, kam dojel na sněžném skútru. Na závěr jenom již tradičně dodám, že pro mě nejpřesvědčivější pátrací práci o Ďatlovovi provedl Patrik Kořenář v epizodě série Fakta vítězí. ()
Galéria (4)
Pieta, pokora a úcta - to sú postoje, ktoré by sme pri tomto kriminálnom (?) akte mali zaujať ako prvé. Nikdy, v žiadnom prípade a za nijakých okolností, nesmieme stratiť zo zreteľa obete tejto strašnej udalosti. O ne ide v prvom rade, nie o prípadnú škandalizáciu posledných minút ich životov. V mrazivých horách zahynulo deväť priateľov a odvážnych mladých ľudí, ktorí mali pred sebou celý život a podľa všetkého (aspoň sa behom desaťročí neobjavili žiadne dôkazy o opaku) nikdy nikomu významným spôsobom neublížili. Napriek tomu zahynuli biednou, hroznou smrťou, ďaleko do akejkoľvek pomoci, ďaleko od svojich rodín, od ľudí, ktorí ich milovali a ktorí milovali ich. Nemým dôkazom masakru zostala len príroda – a tá nikdy nikomu nič nevyzradí, všetky tajomstvá si spoľahlivo nechá pre seba až do konca aj našich vlastných dní. Ja osobne desivú záhadu Ďatlovovej výpravy poznám resp. naplno sa o ňu zaujímam posledné cca desaťročie, možno dlhšie, ale musím paradoxne povedať, že sa mi do tohto dokumentu nechcelo. A to z toho dôvodu, že som mal pocit, že tvorcovia neprídu s ničím novým, šokujúcim. Dôkazy sa stratili, boli zametené pod koberec, alebo proste „len“ blbo vyšetrené a zaevidované vtedajšími súdruhmi (sovietske zasnežené hory 50. rokov 20. storočia si asi nikto z nás nepredstavuje ako CSI, NCIS a Columba dokopy, že). Krajina ako Rusko tajomstvá nevydáva zadarmo. Väčšinou ich nevydáva vôbec. V tomto špecifickom prípade navyše nič nedáva zmysel, jedna vec odporuje druhej. Napr. ak by v tom skutočne mala prsty armáda/politici, určite by ututlali informácie o radiácii. Ak by naopak za vraždou stáli s prepáčením „primitívni poverčiví domorodci“, určite by výpravu vyvraždili oveľa explicitnejším spôsobom, ktorý by nevytváral žiadne otázky, ani nevyvolával pochyby. V tomto „incidente“ proste nič nesedí. Preto som si to len chcel „narýchlo“ pozrieť, odfajknúť a ísť o dom ďalej. Počas pozerania som si ale uvedomil, že tie skoro dve hodiny sú prekvapivo dobré. Jasné, Liam Le Guillou na to spočiatku ide jemne škandalózne a povedal by som až mierne naivne, detsky, detinsky a zjednodušujúco. Snaží sa démonizovať veci, ktoré sú podľa mňa úplne banálne. Inokedy je strašne strojený (také tie nechcene smiešne zábery, ako sa zamyslene prehŕňa starými archívnymi dokumentmi a fotografiami v ponurej, zle osvetlenej miestnosti). Postupne ale zaznelo viacero informácií, ktoré ma priznám sa mierne znepokojili. Napr. na prvý pohľad nepodstatná správa o tom, že stan možno nebol rozrezaný zvnútra (čo sme doteraz považovali za axiómu), ale zvonku, je šokujúca a všetko stavia z nôh na hlavu. Netuším, ako sa Liamovi podarilo pred kameru nahnať niektoré osoby. Ešte u bývalého (divného, ale chápem, asi ho to všetko poznačilo) agenta FBI (prichádzajúcim s mojou obľúbenou teóriou, že ak niečo vyzerá ako pes, má to chvost a šteká to, pravdepodobne to bude pes) tomu rozumiem, ale u ruskej „kriminalistickej techničky“ mi to pravdupovediac hlava nebrala, pretože viem, aká „sloboda“ v Rusku vládne. Preto mi dokonca napadla aj taká možnosť, že to bola nastrčená herečka. Na prvý pohľad ma možno mierne sklamal záver, kedy sa Liam ocitne na mieste činu, ale na druhý oceňujem, že je to vlastne sympaticky realistické a nehrá sa na žiadne ultratrápne hlášky typu „Panebože, cítim tu zvláštnu atmosféru, vôbec sa nečudujem, že zomreli“. Pripadá mi to tak, že čím dlhšie po tom pátral, tým väčšiu pokoru pred tým získaval a na konci bol azda i sám rád, že je koniec, pretože takéto veci vás poznačia. Páčilo sa mi, že to bolo s prižmúrenými očami objektívne, čiže akonáhle sa zjavil „poburujúci“ názor o vražde, spravidla rýchlo nato priklusal pohlaď z inej strany, ktorá sa domnievala, že má na to úplne iné vysvetlenie a tým pádom nejde o vraždu, ale o nešťastnú nehodu. Ja by som Liama nezosmiešňoval za to, že sa venuje Yettimu a UFO, proste tieto aspekty k danej záhade patria už desaťročia (viď. rôzne divné fotky, ktoré po sebe výprava zanechala), či sa nám to páči alebo nie. Čiže ja by som odsúdil, ak by sa ku nim aspoň pár vetami nevyjadril. Hoc ja sám som zástancom smutnej teórie, že všetko bolo žiaľ podľa všetkého strašne pragmatické, obyčajné a práve v tej svojej obyčajnosti hrozne smutné a tragické. () (menej) (viac)