Recenzie (834)
Sektor 36 (2024)
Celý čas sa to drží v takej tri a pol hviezdičkovej rovine, dej zaujímavý, prostredie luxusné, až to človeka multikultúrne obohatí, postavy si idú svoje, ani jedna z nich nie je čisto vykrištalizovaná dobrým, či zlým smerom, čo považujem za plus. Predsa len nič ne svete nie je len čierno biele. Tempo pomalšie, akcia takmer nulová, kritika fungovania systému presná a pocit ľudskej tragédie všade prítomný. Celé sa to uberá správnym smerom, takým tým svojím nepríjemne pohodovým tempom. Potom ale príde výsluch na policajnej stanici, ktorý svojím nekompromisným prevedením monológu jednej z postáv dvíha film o level vyššie a skoro koniec v aute je už čerešnička na torte. Alebo skôr pekne tvrdá kopačka do gulí. Žiaľ život kurevsky často končí inak, ako dúhou zaliatou lúkou s jednorožcami. Štyri hviezdy jak by smet.
Vlci (2024)
Mať dvoch top hercov, ktorých charizma a talent vydúva trenky u každého latentného homointelektuála a tej nežnejšej časti ľudstva robí v podprsenke analógové páčky a natočiť toto je fakt umenie. Takto nudný a nezáživný film so scenárom o veľkosti jednej A4ky som už dlho nevidel. Film, kde drvivú časť deja tvoria dialógy a priniesť toto je ťažký prepal. Jedna hviezda za Pitta, druhá za Clooneyho. Nič iné tu nestojí za zmienku.
Cuckoo (2024)
Od prvej chvíle si hovorím, prečo práve takúto šerednú babu museli napchať do hlavnej úlohy a ono to nakoniec je len šeredný chlapec, čo sa hrá na ženu. Ale ok, to je to najmenej, film má podstatne závažnejšie nedostatky pre mňa a to je úmorná prvá hodina, ktorá človeka natoľko znudí a znechutí, že aj keď sa po nej veci konečne nejako rozhýbu a začnú dávať nejaký zmysel, má to už do slova v piči. Nemám nič proti divným úletom, ale aj tie musia vedieť ukojiť zmysly, či už kvalitným obrazom, zvukom, alebo myšlienkou a tento film nemá nič z toho. Aspoň nie na takej úrovni, aby dokázal prebiť svoje nedostatky a udržať divákovu pozornosť.
Odemčená identita (2023)
Za mňa spokojnosť. Dobrý výber hercov, dávkovanie tempa a určitá nevypočitateľnosť priebehu deja robili dosť na to, aby udržali moju pozornosť až do konca.
Deo Killeo: Jugeodo Doeneun Ai (2022)
Ďalšia poctivá Kórejská mäsiarčina s otrepanou premisou typu hitman chráni malé decko proti siahodlhej bande grázlov s ako inak kvalitným gun fightom aj combatom na nože a holé päste, ktoré Kórejci jednoducho vedia, kde sa akcie chtivý divák nemôže sťažovať na jej kvantitu ani kvalitu a nebyť jednej zásadnej chyby by si to celé užil v orgazmickom kŕči. Tou chybou je výber hudby, ktorý je miestami tak neskutočne nevkusný a lacný, až to zničilo celkový dojem filmu. Ja fakt teda neviem, či to bol zámer skúsiť nejaký úlet, alebo len niekomu kvalitne zajebalo, ale toto fakt nevyšlo. Ten výber hudby bol tak otrasný, že to vytrhávalo z deja, kazilo dojem z akcie, jednoducho to bolo veľmi, ale fakt že veľmi zlé. Škoda ten film mal na to bodovať vyššie.
MaXXXine (2024)
Ako začať...Na jednej strane sklamanie, od uzavretia trilógie X som čakal predsa len viac. Na druhej strane som si neskutočne užil každú jednu scénu s Miou Goth, tá baba ma jednoducho neskutočnú charizmu a talent. Film ako samostatný krimi / thriller, či nedajbože horor neobstojí, tam je jednoducho konkurencia niekde inde. Príbeh nie je dostatočne zaujímavý a dej pohlcujúci, aby dokázali chytiť diváka a nepustiť. Vedľajšie postavy sú tu len do počtu, snáď s výnimkou slizkého Kevina Bacona, ktorý si to evidentne užíval. Hororových prvkov tu je ako šafránu, na nejaký extrémny gore, či jump scary môže človek rovno zabudnúť. V čom film ale exceluje je 80's atmosféra a ako inak výkon hlavnej postavy. Maxine fucking Minx v podaní Božskej Mie Goth. Tá baba hrá ako o život, myslí, cíti, dýcha postavou, Mia je jednoducho Maxine. Sledovať ju hrať je to najluxusnejšie porno pre všetky moje zmysli. Mať film iný výber postavy, tak film neobháji svoju existenciu. Mia a 80's feeling to celé ťahá raketovo hore a dáva zabudnúť na sklamanie z prehnaných očakávaní. Áno, je to najslabšia časť trilógie, no stále dostatočne kvalitná na to, aby jej dal fanúšik šancu. Film je v prvom a poslednom rade určený fanúšikom trilógie, rozhodne ho neodporúčam ľudom, ktorí nevideli predošlé diely, nakoľko im uniknú pred dej podstatné veci a film si jednoducho neužijú tak ako ostatní. Tri hviezdy za tento luxusný fetish 80's atmosféry a Mie Goth.
Generace Zombies (2023)
Nápad je síce popiči, konečne niekto skúsil niečo nové v zombie žánri, ale jeho uchopenie a pracovanie s ním je už poslabšie. Trošku tu cítiť low budget na výbere hercov, lokalít a čo do náročnosti niektorých scén, či počte scén so zombies. Scén s olezlými zombíkmi tu je síce menej akoby človek čakal no ich prevedenie je TOP. Perfektné masky a praktické efekty, poctivá stará škola, žiadne nezvládnuté digi sračky, ako u o mnoho drahších konkurenčných filmoch. Tu som bol naozaj maximálne spokojný. Humoru tu bolo tak akurát, alebo aspoň snahy oň. Niečo vypálilo do prázdna, niečo ma lízlo a pár krát som sa fakt z chuti zasmial, to musím priznať bez hanby. Akčné scény tu nie sú žiadne, nejaký chabý pokus na konci, ale to len aby sa nepovedalo. V celku som ale spokojný, moje očakávanie boli nízke, ale nenudil som ani minútu. Na jedno pozretie pred spaním úplne v klídku.
One Day as a Lion (2023)
But why? Nenapadá ma jediný dôvod na ospravedlnenie existencie tohto kúsku. Primitívne jednoduchý a hlúpučký film s minimom humoru, nulovou akciou, mínusovou atmosférou a pár fajn hercami zachraňujúcimi to od úplného odpadu.
Gonjiam (2018)
Slušný ojeb na diváka. Ten začiatok vyzeral ako ďalšia plytká kolotočárina pre generáciu jútuberov, influsencerov, instagramových vymasťencov a podobné smeti a pri tom po trištvrte hodine to naberie taký spád, že vyššie spomenutí duchovní bezdomovci, mentálni akrobati a obdobné zbytočné existencie musia dostať zrádnika. Ten začiatok je fakt taká generická kokotina, kde banda internetových pošukov dostane nápad točiť a streamovať z nejakého olezlého sanatória po záruke, kde vraj straší...jednoducho zápletka za milión. Prevedenie prvej trištvrte hodiny úplne generické, asi ako každý druhý film, samé kecy bububu, sem tam sa dačo vykokotí, ale stále sa to drží medzi hranicami všednosti. No ale potom tomu kvalitne zajebe a začnú sa diať veci. Tempo začne naberať nebezpečné obrátky a posledných pätnásť dvadsať minút to fakt stojí za to. Nie žeby šlo o niečo originálne, ale to prevedenie, pracovanie s napätím, kamerou, či zvukom spravilo svoje. Dve tri scény boli creepy, ale fakt kurevsky creepy. Ja by som to za seba určite odporučil, pokiaľ ma človek rád tento typ filmov a dokáže prekusnúť ten dorastenecký feeling zo začiatku, záver mu to dostatočne vynahradí.
Kneecap (2024)
Rozhodoval som sa medzi tri a štyri a po menšom zvažovaní tomu zajebem smerom hore. Sú veci, ktoré sa dali spraviť lepšie, sú veci, ktoré by nemohli byť inak a sú veci bez ktorých by to bolo o inom. Je to sprosté, je to nápadité, ale hlavne to je až primitívne svojské a úprimné. Načo sa na niečo hrať. Týpci sú, kým sú. Ukázali sa v plnej nahote a človek to buď zoberie, alebo nechá bokom. Koho serie kultúra okolo hip hopu, ulice, drog, sprostého slovníka, či bezduchej jebačky, toho bude srať aj tento film. A riadne. Kto nechápe, že sa dá žiť aj inak, ako mu diktuje každý večer komerčná televízia, rodiny, kolegovia v robote, či pojebané uniformy a kravaťáci, ten nepochopí ani tento film. Kto vie o čom je sloboda, byť unikátny a stáť si za svojim nech sa deje čokoľvek ten bude tento film milovať, alebo prinajmenšom po celý čas sledovanie chrochtať blahom s takým tým pritepleným úsmevom a teplom na srdci. Tí jednoduchší tu budú vidieť len chlast, fet, sex a hip hop. Tí bystrejší pochopia, že pod všetkým tým povrchným pozlátkom je niečo hlbšie, osobnejšie a uvedomelejšie. Sebaurčenie a boj zaň. Z právo byť tým kým človek je, môcť sa vyjadrovať jazykom a tradíciami, ktoré ho definujú. Netreba tento film brať ako oslavu drog a zhýralého života, aj keď to tak môže zo začiatku pôsobiť. Určite mu treba dať ale šancu.