Priehrada

Tento film rozpráva o pravdivom príbehu zo Slovenska, kde si pracujúci ľud po oslobodení Československej republiky sovietskou armádou buduje za bratskej pomoci českej robotníckej triedy socialistickou industrializáciou svoj lepší život. –––– Tento slovenský veľkofilm som si nemohol nechať ujsť a dostal som o niečo menej, ako som čakal, preto len dve hviezdy. Budovateľskú atmosféru som čakal, aj dostal. Ale čakal som aj zrozumiteľný príbeh zúčastnených ľudí, ale to som nedostal. Len niekoľko (veľa) figúrok podľa šablóny, ktoré sa správali nereálne, až hlúpo, a to bolo dosť ťažké stráviť. Naviac sa osobné príbehy nijako neuzavrú a film skončí liatím betónu za spevu budovateľskej piesne. Film je tak asi len odrazovým mostíkom pre hercov najstaršej slovenskej generácie, z ktorých už nikto nie je medzi nami a Mária Kráľovičová odišla len teraz ako posledná. –––– Koľko dám práce, toľko dostanem pláce. Každému podľa jeho zásluh! (13.12.2022)

Film který dá každému to co chce. Já chtěl správnou budovatelskou agitku a dostal jsem výbornou komedii. Zlý vykořisťovatelský kulak dostal co zasluhoval a Oravský kraj dostal velkolepou přehradu. A můj zvrácený vkus si přišel na své. Vážně to brát nelze, ale koho to sere. Já mám pro podobný úlety slabost.80% (08.02.2016)

"Bujna nie je potkan, Bujna je gazda....!" Na prvých filmoch Paľa Bielika propagandu necítiť, ale tu rok výroby 1950 napovedá, že by to tak mohlo byť. Realita však bola ešte horšia ako očakávania. Ten film je komunistickou propagandou a heslami nabitý tak, až sa po každej robotnícky ladenej hláške musíte pousmiať. Celé to podanie a postavenie postáv do pozície hlúpy a arogantný gazda verzus usmievavý a pracovitý robotník, vyvoláva iba úsmev. Občas sa objaví úsmev úprimný a nefalšovaný ako napr. pri scéne prenocovania v prepravných vozňoch, ale najviac film drží pohromade vďaka postave gazdu Bujny a jeho syna, ktorého hrá mladý Gustáv Valach. Taký F. Dibarbora sa po prevrate iste musel pri tých komunistických pesničkách červenať až do odtieňa sovietskej vlajky. 60%. (01.12.2013)

2O rokov pred Dickeyho románom Vyslobodenie (a 22 pred jeho filmovým spracovaním) prišli s nápadom s priehradou odvážni Slováci. Nepoňali ho však ako drsný survival hixploitation s homosexuálnym znásilnením, ale ako roztopašnú komédiu s jemným presahom vyplývajúcim z kladenia otázok. Je lepšie starať sa o vlastnú pôdu, hoc len malé políčko kdesi za domom, alebo sa na to vybodnúť a odísť budovať obrovský architektonický prvok, ktorý nezvratne ovplyvní nielen život v krajine, ale i ráz samotnej krajiny a časom i životy obyvateľov? Jeden by dnes, v r. 2023, povedal, že samozrejme je lepšie obrábať si svoje políčko. Zachovať kolorit krásnej slovenskej prírody. Lež na začiatku 5O. rokov 2O. storočia bola situácia a nálada v spoločnosti iná. Kým len tvorcovia kladú otázku, či je múdre všetko nové (resp. technologické pokroky) vopred odsúdiť a nedať im šancu, je to OK. Oni ale samozrejme zašli oveľa ďalej. Takže tí, ktorí chcú naďalej pracovať na svojich pozemkoch, sú líčení temer až negatívne. Naopak, robotníci, inžinieri a architekti predstavujú hlas rozumu. Tvorcovia to väčšinou ako-tak uhrali, takže nová generácie netvrdí ani tak to, že pracovať netreba. Skôr naopak. Ale pracovať treba „rozumne“ a „výkonne“. Pre blaho spoločnosti ako celku. Asi by sme o scenári mohli vravieť ako o ideologickom resp. budovateľskom, ale mne to v r. 2023 nevadilo resp. občas som krútil hlavou, ale rozhodol som sa Priehradu vnímať ako príbeh doby, poplatný roku svojho vzniku. Takže vodca sedliakov nie je poctivý muž, ale zákerná sviňa mysliaca na seba a stavitelia priehrady sú všetko usmievaví, večne optimisticky naladení a dobroprajní muži. Tí chodia po krajine a verbujú do svojich radov pracovitých, ale azda až „hlúpych“ sedliakov, ktorí sú „hlúpi“ najmä z dôvodu, že drú na svojich VLASTNÝCH pozemkoch, pričom na priehrade by mali oveľa viac peňazí. Čiže peniaze sú stavané do popredia. Druhou stranou mince bolo, že mnohí na svojich pozemkoch skutočne tvrdo a poctivo dreli a napriek tomu nejeden raz dopestovali len toľko, aby mali z huby do úst. Asi sa zhodneme na tom, že chudoba nie je dobrá, čím nechcem povedať, že bohatý človek je dobrý a chudobný zlý (veľakrát je to presne naopak, ale rozumieme si). Snímku natočil monumentálny Paľo Bielik, len 4 roky predtým spolurežírujúci (a samozrejme hrajúci hlavnú rolu) klasiku Varúj...! Kým vtedy si za predobraz vzal knihu Ivana Stodolu, tentokrát siahol po Dominikovi Tatarkovi. Šokovala ma finálna “nehoda“ (pôsobí drasticky ešte i dnes) a naturalistické zmlátenie ženy. Za vyložený mínus by som označil množstvo nudných pasáží (chytanie rýb, „lanovka“, stalkerská sekretárka) a nesympatické postavy (kladné i záporné, česť výnimkám). Za vyložené plus krásnu prírodu (ktorej je však pomerne málo, keďže podstatná časť deja sa odohráva v kanceláriách, domoch a krčmách). (16.08.2023)

Uf!! No nic, jdeme na to - i agitka může mít příběh a být něčím zajímavá. U Frony to byla postava hlavní hrdinky a přes veškerou okatou propadanu šlo o slušně zpracované drama. Anděl (ať už na dovolené nebo na horách) si všechny získal díky hereckému obsazení i humorně naděnému příběhu, byť agitoval hodně okatě, je v oblibě dodnes. U Priehrady vidím nesourodé obrazy propojené hudbou, která na mě působí spíš rušivě. Soudruzi jsou náležitě uvědomělí, úkol veliký, příběh bohužel nezábavný. Je mi to líto, ale tohle si Paľo Bielik neuhlídal. (15.11.2016)