Réžia:
Paľo BielikKamera:
Karol KrškaHudba:
Ladislav HoloubekHrajú:
Alexander Kautnik, Gustáv Valach, Mária Kráľovičová, Vlado Durdík st., Július Pántik, Ľudovít Jakubóczy, Mikuláš Huba, František Dibarbora (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Budovatelské nadšení neminulo ani slovenskou kinematografii. V roce 1950 vznikl hymnus na poctivou práci i pozitivní změny v myšlení lidí. Protože stavba důležité přehrady, která dosud zaostalého kraje přinese pochodeň pokroku, mění nejen své stavitele, ale i rolníky v blízké vesnici, kteří se zbaví ničemného kulaka, jenž je dosud vykořisťoval. Priehrada doslova v každém okamžiku reaguje na dobová hesla - příběh se třeba otevírá příchodem tří úředníků, kteří v rámci přiblížení pracujícímu lidu přicházejí na stavbu nabídnout sílu svých rukou. Režisér Palo Bielik vytvořil vzorovou agitku, hájící nutnost třídní bdělosti i zásadové nesmlouvavosti při prosazování nových pořádků, neboť zákeřný nepřítel může číhat kdekoli. (oficiálny text distribútora)
(viac)Zaujímavosti (13)
- Film bol nakrútený za pomoci robotníkov a brigádnikov na pracoviskách. (Autogram)
- Vrcholom snímky je pád koní do rieky Oravy. Vladimír Zimmer spomína, ako Bielik nahovoril za pár fliaš borovičky svojho príbuzného z Bystrice, ujka Ondra, aby vyrobil vypchaté modely koní. Kone boli k nerozoznaniu od pravých, ba domyslel aj to, aby sa po páde ešte chvíľu mykali ako v smrteľných kŕčoch. Zdanie bolo až tak silné, že diváci po filme vyčítali tvorcom, či mali svedomie k utrateniu toľkých zdravých koní. (Biopler)
- V Priehrade použil Bielik trikovú techniku (rôzne uhly a nájazdy kamery, snímanie viacerými kamerami pri vrcholnej scéne filmu - páde koní do riečiska divokej Oravy), ktorá je vzhľadom na vtedajšie možnosti mimoriadne presvedčivá a pôsobivá. (Blokbaster)
- Druhý režisérsky počin jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie Paľa Bielika zobrazuje budovanie veľkej priehrady, ktorá symbolizuje gigantické úsilie novej, ľudovodemokratickej republiky o zmenu starého spôsobu života. Pôvodnými autormi scenára pod názvom "Etapný cieľ" boli Dominik Tatarka a Leopold Lahola - autor najvýznamnejších scenárov 40. rokov. Po schvaľovaní scenára v marci 1949 došlo k zmene scenáristicko-autorského kolektívu. Miesta po Tatarkovi a Laholovi (ktorý sa v tom istom roku vysťahoval do Izraela a Priehrada sa tak stala jeho poslednou filmovou prácou na Slovensku) zaujali Paľo Bielik, Ondrej Jariabek a ako dramaturg František Žáček. Film zmenil umeleckú koncepciu smerom k triednemu nepriateľstvu a budovateľskému optimizmu. (Blokbaster)
- Názov filmu symbolizuje neprekonateľnú bariéru medzi majetnými gazdami a márnotratnou, nastupujúcou inteligenciou. (Biopler)
- Filmu bola udelená Národná cena v roku 1950. (Biopler)
- Scenáristicky spolupracoval na snímke aj Leopold Lahola. Jednalo sa o jeho poslednú prácu na filme pred odchodom do Izraela. Nakoľko bol ideologicky nepohodlným umelcom, nebol uvedený v titulkoch snímky. (Biopler)
- Film musel byt po dokončení schválený za účasti povereníka informácií a osvety Dr. Pavlíka. (Raccoon.city)
- Iný variant názvu filmu bol Etapný cieľ. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Andrej Lettrich bol asistentom pri nakrúcaní, a keď sa o toto miesto uchádzal, režisér sa ho najprv spýtal, či má dobré nohy, či vie utekať a dobre kričať, aby plnil Bielikove príkazy - kvôli nakrúcaniu s kontaktným zvukom behať po chotároch, aby utíšil rušivé zvuky. (Raccoon.city)
- Nakrúcanie snímky prebiehalo na Oravskej priehrade a trvalo od 13.8.1949 do 14.7.1950. (dyfur)
- Na MFF Karlove Vary v roku 1950 získal film čestné uznanie a národné ceny Ministerstva informácii a osvety za herecký výkon, námet, réžiu a scenár. (Raccoon.city)
- Rozpočet filmu bol 9 750 324, 20 Kčs. [Zdroj: Výrobný list filmu] (rudeboy)