Réžia:
Hajao MijazakiScenár:
Hajao MijazakiKamera:
Acuši OkuiHrajú:
Takuja Kimura, Čieko Baišó, Akio Ócuka, Rjúnosuke Kamiki, Jó Óizumi, Šigejuki Tocugi, Akihiro Miwa, Haruko Kató, Makoto Jasumura, Majuno Jasokawa (viac)VOD (1)
Obsahy(2)
I v pokojném anglickém městečku se mohou dít čáry a kouzla. Mladá a skromná Sofie, nejlepší kloboučnice v salonu, vůbec neví, čím si zasloužila, že ji jednoho dne na ulici zachrání před dotěrnými vojáky krásný čaroděj. Vezme ji pod svou ochranu a udivená Sofie najednou ztrácí půdu pod nohama, stoupají spolu nad městečko, letí jako ptáci... Jenže pak ji čeká trest v podobě zlé čarodějnice. Sofie přijde o své mládí i krásu a dál se musí protloukat světem jako stařena. Její jedinou nadějí je ten krásný mladý čaroděj Howl, který ve svém zámku na muřích nohách obchází krajem. Pohádkový příběh dívky Sofie a mladého čaroděje Howla vypráví především o lidské svobodě a síle lásky. Film získal řadu mezinárodních ocenění, včetně nominace na Oscara za nejlepší celovečerní animovaný film. (Aerofilms)
(viac)Videá (1)
Recenzie (698)
Neskutečně podmanivé. Mistři z Pixaru a pánové z Dreamworks prominou, ale na tohohle japonského šedivého "dědečka" prostě nemají... Nádherný, originalitou a fantazií přímo překypující příběh, který je plný zvratů, milých i nepříjemných postav, magie v tom nejlepším slova smyslu... tohle všechno a mnohem víc najdete v tomto pravděpodobně (a pokud je to pravda tak bohužel) posledním drahokamu pana Hayao Miyazakiho. Mohl bych se zde donekonečna rozplývat nad jeho nápady, dech beroucími scénami a animacemi, velebit nápad postavit do kontrastu svět kouzel, ďábelských válečných strojů a romantické kulisy středoevropské monarchie konce devatenáctého století. Ale dokud sami neuvidíte... Jediné s čím bych si dovolil nebýt plně spokojen je závěr, kde japonský pohádkář už tradičně nezapřel měkké srdce. To je však jen drobná skvrnka na jinak zářivém štítu Howlova kráčejícího zámku. 90% ()
Hayao Miyazaki je vnútorne neuveriteľne bohatý človek a je skvelé, že si to môžeme uvedomiť len prostredníctvom dvojhodinového animovaného filmu. Krásne imaginárne postavy, zohavené navonok, čisté vo vnútri, podmanivá paleta prírodných scenérií, okúzľujúcich dialógov, nadprirodzených bytostí a najmä ma dostalo množstvo duchovných obrazov, symbolov, myšlienok, vnemov a pocitov... Po zhliadnutí som mala pocit, akoby som namiesto dvojhodinového filmu videla štvorhodinový a hlavným dôvodom je, že divák prežíva s hlavnými hrdinami naplno všetky tie rozprávkové dobrodružstvá a úskalia, aj keď toto filmové dielko je viac než len rozprávkou. Neviem vysvetliť, prečo ázijská kinematografia oplýva takým čarom, ale ono sa to vysvetliť nedá, to treba vidieť, celé to prelievanie abstraktných podnetov vstrebať a koniec koncov precítiť. ()
Na vlnách bezbrehej imaginácie (a nezrovnateľných orchestrálok Joa Hisaišiho) sa plaví ďalší z nádherných príbehov, ktoré nám darovalo štúdio Ghibli a neuveriteľný Hajao Mijazaki. Áno, je to, ako povedal Matty, tak trochu ohliadnutie sa za dosavadnou tvorbou velikána, ale to nevadí, práve naopak. Vďaka tomu môžeme vidieť mnoho originálnych prvkov, s ktorými sme sa uňho už stretli v úplne novom svetle - napríklad už len spojenie čarodejníkov (napr. Cesta do fantázie) a vojny (Naušika). Dlhšia stopáž je výzva, ale dáva priestor na mnohotematickosť, prehršel motívov a uhlov pohľadu, na ktoré sme u Mijazakiho zvyknutí, nech už je to vojna, s ktorou sa spája nielen otvorený boj, ale aj propaganda či vnútorné mocenské vplyvy, alebo rozprávkové prekliatie v niekoľkých podobách. A za tým všetkým, obaleným nečiernobielymi postavami a vyznením, sa skrýva príbeh o láske (klasika) a... starobe. A to najlepší, aký som kedy videl. Už po x-tý krát skladám poklonu. Miestami to bolo síce (čo sa absolútneho hodnotenia týka) trochu o fúz, ale tá jednoduchosť, s akou nás Hajao vťahuje do svojich dokonale budovaných fikčných svetov úplne bez akéhokoľvek vysvetľovania a úvodu do deja je úžasné, a záver je pre mňa ako filmového diváka jednoducho slasť. 90% ()
Tak krásně animovanou nudu jsem již dlouho neviděl a doufám že ani neuvidím. Od mistra Miyazakiho velké zklamaní. V zásadě se ani nic nedozvíte o co tam celou dobu pořádně jde. Jakoby příběh vytržený z kontextu něčeho mnohem většího, leč jméno Miyazaki a Ghibli funkuje jako spolehlivý „zvyšovač“ hodnocení, a proto dávám alespoň za to zpracovaní 40 % a abych jako jeden z mála mohl napsat, že tento film má k dokonalosti daleko. ()
Nemůžu si pomoci, ale tenhle film se mi od Miyazakiho zatím líbil nejvíce, kam se třeba hrabe taková princezna Mononoke alias eko-agitka? :-) Ne, ale tak prostě tohle je pro mě krásný příběh s hudbou, která tomu sluší. Jediného je mi líto - že si nakonec ty vlasy neobarvil zpátky, fakt mu ty blonďatý slušely více :-)) Daisuki! Jdu spát s úsměvem na tváři, upokojená. A tak se mi to líbí, protože chci mít laskavý spánek. Ale to už sem nepatří. ;-) ()
Galéria (65)
Fotka © Buena Vista International
Zaujímavosti (13)
- Zatímco v japonské verzi namluvila Chieko Baishô mladou i starou Sofii, v anglickém dabingu je to rozděleno mezi Emily Mortimer (mladá Sofie) a Jean Simmons (babička Sofie). (glitter)
- I když byl film ve Velké Británii uveden do kin až 23. září 2005, režisér Hajao Mijazaki osobně cestoval do Anglie v létě roku 2004, aby film ukázal Dianě Wynne Jones. (HellFire)
- Pazu – hlavní hrdina z režisérova staršího snímku Laputa: Nebeský zámek (1986) – přeběhne v jednom záběru přede dveřmi kouzelníka Jenkinse. (HellFire)
Reklama