Henrich V.

Jak vyjádřit dojem čehosi mistrovského? Tady jsem ho měl, občas podpořený i lehce schizofrénními pocity, že to, co sleduji (historické drama ze středověkého království) není možná úplně tematicky či stylem mým šálkem kávy, přesto většinou nedokážu oči utrhnout, a že navzdory poeticky stylizovanému jazyku a divadelní předloze na mě s přechodem do exteriérů značně dýchá syrově realistická dobová atmosféra, jež dokáže posléze strhnout i v delších pasážích bez dialogů. Oceňuji vstřícně srozumitelné podání příběhu z dávné klasiky, včetně poselství, které v kontextu adaptace staleté divadelní hry s neškodně podmanivou kapkou vznešenosti nevnímám jako klišé. Obdivuji zápal Kennetha Branagha, s jakým ztvárnil titulní roli a zrežíroval celou velkolepou podívanou včetně sehrané válečné bitvy, hodně se mi zamlouvaly i zbylé herecké výkony včetně charismatického průvodce Dereka Jacobiho nebo skvostný hudební doprovod. [85%] (11.11.2023)

Videl som aj originál s Laurencom Olivierom a ťažko tieto dva spracovania porovnávať. Novšie spracovanie je určite akčnejšie, s väčším dôrazom na príbeh, ale aj v ňom je priehrštie dlhočizných dialógov. Tiež rola rozprávača je trochu rozpačitá. Musím však pochváliť bojové scény, ktoré boli spravené realisticky, v doprovode epickej hudobnej zložky a s hrdinskými výrokmi. Na to, že je to prvotina Branagha, a to nielen po režisérskej, ale aj scenáristickej stránke, vôbec to nebolo zlé. A ako herec, hoc postavou nevysoký a nesilný, nesklamal. (06.10.2014)

Shakespearovské adaptace mají oproti historickému standardu nespornou výhodu v jazykové vytříbenosti. Od první pronesené věty cítíte, že monumentální monology stejně jako rozhovory mezi vojáky působí jako balzám na duši. Dostávají také docela jiný rozměr. Řeklo by se, že daleko přirozeněji vyzní zcela lidová mluva, která by odpovídala dobovým reáliím, jenže zaryje se taky tak hluboko do srdce? Působivý hudební doprovod pak dotvoří mozaiku mimořádného filmového zážitku. Na Branagha si budu muset dát pozor :) (03.05.2011)

Nechápem výrazne pozitívne kritiky (napr. Rottentomatoes: 100%) a komentáre tipu "najlepšia shakespearovská adaptácia" na Henricha V. Mám rád náročnejšie filmy a viem, že niektoré z nich treba istú dobu sledovať, aby im človek prišiel na chuť, no Henrich V. je väčšinu stopáže neúnosná nuda. Dialógy sú príliš zdĺhavé a nezaujímavé, boje sú režisérsky i organizačne odfláknuté. Neprijímam obhajobu, že taký je Shakespeare a tak to má proste byť. Medzi divadlom a filmom je výrazný rozdiel. Film má dávať väčší priestor prostrediu v ktorom sa príbeh odohráva, má inscenovať scény nerealizovateľné v divadle a nie len otrocky prenášať látku na celuloid. Pre mňa len divadelná hra natočená na kameru ako film, namyslená proanglická propagácia divadelného diela, prehnaný patriotizmus (ktorý je vo filmoch prezentovaný pomerne často, no tu pôsobí veľmi trápne) a hlavne premrhaný potenciál. Česť patrí niektorým (určite nie všetkým) hereckým výkonom. (15.01.2013)

Tak ja neviem. Stále je to, čo sa týka scenára, klasický Henrich V., čiže v tomto smere žiadne sklamanie nepríde. Ale osobne mi neuveriteľne vadil vizuál s veľmi nepríjemne zvolenými farbami, pričom ich tóny mohli navodiť temnú historickú atmosféru, takto bol ale vytvorený fikčný svet, ktorý mi skrátka vôbec nesadol. Henrich V. mi pripadal ako lacnejšia BBC záležitosť, kde interiérové scény vyzerajú proste hnusne a tie bojové majú v sebe potenciál, ale keď počúvate o obrovských stratách a predtým ste videli na obrazovke medzi sebou bojovať desiatky bojovníkov, tak môžete nadobudnúť pocit, že ste boli o niečo ukrátení. Chápem, že WS aj KB išlo o zobrazenie šialených ľudí v šialenej dobe, tieto postavy vrátane Henricha boli ale tak extrémne nesympatické, až mal človek chuť ich zabiť ešte pred záverečnou spoločnou konfontáciou na bojisku. No a KB dobre urobil, že si nechal neskôr narásť bradu, pohľad na jeho oholenú tvár s typickým dobovým účesom (myslím koniec 80-rokov) je zúfalý... (07.04.2020)